Transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti minimálne v tomto volebnom období nie je na programe. Na konferencii Jesenná ITAPA 2024 to zopakoval štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko s tým, že by išlo o dlhý a finančne náročný proces, zložitý napríklad aj z pohľadu majetkových auditov. Aj zastavením transformácie nemocníc Lekárske odborové združenie (LOZ) podmieňuje stiahnutie výpovedí vyše 3300 nemocničných lekárov. „Na svojom zasadnutí transformáciu odmietla aj vláda,“ zdôraznil Štofko.
Rozumie ale, že informácie o prípadnej transformácii mohli byť zmätočné. V minulosti ju premiér Robert Fico (Smer-SD) kategoricky odmietal. Nedávno ju pripustil, ale vzápätí opäť odmietol. Vylúčil ju aj minister zdravotníctva. Potom ju pripustil štátny tajomník ministerstva financií Radovan Majerský, na čo ju minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) odmietol. O tejto otázke diskutovali viacerí aktéri zdravotníctva na konferencii Jesenná ITAPA, počas bloku s názvom Transformácia ako šanca pre slovenské nemocnice.
„Hierarchia v rámci vlády je jasná, premiér sa vyjadril, že nie. Štátny tajomník Majerský iba povedal, že sa o tom máme baviť,“ tvrdí Michal Štofko. Aj v minulosti sa robili kroky smerom k transformácii nemocníc a transformovali sa niektoré špecializované ústavy. V súčasnosti ako štátna akciová spoločnosť funguje napríklad Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb (NÚSCH).
„NÚSCH sa transformoval v roku 2006 po dvojročnej príprave. Pre niektoré koncové štátne nemocnice je predčasné povedať, aký efekt by mala mať transformácia,“ povedal riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly, ktorý je zároveň prezidentom Asociácie štátnych nemocníc (AŠN). Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti môže byť jednou z ciest, ako zabrániť ich kontinuálnemu zadlžovaniu, ale na druhej strane, keby sa nemocnice, fungujúce ako príspevkové organizácie, v ich súčasnej zlej ekonomickej kondícii transformovali na „akciovky“, mnohé by šli rovno do konkurzu. Štátne nemocnice podľa Msollyho vnímajú, že distribúcia zdrojov v zdravotníctve nie je korektná.
Nešťastné rozdeľovanie zdrojov
Podobne sa počas svojich protestov vyjadrili aj lekárski odborári, ktorí tvrdia, že súkromné poisťovne platia štátnym nemocniciam nedostatočne a súkromné nemocnice sú s prihliadnutím na náročnosť poskytovaných výkonov platené lepšie ako tie štátne. Menšie neštátne nemocnice, ale aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, protestujú, že to nie je pravda.
Výkonná riaditeľka Asociácia zdravotných poisťovní (AZP) SR Dajana Petríková si myslí, že je to zástupná otázka. „V zdravotníctve nemáme dostatok zdrojov na pokrytie potrieb poistencov a naplnenie očakávaní poskytovateľov. Aj oproti Českej republike nám chýbajú miliardy. Ak by Slovensko platilo za jedného poistenca štátu toľko, ako Česká republika, ročne by v rozpočte boli o dve miliardy viac,“ hovorí Petríková. Na takéto financovanie však štát nemá, preto treba podľa riaditeľky AZP hľadať iné existujúce zdroje.
Poskytovatelia starostlivosti v odboroch kardiológia a kardiochirurgia majú podľa Msollyho skúsenosti s tým, že keď si pýtajú viac zdrojov, aby mohli skvalitniť starostlivosť, skrátiť čakačky a podobne, zdravotné poisťovne im povedia, že nie sú dostupné. „No o niekoľko týždňov alebo mesiacov sú zazmluvnení noví poskytovatelia. Tak aký nedostatok zdrojov?“ zhrnul prezident AŠN.
Problém vidí aj v limitoch hradenej starostlivosti. „Výdavky na liečbu rôznych vážnych, napríklad onkologických, ochorení sú limitované a na menej vážne míňame bez obmedzení. Problém bol aj v neexistujúcich limitoch v jednodňovkách. Musíme si definovať priority,“ hovorí Msolly.
Proti reformám stále niekto protestuje
Štátny tajomník Štofko o definovaní, ale aj udržateľnosti priorít v slovenskom zdravotníctve hovorí, že jeho veľký problém je stabilita, respektíve nestabilita vedenia. „Ministri sa menia každý rok alebo aj častejšie, podobne riaditelia nemocníc,“ poznamenal.
Dodal, že programové vyhlásenie tej-ktorej vlády sa nie vždy dodržiava. V aktuálnom programovom vyhlásení je veľký dôraz na prevenciu a skríningy s jasným harmonogramom. Snaží sa stanoviť cestu pacienta a obnoviť štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Avšak ucelenú víziu je podľa Štofka veľmi ťažké definovať a problémom je veľmi často aj extrémny dopyt ľudí po zdravotnej starostlivosti.
V roku 2018 ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská prišla s projektom stratifikácie nemocníc, ktorý mal rozdeliť starostlivosť do jasných segmentov, stanoviť ciele a očakávania od všeobecných aj špecializovaných nemocníc. „V implementačnej fáze sa zrazu začali ozývať hlasy, ktorým sa nepáčilo, že niekde u nich idú zrušiť nemocnicu, lebo čo keď…“ popisuje Štofko, „No nie je možné, aby vysoko špecializované nemocnice boli všade.“ Keď sa takýto krok robí v roku, ktorý je volebný, vrátane volieb do miestnej samosprávy, podľa štátneho tajomníka príde náraz do steny a nedá sa pokračovať ďalej. „So strategickými víziami sa to stáva často. Máme napríklad už tri roky návrh reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ale k implementácii sme sa dostali teraz,“ podotkol.
Peňazí je málo
Štofko pred časom deklaroval snahu zastaviť zadlžovanie nemocníc. Na konferencii ITAPA však povedal, že to nie je cieľ na rok ani na dva. „Krajiny, ktoré sú pred nami, desiatky rokov dotujú zdravotníctvo oveľa vyššou sumou ako my. U nás sa objem zdrojov každý rok zvyšuje, ale nezachráni ho to,“ zdravotníctvo prirovnal k veľkému trajektu, ktorý ide nejakým smerom a je ho veľmi ťažké otočiť. „Dajú sa robiť krátkodobé, projektové veci, ktoré takisto pomôžu, ale systematické zmeny si vyžadujú čas,“ povedal. Jeden z kľúčových cieľov ministra Šaška, ktorý má viesť práve k tomu, aby sa nemocnice prestali zadlžovať, je centrálne riadenie nemocníc. Spočíva v robení centrálnych obstarávaní, ktoré umožňujú získať výhodnejšie ceny, v produkčnom a personálnom audite.
„Problém je v neefektivite. Nemôžeme len platiť viac štátnym nemocniciam, ale nastaviť systémy, aby sa ich platobná schopnosť zlepšovala. Nie je to jednoduchý proces,“ doplnil štátny tajomník. Riaditeľka asociácie poisťovní Dajana Petríková vyhlásila: „Štátne nemocnice sa prestanú zadlžovať, keď budú mať stabilné dostatočné financovanie a kontrolu nad svojimi nákladmi. To záleží na riaditeľovi a nič iné nevymyslíme.“ Keďže financovanie zdravotníctva je nedostatočné, ani platby poisťovní poskytovateľom podľa Petríkovej nemôžu dostatočné. „Môžeme sa baviť o tom, či je distribúcia nedostatočných zdrojov spravodlivá,“ hovorí. V reakcii na tvrdenia lekárskych odborárov ale povedala, že podľa jej prepočtov casemix indexu v jednotlivých nemocniciach, im poisťovne platia spravodlivo. „Do ústavných zdravotníckych zariadení dávame 51 percent všetkých nákladov zdravotných poisťovní,“ uzavrela riaditeľka AZP.
Lucia Hakszer
