Potrebujeme znížiť riziko antibiotickej rezistencie. Jedným z nástrojov je povinné vyšetrenie na C-reaktívny proteín (CRP) pred každou indikáciou antibiotík. Kompetenciu realizácie vyšetrenia môžu mať ambulancie, nemocnice či lekárne. V ankete, v rámci ktorej odborníci, zdravotný sektor a politici pre Zdravotnícky denník hodnotia uplynulý rok a výzvy v tom budúcom, to povedal prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ.
Čo najlepšie a najhoršie sa podľa vás stalo v zdravotníctve tento rok?
Netrúfam si hodnotiť zdravotníctvo ako celok, preto sa obmedzím na jednu z jeho súčastí – lekárenskú starostlivosť. Za kľúčové pozitívum považujem aktivity súvisiace s implementáciou nových štandardných postupov zameraných na konkrétne terapeutické oblasti, ktoré sa postupne stávajú rutinnou činnosťou farmaceutov vo verejných lekárňach a prinášajú konkrétne benefity. Veľmi ma prekvapuje nezáujem všetkých médií o tieto témy – a v tomto kontexte hneď spomeniem to najhoršie, hoci tému výpovedí časti lekárov to zrejme neprekoná – masívnu prezentáciu návrhu niektorých obchodných subjektov transformovať významnú časť zdravotnej starostlivosti, výdaj liekov bez lekárskeho predpisu, na maloobchod. Toto je totiž správny názov pre boldové titulky o predaji liekov v obchodoch. Kým výrazný odborný posun verejného lekárenstva, pripravený kľúčovými medicínskymi a farmaceutickými odborníkmi, prechádzame bez povšimnutia, nápad zveriť starostlivosť o najbežnejšie diagnózy bez vzdelania prezentujeme s nadšením. Dosť veľa to vypovedá o našej spoločnosti.
Čo očakávate od budúceho roka v rámci zdravotníctva?
Pri príležitosti osláv dvadsiateho výročia Nežnej revolúcie položil redaktor Milanovi Lasicovi otázku, aké mal očakávania v novembri 1989. Odpovedal: „Tak som si vtedy myslel, že hádam do dvadsiatich rokov dobehneme západnú Európu.“ A čo si myslíte dnes, pokračoval redaktor. „To isté.“ Ja zatiaľ na novinárske otázky o budúcoročných očakávaniach odpovedám iba desať rokov, ale vždy si pri tom spomeniem na túto príhodu.
Aké zmeny, ktoré sa dajú uskutočniť budúci rok, by prospeli slovenskému zdravotníctvu?
Zrozumiteľná identifikácia zdravotníckych potrieb obyvateľstva rešpektujúca demografický vývoj a regionálne rozdiely. Definícia nástrojov napĺňania týchto potrieb. Zverenie týchto nástrojov kompetentným zdravotníckym pracovníkom – vrátane zásadného rozširovania kompetencií iných ako lekárskych profesií. Rozhodnutie o rozsahu spoločenskej ochoty pre solidaritu a rozsah tejto solidarity. Potrebujeme znížiť odvrátiteľné úmrtia. Jedným z nástrojov je očkovanie proti chrípke. Kompetencia očkovať – každý lekár, každá sestra, každý farmaceut a kompetencia organizovať očkovanie – všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, mestá, obce, samosprávne kraje, zamestnávatelia. Rozsah solidarity – úplný. Potrebujeme znížiť rizika antibiotickej rezistencie. Jedným z nástrojov je povinné CRP vyšetrenie pred každou indikáciou antibiotík. Kompetencia realizácie vyšetrenia – ambulancie, nemocnice, lekárne. Rozsah solidarity – čiastočný.
Považujete schválený rozpočet pre zdravotníctvo za dostatočný a čo by ste zmenili?
Žiaden rozpočet nemožno považovať za dostatočný, keďže individuálne potreby sú nekonečné. Z pohľadu farmaceuta považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že v Slovenskej republike neexistuje definícia odborného pracovného výkonu farmaceuta a jeho finančná hodnota. Financujeme lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny ako tovar, pričom úplne opomíname všetky odborné farmaceutické činnosti. Toto by som zmenil – považujem za potrebné vytvoriť zrozumiteľnú spoločenskú objednávku na odbornú činnosť ľudí s doktorskými titulmi a atestáciami, do ktorých vzdelania sme investovali nemalé peniaze a túto investíciu kontinuálne maríme. To je však dlhodobé zadanie, krátkodobo by som okamžite zrušil nulové limity spoluúčasti, vďaka ktorým bezplatne rozdávame magnézium a analgetiká bez reálnej terapeutickej potreby.
Aké sú vaše profesijné plány v novom roku?
Zaviesť jednotný systém evidencie a štatistického spracovania výsledkov vyšetrení realizovaných v lekárňach s cieľom identifikovať potenciál lekárne ako prvého kontaktného bodu pacienta so zdravotníctvom. Prezentovať prvé výsledky projektu Interakcie liekov so zameraním na úlohu farmaceutov v ich prevencii. Presvedčiť kompetentných o potrebe dotiahnuť po dvoch rokoch schválenia zákona očkovanie proti chrípke v lekárňach.
(mhl)
