Vyhláška, ktorou sa určuje zoznam medicínskych programov pre konkrétnu úroveň nemocnice, medicínskych služieb, indikátory kvality, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti či špeciálne personálne a materiálno-technické vybavenie, sa bude od januára meniť. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) ju chce novelizovať na základe podnetov z praxe. Rezort tiež prehodnotil čakacie lehoty pri niektorých medicínskych službách. Zdravotnícke organizácie však návrh zasypali pripomienkami.
Ministerstvo zdravotníctva do pripomienkovania predložilo tradičnú aktualizáciu vyhlášky o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rezort to môže urobiť každý rok do konca novembra na základe zákona o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Legislatíva počíta s tým, že sa vyhláška upraví v prípade doručených návrhov na jej zmenu.
„Dané ustanovenie umožňuje vybraným subjektom zaslať návrhy na zmeny kategorizácie. Túto právomoc využilo v roku 2024 niekoľko subjektov, pričom návrhy následne posudzovala kategorizačná komisia pre ústavnú starostlivosť. Komisia je odborným orgánom ministra, ktorý pripravuje odborné stanovisko a spôsob zapracovania zmien do kategorizácie ústavnej starostlivosti,“ uviedlo ministerstvo v návrhu.
Komisia musí návrhy najprv odborne posúdiť. Až po jej hodnotení potom ministerstvo predkladá návrh do pripomienkového konania.
Rezort prehodnotil časovú dostupnosť
Vyhláška definuje zoznam medicínskych programov pre konkrétnu úroveň nemocnice, zoznam medicínskych služieb so zaradením do medicínskych programov, indikátory kvality, podmienky poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ako aj špeciálne personálne a špeciálne materiálno-technické vybavenie. Podľa týchto kritérii sa potom určuje, do ktorej kategórie spadá daná nemocnica. Musí pritom spĺňať požiadavky z kategorizačného zoznamu.
V rámci kategorizácie ministerstvo predstavilo niekoľko úprav. „V prípadoch, keď je medicínska služba definovaná diagnózou, navrhujeme dočasne zrušiť lehoty časovej dostupnosti, pretože optimálna lehota je ťažko definovateľná. V prípadoch, kde je lehota časovej dostupnosti kratšia ako 30 dní, navrhujeme predĺženie na minimálne 30 dní, aby zdravotné poisťovne stihli reagovať na prekročenie lehoty časovej dostupnosti,“ konkretizuje rezort v návrhu s tým, že keď sú lehoty časovej dostupnosti stanovené podľa platnej vyhlášky výrazne prekračované, môže to mať zásadný dopad na rozpočet.
Zo 621 medicínskych služieb, ktorým bola v minulosti nastavené lehoty časovej dostupnosti, ministerstvo prehodnotilo 261. Z toho 202 medicínskych služieb sú definované diagnózou, 11 medicínskych služieb z predmetnej vyhlášky navrhuje rezort zrušiť kvôli širokej škále výkonov, 44 predĺžiť, jedna medicínska služba už bola ‚odstránená a v troch prípadoch sa dĺžka lehoty časovej dostupnosti pri medicínskej službe skráti.
Skrátené legislatívne konanie
Rezort návrh vyhlášky predložil na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Odôvodnil to tým, že nové lehoty časovej dostupnosti sa musia implementovať do začiatku budúceho roka. Na to je potrebný určitý čas, podľa ministerstva aspoň štyri týždne, aby informačne systémy boli v nemocniciach a zdravotných poisťovniach včas aktualizované.
V pripomienkovom konaní sa objavilo celkovo 105 pripomienok, z toho 33 bolo zásadných. Väčšina z nich pritom pochádza z dielne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, po ktorú patrí niekoľko zdravotníckych organizácií. Tie pripomienkovali rôzne kategorizačné podmienky. Nepozdávala sa im napríklad regulácia pri špecializovaných výkonoch na cievach – thorakoabdominálne aneuryzmy -, ktorých musí byť aspoň päť ročne. „Ide o raritne vykonávané výkony s nepriaznivými výsledkami chirurgickej liečby, jednoznačne je preferovaná endovaskulárna liečba,“ argumentujú organizácie.
Zdravotnícke organizácie navrhujú aj odstránenie čakacích lehôt u medicínskych služieb určených diagnózou, ktoré sú navrhované bez časovej dostupnosti. Plánovanie medicínskych služieb, ktoré sú určené hlavnou diagnózou alebo kombináciou hlavnej a vedľajšej diagnózy podľa AZZZ vyžaduje pružnosť v diagnostickom manažmente pacienta a dopĺňaní a zmene termínov. „Z tohto dôvodu nie je jasný zámer tvorby takýchto čakacích listín. Jednak z dôvodu toho, že vytvára len dodatočný administratívny tlak bez indikovanej časovej dostupnosti, ale zároveň v tomto prípade absentuje zadefinovanie akútnej verzus plánovanej zdravotnej starostlivosti,“ tvrdia organizácie.
AZZZ napríklad žiada aj odstránenie materiálno-technickej požiadavky pre dve endoskopické veže. Daná požiadavka bola podľa zdravotníckych organizácií realizovaná s vedomím získania finančných prostriedkov z plánu obnovy, čo sa nenaplnilo. AZZZ tiež vo viacerých pripomienkach navrhuje, aby sa doplnili medicínske služby do rôznych medicínskych programov.
Zásadný dopad na rozpočet
Rezort v súvislosti s čakacími lehotami pripomína, že cieľom novelizácie zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti z roku 2021 bolo najmä zabezpečenie zbierania informácií o všetkých lehotách časovej dostupnosti, vrátane medicínskych služieb, kde lehoty časovej dostupnosti zatiaľ nie sú zadefinované.
„Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tak budú môcť organizovať celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, pričom nárok pacientov na hľadanie alternatívnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri prekročení lehôt časovej dostupnosti bude platiť len pre medicínske služby, kde sú už lehoty časovej dostupnosti definované,“ vysvetľuje ministerstvo.
Zmena zákona by mala priniesť prehľad o reálnej dĺžke čakania všetkých pacientov. Rezrot vysvetľuje, že doteraz nepoznal skutočné lehoty časovej dostupnosti a tak ich maximálne hodnoty navrhovali odborné pracovné skupiny.
„Tým vznikla variabilita prísnosti a bola potrebná ich korektúra aj vzhľadom na finančné limity – pre situácie, kde sú lehoty časovej dostupnosti výrazne prekračované, je riziko zásadného dopadu na rozpočet, pretože zdravotné poisťovne by museli hradiť starostlivosť u nezmluvných poskytovateľov alebo v zahraničí,“ dodáva ministerstvo.
(mhl)
