Telemedicína je ako Columbova žena. Všetci o nej 20-30 rokov hovoria a nikto ju nevidel. Na konferencii Healthcare Summit 2024, na realizácii ktorej participoval aj Zdravotnícky denník, to povedal podpredseda správnej rady českej Aliancie pre telemedicínu, digitalizáciu zdravotníctva a sociálnych služieb Jiří Pecina. „Dúfame, že už v januári budúceho roka bude telemedicína na Slovensku plne legalizovaná,“ dodal. Aj tak je však Slovensko podľa neho v elektronizácii zdravotníctva oveľa ďalej ako Česko.
Pecina založil spoločnosť Meddi hub, ktorá poskytuje telemedicínske služby v Česku i na Slovensku a zaisťuje ich aj pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) a poisťovňu Dôvera. Dôležitou pridanou hodnotou telemedicíny je zjednodušenie pre pacienta – Meddi hub vytvoril napríklad mobilnú aplikáciu, cez ktorú vie človek kedykoľvek zavolať a poradiť sa s praktickým lekárom, pediatrom alebo internistom. „Máme na to projekt v južných Čechách a za prvých päť mesiacov využívania aplikácie vidíme 4,5-tisíc ošetrených ľudí a 1300 odoslaných ereceptov s medzinárodnou platnosťou,“ hovorí Pecina.
Čo sa týka úhrad telemedicíny, podľa Pecinu sú pre poistencov VšZP telemedicínske služby od Meddi hub bezplatné. V Dôvere stoja 4,90 eura mesačne pre celú rodinu. Poisťovňa Union naráža na finančné rezervy, no komunikujú s nimi o možnostiach. „Posledné štyri roky sme to v Česku aj na Slovensku dávali zadarmo, no došlo k nadmernému využívaniu, tak sme dali jednoduchý bloker – nech ľudia napíšu, prečo by to mali mať zadarmo. Skôr ako by si mali vymýšľať dôvod, si to mnohí radšej platia,“ hovorí Pecina.
Podľa Eurostatu priemerný slovenský pacient ročne navštívi lekára 11-krát a český 7,8-krát. Slováci držia prvenstvo v Európe a český výsledok je v prvej päťke. Z dôvodu starnutia populácie a nedostatku zdravotníkov tieto čísla budú v budúcnosti neudržateľné. Pomôcť teda musia iné riešenia a jedným z nich je digitalizácia. Technológie zefektívňujú procesy, optimalizujú cestu pacienta a uvoľňujú ruky kvalifikovaným pracovníkom od rutinných činností. Veľký potenciál ponúka umelá inteligencia, robotizácia aj telemedicína, ktorá okrem znižovania počtu fyzických návštev lekára, prináša aj novú kvalitu a komfort pre pacienta. Oba štáty majú svoje dobré skúsenosti z aplikácie nových technológií i špičkové pracoviská, ktoré sa vďaka nim úspešne rozvíjajú, ale narážajú aj na problémy.
V diagnostickom procese pomáha umelá inteligencia
„Ukazuje sa, že implementácia technológií je ten najmenší problém. Problém je zmena mindsetu, prístupu a procesov,“ myslí si prezidentka Digital Health Slovakia a HL7 Slovakia Eva Sabajová. Riaditeľ Centra zdravotníckeho výskumu na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity Ondřej Volný porozprával o príkladoch dobrej klinickej praxe s aplikáciou inovatívnych technológií, ktoré sa tento rok podarili v Českej republike a nadväzujú na aktivity Národného centra pre elektronizáciu zdravotníctva. Je to napríklad založenie Českej spoločnosti pre umelú inteligenciu (AI) a inovatívne digitálne technológie v medicíne, ktorej Volný predsedá. „Spoločnosť je partnerom pre ministerstvo, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vývojárov aj pacientov,“ hovorí neurológ, ktorý sa venuje cievnym mozgovým príhodám. V Česku existuje 47 iktových centier.
„AI používa v klinickej praxi 20 z týchto iktových centier ako decision support v bežnom diagnostickom procese. Za posledný rok sme zanalyzovali asi 40 tisíc snímok mozgu,“ povedal Ondřej Volný. Využitie AI zatiaľ nie je hradené z verejného zdravotného poistenia, no Českej republike sa podarilo vyjednať ročnú štúdiu, ktorá je českým iktovým centrám poskytnutá pro bono. Technológia je prepojená aj s telemedicínou, keďže snímky sa odosielajú do mobilov alebo tabletov.
„Technológie musíme zavádzať, aby sme minimálne udržali úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ pripomenul Jan Gábriš z Národného centra elektronizácie zdravotníctva na Ministerstve zdravotníctva ČR. Hoci v Česku už veľa subjektov poskytuje telemedicínske služby, podotkol, že je chyba, že to nebolo koordinované a podporené zákonom. Pôvodný návrh neprešiel a už je pripravený nový zákon. „Teraz máme projekt, ktorý by mal všetko zastrešiť a určiť jasný smer. Pilotný projekt sa realizuje vo Fakultnej nemocnici Olomouc,“ povedal na konferencii Gábriš.
Čo je a čo nie je telemedicína
Na Slovensku telemedicínske procesy prakticky realizuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ale nositeľom myšlienky telemedicíny je odbor digitalizácie na ministerstve zdravotníctva. „Tiež potrebujeme legislatívno-ekonomický rámec, ako sa to bude preplácať. Chceme, aby sa telemedicína začala široko využívať a odbremenili by sme ambulancie od vyšetrení,“ podotkla hlavná manažérka pre stratégiu a IT v NCZI Katarína Vladár Lešková.
Legislatívne ukotvenie musí urobiť ministerstvo, no úlohou NCZI by podľa nej mohlo byť vytvorenie platformy, na ktorej sa budú integrovať konkrétne riešenia. Napríklad pacienti by tam nahrávali hodnoty, ktoré si namerali doma. „Je na zvážení lekára, či dáta, ktoré dostane z nejakých gadgetov, považovať za relevantné,“ pripomenul Jiří Pecina.
Existujú rôzne aplikácie na monitorovanie zdravia, ale Vladár Lešková súhlasí, že všetko, čo sa zapíše do elektronickej zdravotnej knižky, by malo byť z certifikovaného prístroja. Jiří Pecina zhodnotil: „To, na konci čoho nebude lekárska správa, nie je telemedicína, ale poradňa.“
Lekári neposkytujú informácie kvôli zložitým systémom
Slovensko je však podľa experta v elektronizácii zdravotníctva oveľa ďalej ako Česko. „Nič podobné NCZI v Česku nemáme. Ak všetko pôjde dobre, budeme ho mať o šesť rokov,“ tvrdí s tým, že inštitúcia, ku ktorej by boli pripojení všetci poskytovatelia starostlivosti a nahrávali tam informácie, by bola žiadúca. „Máme očkovací preukaz na ÚZIS (Ústave zdravotníckych informácií a štatistiky), akurát lekári nemajú povinnosť tam tie dáta dávať,“ povedal Pecina.
Vladár Lešková zareagovala, že na Slovensku síce povinnosť poskytovať NCZI informácie vyplýva zo zákona, ale nedodržiavajú ju všetci. „Rozbieha sa to, no musíme veľa vysvetľovať a edukovať. Lekárov, ktorí dáta nezadávajú, je nereálne za to pokutovať,“ zhodnotila. Pritom informácie zadané do systému by sa mohli využiť na skvalitňovanie práce, bránenie duplicitným vyšetreniam a zlepšenie manažmentu zo strany ministerstva.
Jiří Pecina porovnal pôsobenie v Česku a na Slovensku. „V Česku je výborne nachystané prostredie, ale na Slovensku je ďaleko viac informácií,“ tvrdí. „Jediné objektívne kritérium úspechu telemedicínskych systémov je, či dôjde k poklesu návštev ambulancií, pohotovostí a podobne. Podľa našich dát za rok sa to v Bratislave stalo práve vďaka tým riešeniam od VšZP,“ vysvetlil.
Bratislavský krajský lekár a moderátor konferencie Tomáš Szalay povedal, že nemocnice do elektronického zdravotníctva nepíšu prepúšťacie správy. „Všeobecný lekár tam nemá relevantné dáta, tak sa mu to ani nechce používať,“ poznamenal.
Katarína Vladár Lešková povedala, že je to problém systémov v nemocniciach a ambulanciách, ktoré sú napojené na NCZI a lekári do nich píšu informácie. „Často kvôli nedostatku financií majú napríklad staré neaktualizované verzie,“ tvrdí. Niektoré systémy sú navyše príliš komplikované. Pritom by mali byť jednoduché, aby lekárom zapisovanie nezaberalo veľa času. „Mali by sa zjednocovať rôzne kódy výkonov, aby dáta boli jednoduchšie zapisovateľné a čitateľné,“ myslí si manažérka pre stratégiu a IT v NCZI.
Digitalizácia šetrí čas a peniaze
Čo s týka miery používania eslužieb, na Slovensku najlepšie funguje erecept. Funkcia evyšetrenie je využívaná asi na úrovni 70-74 percent poskytovateľov, podľa Vladár Leškovej to závisí najmä od regiónu. „Rok dozadu do bolo len 50 percent, takže situácia sa zlepšuje vďaka osvete a čiastočne generačnej obmene lekárov. Chceme viac rozvinúť spoluprácu s poisťovňami, aby lekári zapisovali vyšetrenia, lebo inak ich nedostanú preplatené,“ vyhlásila.
V USA sa podľa Volného už vyvíjajú nástroje umelej inteligencie, ktoré by mali byť self explainable. Budú sa učiť v reálnom čase na dátach, ktoré do nich budú nahrané. Otázna je napríklad forenzná stránka AI, pretože výstup umelej inteligencie nemôže byť použitý napríklad ako dôkaz, že lekár pochybil. „AI sa preceňuje, na konci vždy musí byť človek,“ zdôraznil Pecina.
Pokiaľ ide o monitorovanie zdravotného stavu prostredníctvom certifikovaných aplikácií, Katarína Vladár Lešková vysvetlila, že existuje množstvo štúdií o tom, že monitorovaní pacienti boli nastavení na dobrú liečbu podstatne skôr. To prináša obrovské úspory, preto by aj poisťovne podľa nej mali hradiť tieto technológie. Jiří Pecina povedal, že v Česku funguje úhrada telemedicínskej aplikácie v gastroenterológii. Uviedol aj príklady ďalších aplikácií z Nemecka, Francúzska alebo Ekvádoru, ktoré šetria čas a peniaze.
„V Česku a na Slovensku je stále kladený dôraz na to, aby pacient chodil do ambulancie, a poisťovne príliš nechcú dávať veľa peňazí do telemedicíny a inovácií,“ kritizuje Onděj Volný. Pecina pripomenul, že časom k tomu budú poisťovne i poskytovatelia nútení kvôli poklesu počtu zdravotníckeho personálu. „No nesmie to byť direktívne nariadené ministerstvom, musí byť motivačné,“ pripomína. Účastníci konferencie spomenuli, že krajiny s veľmi dobre zavedenou telemedicínou sú napríklad Dánsko, Fínsko alebo Izrael. Dobre to funguje predovšetkým v krajinách s vysokou mierou dôvery v štátny aparát.
Slovenské NCZI má podľa Vladár Leškovej ambíciu rozbehnúť projekt tZdravie, ktorý sa bude týkať telemedicíny. Má prisľúbené financovanie z ministerstva zdravotníctva.
Lucia Hakszer
Foto: SME – Milan David
