Pacienti by mali užívať antibiotiká len vtedy, keď ich indikoval a predpísal lekár na základe vyšetrenia. Užívanie antibiotík „z domácich zásob” alebo bez indikácie lekárom môže byť nebezpečné. Taktiež nie je vhodné ich užívať pri nekomplikovaných, najmä vírusových ochoreniach ako sú prechladnutie, chrípka, či covid-19. „Je nevhodné vyvíjať nátlak na lekára, aby predpísal antibiotiká alebo na lekárnika, aby ich vydal bez lekárskeho predpisu,“ povedal farmaceut Peter Hnáth pre Zdravotnícky denník.
Podľa neho sa nedá presne definovať, či v lekárňach vydávajú priveľa antibiotík. V každom prípade sa stretávajú s prípadmi, keď majú pacienti predpísané antibiotiká „do zásoby na dovolenku”, prípadne pri vírusovej infekcii, na ktorú antibiotiká neúčinkujú. To, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, sa dá spoľahlivo určiť testom CRP (C-reaktívneho proteínu), ktorý robia už aj v lekárňach. „Samozrejme, evidujeme aj tlak zo strany pacientov na predaj antibiotík bez receptu – najmä pri prvých príznakoch nachladnutia a na vydanie antibiotických zásypov alebo mastí,“ upozornil farmaceut zo siete lekární Dr.Max.
Zbytočné užívanie antibiotík spôsobuje ich neúčinnosť
Antibiotiká sú lieky, ktoré účinkujú tak, že baktérie usmrtia alebo zabránia ich rozmnožovaniu. V oboch prípadoch je cieľom liečby zabrániť premnoženiu, ktoré by organizmus nevedel potlačiť vlastnými obrannými mechanizmami. Pri nesprávnom alebo nadmernom užívaní antibiotík však môžu baktérie v tele človeka získať rezistenciu, teda schopnosť odolávať, a v budúcnosti antibiotiká nemusia byť účinné. Liečba sa tak môže predĺžiť, skomplikovať a zdravotný stav zhoršiť. Pre vyliečenie je potom potrebné nasadiť „silnejšie” antibiotiká, ktoré však môžu mať aj viaceré nežiaduce účinky.
„V prípade správnej liečby sú všetky baktérie usmrtené a tak nedochádza k vzniku rezistencie. Ak je ale liečba ukončená predčasne, prípadne sa často používajú antibiotiká aj v neodôvodnených prípadoch, stúpa pravdepodobnosť vzniku rezistentných kmeňov. Dôležité je, že takéto rezistentné baktérie sa následne šíria a kombinujú, čím svoju rezistenciu ešte zosilňujú,“ vysvetlil Peter Hnáth. Aj antibiotíká, ktoré boli v minulosti veľmi účinné, tak strácajú účinnosť. „Napríklad infekcia zlatého stafylokoka bola v minulosti úspešne liečená penicilínom, ktorý dnes už na túto baktériu takmer neúčinkuje. Aj na bežné infekcie sa tak musia častejšie používať najnovšie a silnejšie antibiotiká. Rastie tak riziko, že vzniknú a rozšíria sa baktérie rezistentné aj na tieto antibiotiká a ich účinnosť bude klesať,“ varuje. Rezistencia na antibiotiká je podľa farmaceuta závažným problémom najmä v nemocniciach, kde je infekcia multirezistentnými kmeňmi baktérií život ohrozujúca. Vývoj takýchto kmeňov však podporuje nadužívanie alebo nesprávne užívanie antibiotík v domácom prostredí.
Aj v prípadoch, keď je podanie antibiotík odôvodnené a predpísané lekárom, treba sa riadiť pokynmi lekára alebo lekárnika. Hnáth priblížil, že antibiotiká by mali pacienti užívať v pravidelných časových odstupoch. Ak lekár neurčil inak, treba doužívať celé balenie lieku a neskracovať liečbu po zmiernení príznakov. Popri antibiotikách je vhodné užívať probiotiká, aby sa predišlo nežiadúcim účinkom. Práve tie často vedú k prerušeniu liečby. Ak nebola dávka lieku užitá v predpísanom čase, najčastejšie preto, lebo na ňu pacient zabudol, spravidla ju treba užiť čo najskôr a následne pokračovať podľa pôvodného časového harmonogramu. Takýto postup je však potrebné overiť v príbalovom letáku daného lieku alebo sa poradiť s lekárom či lekárnikom.
Hnáth potvrdil, že do lekární občas prichádzajú ľudia, ktorí napríklad prinesú otvorenú krabičku liekov s tým, že „môjmu bratrancovi, kolegovi alebo inému známemu toto pomáha, tak mi dajte to isté.“ Práve takéto užívanie liekov však môže viesť k vážnemu ohrozeniu zdravia, ba až života u daného človeka. „Samozrejme, nielen, že daný liek pacientovi nepredáme, ale ho aj inštruujeme, prečo takýto postup nie je vhodný. Vysvetlíme všetky negatíva a hrozby a motivujeme pacienta, aby svoj problém riešil s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná jeho zdravotný stav,“ povedal farmaceut. Ľudia by si nemali uchovávať antibiotiká „pre istotu“ a ani sa o ne deliť s inými osobami. A to ani v prípade keď majú rovnaké ťažkosti. „Nepoznáte zdravotný stav iných osôb, ani pôvodcu ich ochorenia,“ podotkol.
Dostávajú sa do prostredia
Nespotrebované antibiotiká, ale aj iné lieky treba vrátiť do lekárne, kvôli ich správnej likvidácii. V opačnom prípade môžu kontaminovať životné prostredie a ďalej zvyšovať antibiotickú rezistenciu. Začiatkom tohto roka sa vyskytol problém s pravidelným odvozom liekového odpadu z lekární. Peter Hnáth potvrdil, že tieto problémy sa už vyriešili a odvoz liekového odpadu funguje. Pacienti tak opäť môžu nosiť nespotrebované lieky do lekární tak, aby boli následne správne zlikvidované a neskončili v komunálnom odpade. Pri zbavovaní sa nadbytočných alebo expirovaných liekov je vhodné postupovať podľa inštrukcií Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Do lekárne sa odovzdávajú iba lieky, nie napríklad vitamíny a výživové doplnky. Lieky treba vybrať z krabičiek, nie však z blistrov. „Pri injekciách je dôležité najmä zabezpečiť, aby nedošlo k poraneniu ihlou pri následnej manipulácií. Preto je potrebné takéto lieky dôsledne zabaliť do krabice alebo plastového obalu,“ inštruoval Hnáth.
V nedávnom článku sme priniesli pohľad lekárov na antimikrobiálnu rezistenciu. Slovenská lekárska komora (SLK) ďalej doplnila, že nadužívanie lekárskej starostlivosti a časté návštevy u lekára prvého kontaktu vedú k zvýšenému a niekedy zbytočnému predpisu liekov, vrátane antibiotík. „Prispieva k tomu aj možnosť vyžiadať si predpis liekov telefonicky, ktorú si pacienti často zamieňajú aj s možnosťou samoordinovania antibiotík,“ uviedli lekári v stanovisku, ktoré Zdravotníckemu denníku poskytla hovorkyňa SLK Nancy Závodská. Upozornili, že predpis liekov po telefonickom vyžiadaní sa vzťahuje len na lieky, ktoré má pacient odporúčané lekárom na dlhodobé užívanie. Antibiotiká lekár predpisuje až po vyšetrení. Recept na ne má skrátenú platnosť – je platný sedem dní, z pohotovosti len tri dni.
V súčasnosti je už aj na periférnych ambulanciách možnosť vyšetrenia CRP, ktorý je rýchlou a významnou pomocou pri diagnostike a liečbe akútnych ochorení. Toto vyšetrenie dokáže spoľahlivo určiť, či pacient potrebuje antibiotiká. Antibiotiká sú totiž určené na liečbu bakteriálnych infekcií, nezaberajú na vírusy. Pri chrípke či nachladnutí nepomôžu. Podľa SLK sa však v praxi kvôli hroziacemu zhoršenia zdravotného stavu niekedy antibiotiká predpisujú aj bez predchádzajúceho kultivačného vyšetrenia. Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) upozornila, že podľa odhadov je až polovica antibiotík predpísaných zbytočne alebo nesprávne. „Aj v dnešnej dobe je bežné, že antibiotiká sú predpisované bez diagnostického potvrdenia bakteriálnej infekcie iba na základe symptómov pacienta. Širokospektrálne antibiotiká sú často používané ako prvá voľba, hoci by mali byť použité iba v nevyhnutných prípadoch,“ uviedla AOPP. „Približne 90 percent respiračných infekcií je vírusového pôvodu alebo samovoľne odznie. Liečba týchto infekcií antibiotikami neprináša pacientom žiadny klinický prospech, ale podporuje rezistenciu na antibiotiká,“ dodala.
Viacerí lekári už pred predpísaním antibiotík vyšetria u pacienta hladinu C-reaktívneho proteínu, ktorá je zvýšená najmä pri bakteriálnych infekciách. V súčasnosti už aj lekárne poskytujú meranie hladiny CRP, a tak človek môže toto vyšetrenie absolvovať ešte pred návštevou lekára. „Pri meraní hladiny CRP lekárne potom postupujú v súlade so štandardnými postupmi ministerstva zdravotníctva. Výsledkom je odborná správa pre lekára, na základe ktorej môže nastaviť správnu liečbu,“ vysvetlil farmaceut Hnáth. Pri respiračných ochoreniach podľa neho môže lekár predpísať antibiotiká s tým, že pacient je inštruovaný, aby si recept vybral iba v prípade, ak bude CRP stúpať nad istú hodnotu. Pacient si o jeden až dva dni nechá zmerať hladinu CRP v lekárni a podľa výsledku sa v spolupráci s lekárnikom rozhodne o nasadení liečby. Tento postup si však vyžaduje poučenie a zodpovedný prístup pacienta k liečbe. Oba tieto najčastejšie typy spolupráce lekárnikov s lekármi majú viesť k tomu, aby nedochádzalo k nadužívaniu antibiotík.
Vážny globálny problém
Lekári zo SLK pre Zdravotnícky denník skonštatovali, že antibiotiká si pacienti často žiadajú namiesto toho, aby chorobu vyležali pár dní v posteli. Ďalším argumentom podľa lekárov je, že „už dávno nemali žiadne antibiotiká“ aj spomínané „niekomu tieto antibiotiká pomohli“. SLK varuje, že antibiotiká sa majú užívať cielene, v správnej dávke a v dostatočne dlhom čase, ktorý určí pri predpise lekár. Častou chybou, ktorú robia pacienti, je podľa komory to, že po niekoľkých dňoch, keď sa ich stav zlepší, prestanú antibiotiká užívať a zvyšok si nechajú v šuplíku. Pri najbližšom zhoršení zdravotného stavu si, namiesto toho, aby navštívili lekára, sami naordinujú antibiotickú liečbu a užívajú zvyšok antibiotík, ktoré majú doma. K lekárovi idú až vtedy, keď sa ich stav nezlepší. Chybou je aj nesprávne dávkovanie antibiotík.
„Odolnosť voči antibiotikám je vážny globálny problém. Zvykli sme si na ich ľahkú dostupnosť a účinnosť, ktorou liečia mnohé bežné, ale i závažné a život ohrozujúce bakteriálne infekcie. Ak však o ich účinnosť prídeme, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúcimi alebo neliečiteľnými. Základným krokom je užívať antibiotiká len v odôvodnených prípadoch a správnym spôsobom,“ zhrnula hlavná hygienička Tatiana Červeňová. Odolné baktérie totiž už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícke systémy jednotlivých krajín a majú nepríjemné dosahy na život pacientov a ich rodín. Podľa Červeňovej sa nemožno spoliehať na to, že včas prídu nové účinné lieky. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.
„Nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete. Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká, keď vám ich nepredpíše lekár. Pri užívaní antibiotík sa riaďte jeho pokynmi,” radí hlavná hygienička. Objasnila, že antibiotiká ničia baktérie postupne, takže keď človek ukončí liečbu svojvoľne, hoci sa už cíti lepšie, môže dôjsť k premnoženiu baktérií a opätovnému vzniku ochorenia.
Lucia Hakszer
