České i slovenské zdravotníctvo bojujú s podobnými problémami. Nedostatok personálu nie je spôsobený len jeho starnutím, ale aj odchodom lekárov do zahraničia. Kým zo Slovenska smerujú práve do Česka, odtiaľ odchádzajú predovšetkým do Nemecka a Rakúska. Za posledných desať rokov zmenilo pôsobisko vyše tritisíc českých lekárov, pričom ich nahradilo 1 200 lekárov zo Slovenska. Platy už nie sú hlavným dôvodom, prečo sa lekári presúvajú na západ. Migrácia lekárov bola jednou z tém decembrovej konferencie Healthcare Summit 2024 v Šamoríne – Čilistove. Na jej realizácii participoval aj Zdravotnícky denník.
Kým v Česku chýba podľa odhadov tisíc lekárov, na Slovensku trojnásobný počet. Zástupcovia mladých lekárov z oboch krajín sa zhodli na tom, že príčiny odchodu lekárov do cudziny sú najmä v možnostiach ďalšieho vzdelávania, vybavení pracovísk a ich fungovaní. Mladí lekári chcú robiť niečo, čo má zmysel, a zaujíma ich reálny dosah ich práce. Tiež veľmi záleží na prístupe starších lekárov k mladším.
V ankete na portáli mladilekari.sk, ktorej sa zúčastnilo okolo 4000 slovenských medikov a mladých lekárov, označila ako svoju prvú voľbu odchod do zahraničia menej ako pätina z nich. Do Česka chce odísť 10 až 15 percent lekárov a do 5 percent ich uviedlo inú krajinu. „Potom však majú rôzne pohnútky ako napríklad celková spoločenská situácia alebo vyššia kvalita lekárskych fakúlt v Česku. Hoci na rôznych ukazovateľoch vidieť, že slovenské lekárske fakulty sa stále zlepšujú,“ pripomenul spoluzakladateľ platformy mladilekari.sk Tomáš Havran. Na Slovensko pritom zo zahraničia prichádzajú len desiatky lekárov za rok, najviac ich je z Ukrajiny. „V Česku nás prekvapilo, že len 10 percent končiacich medikov zvažuje odchod do zahraničia,“ povedal na Healthcare Summite predseda spolku Mladí lékaři Albert Štěrba.
Podľa Tomáša Havrana je pre medikov výbornou príležitosťou získať skúseností so zdravotným systémom v inej krajine aj program Erasmus. Na rôznych lekárskych fakultách sa však nevyužíva v rovnakej miere a zúčastňujú sa ho len jednotky až desiatky študentov ročne. Havran podotkol, že študijné oddelenia nie sú dostatočne flexibilné a medikom na Erasme robia problémy napríklad v rámci kurikula predmetov.
Vydieranie mladých lekárov
Anestéziológ Peter Stachura je prezidentom Asociácie zdravotníckych pracovníkov v zahraničí. V súčasnosti pracuje v rakúskej nemocnici a zároveň je poslancom Národnej rady SR za KDH. Ako veľký problém Slovenska označuje nie to, že 15 až 20 percent mladých lekárov odchádza do zahraničia nabrať skúsenosti, ale to, že späť sa ich vracia zanedbateľné percento. Sám ako mladý lekár odišiel do Nemecka a potom do Rakúska. „Vtedy mali lekári na Slovensku nízke platy a to bol jeden z dôvodov, prečo som odišiel do zahraničia ja. Teraz odchádzajú a nevracajú sa pretože sú sklamaní z toho, že tu chýba pracovná kultúra, zaužívaný systém neumožňuje inovácie a starí lekári majú milión výhovoriek, prečo nerobiť zmeny,“ myslí si Stachura. Tiež spomenul nefungujúce vzdelávanie a rovnako nespokojnosť so zdravotnou politikou a korupciou v systéme. „Keď som sa rozprával s mladými lekármi na Slovensku, spomínali vydieranie zo strany primárov a prednostov v univerzitných nemocniciach. Napríklad, že mladému lekárovi primár nedovolí atestovať, ak nebude robiť aj v jeho jednodňovke,“ tvrdí.
Podľa prezidenta zahraničných zdravotníkov je v Česku okolo 2400 slovenských lekárov. V Nemecku asi 1200, ďalších 600 v Spojenom kráľovstve, 300 až 350 v Rakúsku a desiatky lekárov v severoeurópskych krajinách alebo v Amerike. Najväčší problém je podľa Stachuru generačná medzera. Na Slovensku chýba práve stredná generácia lekárov, ostali tu tí starší a po tom, čo sa v roku 2011 po aktivitách lekárskych odborov zdvihli platy, už sú tu aj mladí.
Klinický líder intenzívnej a urgentnej medicíny v Nemocnici Bory v Bratislave Roman Škulec si myslí, že počet odchádzajúcich lekárov je v poriadku a ide o prirodzený pohyb z východu na západ. „V Nemecku po štúdiu medicíny odchádza asi 15 percent absolventov, v Česku do 10. Problém je práve v tom, koľko sa ich vráti alebo či ich nahradia prisťahovalci z iných krajín,“ povedal. Myslí si však, že nakoniec neodídu všetci lekári, ktorí to deklarujú v prieskumoch. „Vo všeobecnosti sa väčšina ľudí nerozhoduje racionálne, ale do značnej miery intuitívne. Existujú objektívne príčiny, ale aj ďalšie vplyvy. Mnohí ľudia neodídu najmä kvôli rodine,“ povedal Škulec.
Ženy – lekárky sú diskriminované
Pálčivý problém, ktorý vyháňa lekárov a lekárky za hranice, je často diskriminácia zo strany starších kolegov. Albert Štěrba priblížil, že podľa prieskumu organizácie Mladí lékaři sa s diskriminačným správaním v zdravotníctve stretlo okolo 80 percent respondentov a respondentiek. Častejšie išlo o ženy. „Medicína sa feminizuje a okolo 70 percent absolventov v Česku sú ženy. Treba hovoriť aj o balanse medzi lekárskou prácou a súkromím a o možnostiach pre matky lekárky či otcov lekárov,“ hovorí. Diskriminácia žien sa podľa neho prejavuje napríklad v tom, že mladé lekárky opakovane dostávajú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Taktiež sú často odmeňované horšie ako muži, čo vedie k tomu, že ženy ostávajú doma s deťmi a muži chodia do práce. Zástupca mladých lekárov zo Slovenska Tomáš Havran doplnil, že sa ani nepripúšťa, aby muž išiel na otcovskú dovolenku. „V chirurgických odboroch si muž nedokáže vybrať otcovskú dovolenku ani mesiac alebo dva,“ upozornil.
Stále je zaužívané delenie niektorých medicínskych odborov na „mužské“ a „ženské“. Podľa Štěrbu na to nie je dôvod a treba prispôsobiť pracovné podmienky obom pohlaviam. Neplatí to len u lekárov ale aj u sestier. Poslanec Peter Stachura si myslí, že zmiešané kolektívy sú najlepšie. „Mužská sila je obrovská pomoc napríklad pri manipulácii s pacientami v intenzívnej starostlivosti,“ hovorí o mužoch sestrách. Aj u lekárov by sa podľa neho dalo zamyslieť nad vyrovnávaním krivky feminizácie. „Možno je to aj otázka obsahu prijímacích konaní na lekárske fakulty,“ tvrdí Stachura. Roman Škulec tvrdí, že násilne by túto krivku nevyrovnával.
Okrem odchodu lekárov a lekárok do zahraničia je problém aj s ich odchodom k inému povolaniu. Najčastejšie sa to deje kvôli vyhoreniu a práve nemožnosti nájsť súlad medzi prácou a súkromným životom.
Chýbajú aktivity na udržanie mladých lekárov
Škulec za zásadnú vec na udržanie lekárov v nemocniciach a v krajine označil to, aké prostredie vytvorí šéf na konkrétnom pracovisku. Súhlasí s ním aj Stachura: „Dôležité je, aby sa človek do práce tešil. Pracovné prostredie veľmi ovplyvňuje to, aké je vedenie, primár alebo vrchná sestra.“
Roman Škulec má popri Boroch sekundárne pracovisko v Masarykovej nemocnici v Ústí nad Labem na klinike anestéziológie, predoperačnej a intenzívnej starostlivosti. „Je to typický príklad nemocnice, kde ľudia majú otvorenú možnosť húfne odchádzať do Nemecka. No tak veľa sa to nedeje. V nemocnici bol pred 10 rokmi podstav lekárov, ale keď sa tam pod vedením profesora Černého podarilo nastaviť kvalitný systém vzdelávania lekárov a kultivácie pracovného prostredia, do dvoch rokov bola personálna situácia vyriešená a 30 percent lekárov dochádzalo z Prahy,“ porozprával Škulec.
Medzi ďalšie problémy, ktoré pomenoval šéf českého spolku Mladí lékaři Štěrba a jeho slovenský náprotivok Havran mu dal za pravdu, patria v oboch krajinách problematická dostupnosť starostlivosti kvôli odchodu lekárov z menších miest do väčších, málo flexibilné manažmenty veľkých nemocníc, ktoré sa spoliehajú na oddlžovanie, a na druhej strane veľa nadčasov v malých nemocniciach, kde je nedostatok lekárov, tak musia pracovať viac.
Podľa Tomáša Havrana na národnej úrovni neexistujú žiadne kampane na udržanie medikov a lekárov na Slovensku. „Mladí nevedia, nemajú informácie o dobrých veciach, ktoré sa robia v slovenských nemocniciach, a príklady osobností, ktoré tam pôsobia. Je to problém zlej informovanosti, potrebujeme byť viac v kontakte,“ hovorí spoluzakladateľ mladilekari.sk. Žilinský kraj aktuálne robí kampaň, ktorou sa snaží lákať slovenských medikov z Olomouca, Ostravy alebo Brna na prácu v ich regióne. Roman Škulec podotkol, že kraje a lokálne samosprávy podobné kampane dokážu spraviť účinnejšie ako štát, keďže sú bližšie k ľuďom a vedia k nim pristupovať individuálne.
Čo sa týka umelého navyšovania počtu domácich študentov na slovenských lekárskych fakultách na úkor zahraničných, Tomáš Havran hovorí: „Fakulty sú objektívne podfinancované, tak prijímajú viac zahraničných študentov, ktorí za štúdium platia. Bolo by fajn, aby aj slovenskí študenti nejako prispievali a potom za svoje peniaze očakávali kvalitu. Tu vidím priestor na reformu.“ Zlé je podľa neho aj to, že zahraniční študenti na fakultách sú izolovaní od slovenských. „Mali by si vymieňať svoje skúsenosti a perspektívy, avšak dnes sa to nedeje a ich kontakt nie je podporovaný,“ kritizuje mladý lekár.
Lucia Hakszer
Foto: SME – Milan David
