Respiračné choroby patria medzi tie s najväčšími dosahmi na svetovú populáciu, nielen zdravotnými, ale aj ekonomickými. Na Slovensku sú v prvej trojke príčin smrti obyvateľov. Chronická obštrukčná choroba pľúc je aj jednou z najčastejších príčin odvrátiteľných úmrtí v Európskej únii. Zmeny, ktoré súvisia s týmto ochorením, znižujú funkciu pľúc. Rakovina pľúc zase predstavuje najčastejší zhubný nádor, ktorý vedie k smrti. Preto pneumológovia volajú po spustení skríningu tohto karcinómu.
„Každý má vo svojom okolí niekoho, kto trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc,“ uviedol na tlačovej konferencii Štefan Laššán, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Choroba postupne ukrajuje z pľúcnych funkcií, pôsobí negatívne aj na iné orgány, ktoré nie sú dostatočne okysličené, a zhoršuje kvalitu života. Podľa odborníkov skracuje život o 8 až 10 rokov.
Môže zanechať trvalé následky a spôsobiť aj smrť. Podľa Laššána na ňu zomierajú 3 percentá Európanov. Z populácie stále nevymizla ani tuberkulóza. Karcinóm pľúc zase spôsobuje najviac úmrtí z rôznych druhov rakoviny. Preto je dôležité zachytiť chorobu vo včasnom štádiu, ktoré je ako-tak liečiteľné.
Slovenská vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k spusteniu skríningu rakoviny pľúc. Predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič tvrdí, že ho treba spustiť urýchlene, pretože pacientov pribúda geometrickou radou. „Je pravda, že najčastejším rizikovým faktorom je fajčenie, ale nie všetci pacienti sú fajčiari. Nemôžme povedať, že ich nebudeme liečiť, pretože si za chorobu môžu sami,“ vyhlásil Solovič, „V súčasnosti sú zachytení pacienti často v treťom alebo štvrtom štádiu choroby, keď sa už karcinóm nedá operovať.“ Súhlasí s tým, že skríning by dokázal zachytiť rakovinu pľúc v skoršom štádiu. „Na masívne spustenie skríningu musia byť vytvorené programy. Máme vytipované pilotné pracoviská, kde by sa to mohlo robiť, ale musí to byť podporované, hradené zo zdravotného poistenia a musíme mať prostriedky na realizáciu,“ zhrnul Solovič. Potrebnou technológiou je nízkodávkové CT na vyšetrenie pľúc.
Málo pneumológov
Choroby pľúc sú podľa Soloviča stigmatizujúcejšie ako iné ochorenia. Napríklad za tuberkulózu sa pacienti aj ich rodinní príslušníci stále hanbia. Problém je aj nedostatok špecialistov – pneumológov. Na Slovensku nie sú vo všetkých okresoch, preto je nutné nachádzať náhradné riešenia. Ivan Solovič pracuje v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, ktorý má spád pre okresy Poprad a Kežmarok. „Otvorili sme už štyri plnoúväzkové ambulancie a zastupujeme aj okresy Stará Ľubovňa, Brezno a Liptovský Mikuláš,“ vysvetlil expert Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti tuberkulózy Solovič. Každý kašeľ, ktorý trvá viac ako tri týždne, by mal byť vyšetrený špecialistom.
Odborníci sa už niekoľko rokov snažia o zavedenie skríningu rakoviny pľúc u rizikovej populácie. Primárnym cieľom jej včasného záchytu je stanovenie dostatočne skorej a presnej diagnózy daného ochorenia. To v kombinácii s vhodnou nadväzujúcou liečbou vedie k zníženiu úmrtnosti. Pneumológovia chystajú program na podporu ukončenia fajčenia ako hlavného rizikového faktora. Kľúčové budú liečba závislosti od nikotínu a prevencia recidívy u abstinujúcich v trvalej dlhodobej remisii. Aktuálne je pripravovaná aj legislatíva o skríningu rakoviny pľúc, ktorú ministerstvo zdravotníctva predloží do parlamentu.
Čo potrebujú pacienti?
„V prvom rade je dôležitý skorý záchyt – teda komunikácia so všeobecným lekárom, ktorý pozná svojich pacientov veľmi dobre a vie veľmi rýchlo a včas odhaliť, že niečo sa s pacientom deje. Akonáhle je tam závažnejší problém, potrebujeme mať jasnú cestu pacienta, akým spôsobom bude oňho postarané,“ povedala viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Elena Marušáková pre Zdravotnícky denník. Asociáciu tvorí vyše 50 rôznych pacientskych organizácií. „V ďalšom kole treba následnú starostlivosť. Keď liečime pacienta v akútnej fáze a vyriešime najzávažnejší problém, následne už systém nevytvára priestor, aby mohol pokračovať v liečbe,“ uviedla zástupkyňa pacientov.
AOPP pacientom poskytuje informácie a vie pomôcť nájsť kontakty. „Ale vo všeobecnosti ten prvý úvod zabezpečuje lekár, ktorý pacienta diagnostikuje. V súčasnosti vie byť liečba relatívne rýchla. Väčšinu liekov na rakovinu pľúc už máme k dispozícii, čo je veľmi dobré. Stále pokrivkávame v niektorých špecifických podtypoch, ale liečba je našťastie dostupná,“ tvrdí Marušáková. Doplnila, že pre mladé ženy je dispozícii aj možnosť medical freezingu – zmrazenia vajíčok predtým, ako začnú chemoterapiu, čo je obrovský pokrok oproti situácii povedzme pred piatimi rokmi. „Vo všeobecnosti je pre pacientov s pľúcnymi ochoreniami dôležitá práve následná starostlivosť – aby sa naučili správne dýchať, aby rozumeli, akým spôsobom choroba ovplyvňuje ich život, kde budú ich limity a na čo si majú dávať pozor. Aby sa naučili rozpoznávať nežiaduce účinky liečby – práve v tomto im pomáhame v rámci jednotlivých členských pacientskych organizácií,“ zhrnula viceprezidentka AOPP.
Podporuje aj rôzne nové technológie a telemedicínu. „Máme množstvo mimoriadne dobrých lekárov, ktorí sú tak vyťažení, že práve aplikácie – riadne certifikované, ktoré prešli klinickými štúdiami – vedia byť pre nich dobrou pomôckou pri efektívnom dlhodobom manažmente pacientov,“ vyhlásila. Napríklad aplikácia na odvykanie od fajčenia funguje tak, že človek do nej zadá svoje informácie a na základe nich aplikácia vytvorí určitý program a plán. Posiela informácie, rôznym spôsobom motivuje, ale vždy ju treba používať v súčinnosti so zdravotníckym personálom.
„Máme lekárov, ktorí ich používajú a aj zdravotné poisťovne sa snažia využívať rôzne podporné systémy z moderných technológií. Aplikácie sú zatiaľ hradené z prevádzkových nákladov zdravotníckych zariadení. Tie oslovujú pacientov, ktorí by z toho mohli profitovať. Pre pacientov je to bezplatné, prípadne si niečo priplácajú a vtedy majú väčšiu motiváciu aktívne participovať,“ vysvetlila Marušáková pre Zdravotnícky denník. Kľúčová pre pacientov je však podľa nej podpora okolia. Ak má človek dodržiavať liečebný režim a zvyšok rodiny ho nepodporuje alebo mu v tom ešte bráni, má to ťažšie. Ona sama prestala fajčiť pred 30 rokmi a hovorí, že to nebolo kvôli zdraviu. „Uvedomila som si, koľko ma to stojí peňazí,“ poznamenala. V roku 2022 štát vybral na spotrebnej dani z tabaku 900 miliónov eur a celkovo na dani na rizikové výrobky 1,2 miliardy.
Ďalšie problémy
Elena Marušáková je psychiatrička a tvrdí, že pre zlepšenie liečby je určite potrebná aj lepšia komunikácia lekárov s pacientmi: „Pacienti často nerozumejú výrazom lekárov a tí sa ich neopýtajú, či je im všetko jasné. Nepomôžu jednorazové letáčiky o pľúcnych ochoreniach, ale potrebujeme kontinuálne vzdelávacie programy.“
Okrem fajčenia sú rizikovými faktormi vzniku pľúcnych ochorení aj pasívne fajčenie, fyzická neaktivita a iné. Slovensko je dlhodobo veľmi enviromentálne zaťažené, ale neexistujú na to kvalitné dáta. „Ochorieť môžete aj pri častom pobyte v smogu či v prašnom prostredí, napríklad v oblastiach a domoch, kde sa vykuruje tuhým palivom, v blízkosti spaľovní,” hovorí pneumológ Štefan Laššán. Možnosti liečby sú podľa neho farmakologické a nefarmakologické. V pokročilých štádiách sa využíva ventilačná podpora a oxygenoterapia, prípadne transplantácia pľúc, ale nie každý je vhodný kandidát na tento zákrok.
Lucia Hakszer
