Na Slovensku dávame do zdravotníctva málo, ale žiadame veľa. Na konferencii Healthcare Summit 2024 v Šamoríne – Čilistove, na realizácii ktorej participoval aj Zdravotnícky denník, to povedal štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko. V tom čase minister Kamil Šaško (Hlas-SD) v Bruseli riešil infringement, ktorý vznikol kvôli problémom vo financovaní nemocníc na Slovensku.
Aktuálne treba ako najakútnejší problém slovenského zdravotníctva vyriešiť výpovede vyše 3300 nemocničných lekárov, ktoré majú nadobudnúť platnosť na začiatku januára. Lekárski odborári nimi tlačia na zlepšovanie pracovných podmienok a pravidelné zvyšovanie platov. Popritom sa trochu upozaďuje ambulantná starostlivosť a aj Štofko priznáva, že „sa jej nikdy poriadne nevenovali.“ Minulý týždeň rezort predložil do parlamentu zákon upravujúci kompetencie personálu v zdravotníctve, ktorý sa vo veľkej miere zaoberá práve ambulantným sektorom.
Ako základný problém, z ktorého pramenia všetky ďalšie ťažkosti zdravotníctva, sa dá určiť financovanie. „Na zdravotníctvo dávame malú časť verejných výdavkov oproti iným krajinám Európskej únie, no žiadame veľa – návštevnosť lekárov je stále neprimerane vysoká, máme hustú sieť nemocníc a v nich veľa lôžok s nízkou obložnosťou. No máme aj veľký dopyt po zdravotnej starostlivosti a ten sa celkom nestretáva s ponukou,“ zhrnul štátny tajomník. Podobne vážny problém, ktorý zasiahne aj iné krajiny, bude podľa Štofka súvisieť s demografiou – keďže starnú občania, ktorí potrebujú viac zdravotnej starostlivosti, ale starnú aj zdravotníci, ktorých je preto menej. Ako riešenia sa ponúkajú najmä prijímanie migrantov z tretích krajín a tiež zmena kompetencií zdravotníckeho personálu.
Bezcieľne nalievanie peňazí
Hoci v Česku ide na zdravotníctvo oveľa vyšší podiel výdavkov na HDP, bojujú s podobnými problémami ako Slovensko. Člen Národní ekonomické rady vlády ČR Pavel Hroboň na konferencii priblížil, že teraz sa aj v Českej republike veľmi intenzívne diskutuje o financovaní zdravotníctva. „Čo sa týka starnutia populácie, súčasné priebežné modely financovania sú neudržateľné. Ministerstvo zdravotníctva má právomoc určovať úhrady na budúci rok a poskytovatelia zistili, že nárast úhrad nebude okolo 10 percent ako po minulé roky, ale 3,5 percenta,“ povedal Hroboň s tým, že to vyvolalo protesty, no pritom ide o návrat k normálu, nie anomáliu. Aj v Česku sa podľa neho budú musieť zvyšovať kompetencie nelekárskych povolaní, avšak zatiaľ na to neexistuje návrh zákona a postupujú oveľa pomalšie a opatrnejšie ako na Slovensku. „Štruktúra poskytovateľov sa nevyhnutne bude meniť a ostáva len otázka, či to bude riadené alebo živelné. Musíme viac rozhýbať k činnosti zdravotné poisťovne, v tejto oblasti je Slovensko popredu,“ myslí si Pavel Hroboň. Doplnil, že akékoľvek nalievanie peňazí do zdravotníctva musí byť premyslené, pretože rýchly nárast zdrojov spôsobí len to, že ich významná časť nebude využitá efektívne.
To je aj prípad slovenského zdravotníctva, keďže za dva roky sa objem financií, ktoré smerujú do nemocníc, zvýšil o 50 percent, ale nemocnice sú stále stratové. „Šokový nárast nie je dobrý. Na to, aby zdravotníctvo rástlo, musí byť financovanie dlhodobo stabilné,“ tvrdí Michal Štofko s tým, že na Slovensku začalo prúdiť veľa peňazí do zdravotníctva počas a po pandémii covid-19, no nie všetky boli využité efektívne. „Nesformulovali sme objednávku, čo chceme za tých 8 miliárd, ktoré sme tento rok vložili do zdravotníctva. Napríklad kratšie čakačky, spokojnejšieho pacienta, nižšiu mieru odvrátiteľných úmrtí,“ hovorí zástupca ministerstva. Kto, ak nie rezort zdravotníctva, mal túto objednávku urobiť, je už skôr rečnícka otázka. 96 percent zdrojov z verejného zdravotného poistenia ide na zdravotnú starostlivosť. Najväčšia časť na lieky a ďalšie na nemocnice a ambulancie. „Je pravda, že ľudia prežívajú dlhšie, lekári to robia dobre, no nemáme jasné smerovanie zdravotnej politiky,“ povedal štátny tajomník na Healthcare Summite 2024.
Veľký problém je, že na prevenciu ochorení na Slovensku dlhodobo dávame menej ako 2 percentá výdavkov, pretože všetky peniaze „zhltne“ akútna starostlivosť. Okrem finančnej podpory ale sú pre zlepšovanie zdravotníctva nutné aj ďalšie nástroje. V krajine sa veľmi málo využíva zvyšovanie zdravotnej gramotnosti populácie. „Nie je problém len v poskytovanej starostlivosti, ale aj v pacientoch, ktorí sa o svoje zdravie nestarajú,“ podotkol Štofko. Vyše 20-tisíc úmrtí ročne je spojených s determinantami zdravia, ako je životný štýl, strava či prostredie.
Súkromné zdroje do zdravotníctva prídu, dôležité je ako
Reformy presahujú politický cyklus jednej vlády. Podľa Štofka musí existovať projektové riadenie, ktoré zaviedol ešte Tomáš Drucker (Hlas-SD) v čase, keď bol ministrom zdravotníctva (2016-2018, poznámka redakcie). Cieľom je mať jasne pomenované výstupy a merať kvalitu. Meranie kvality, ktoré súvisí s transparentnosťou aj nákladovou efektivitou, podľa Pavla Hroboňa nie je v praxi úplne zavedené ani v Česku, ale má to pozitívny trend. „Úhradové mechanizmy nemajú byť jednoduché. Majú viesť práve k zvyšovaniu dostupnosti, kvality a efektivity,“ povedal Hroboň. V Česku aktuálne implementujú dokument Zdraví 2030 a teraz je na úrovni vlády diskutovaný ďalší materiál Zdraví 2035. „Veľkú úlohu v implementácii hral Národní plán obnovy,“ priblížil Hroboň.
Zopakoval, že do zdravotníctva musí jednoznačne prúdiť viac peňazí a tie nevyhnutne budú aj zo súkromných zdrojov. „Akonáhle ľudia nebudú spokojní s dostupnosťou a kvalitou verejného zdravotníctva, súkromné zdroje tam tak či tak prídu – treba si to včas priznať a nastaviť systém, aby tam prišli transparentne a spôsobom, ktorý bude v prospech celej spoločnosti a nielen jej bohatšej časti,“ upozornil Hroboň. Predstavitelia oboch štátov súhlasia, že pripoistenie by bolo legitímnym nástrojom, no nerozvíja sa, keďže nie je jasne definovaný nárok a ľudia nevedia, čo je alebo nie je hradené z verejného zdravotného poistenia. Preto ani nevedia, načo by sa mali pripoisťovať. „Zbytočne sa budeme tváriť, že poplatky neexistujú,“ povedal Michal Štofko. Dodal, že rezort má k dispozícii primárne odhady z auditu poplatkov a doplatkov v zdravotníctve. V najbližšom čase by mal zverejniť jeho výsledky, lenže to predstavitelia rezortu opakujú pravidelne už niekoľko mesiacov.
Akútna verzus následná starostlivosť
Na Slovensku robil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v roku 2022 analýzu strategických zámerov v zdravotníctve. Konštatoval, že ministerstvo zdravotníctva ani nevedelo, aké má strategické materiály, lebo ich vôbec neevidovalo. Nemá zavedený ani žiadny spôsob ich vyhodnocovania. Dokumenty podľa NKÚ neobsahujú dostatočný popis financovania. Viaceré oblasti zdravotníctva ani nemajú svoj strategický materiál, hoci by to bolo žiadúce. K urobeniu potrebných strategických zmien podľa Štofka chýba široká politická súčinnosť. Nepomáha tomu ani fakt, že životný cyklus ministra zdravotníctva na Slovensku je krátky a vedenie rezortu sa nestihne ani rozhliadnuť a už sa mení.
Slovensko začalo konečne merať čakacie lehoty v ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Prvé lastovičky sú v evýmenných lístkoch. Vidíme podľa nich, koľko trvá, kým sa dostane človek k špecialistovi,“ tvrdí Michal Štofko. Naopak Pavel Hroboň skritizoval, že v Česku sa čakacie lehoty vôbec nemerajú. „Je to jedna z najväčších hánb českého zdravotníctva,“ hovorí Hroboň. Umožnilo by to zistiť, aká je skutočná dostupnosť, respektíve nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jej riešenie Hroboň vidí vo vytváraní združených praxí a v rozšírení dištančnej starostlivosti, respektíve telemedicíny. Štofko považuje za nutnú práve zmenu kompetencií. „V zdravotníctve je veľa dostatočne vzdelaných ľudí a nemôžeme sa riadiť podľa toho, že niekto protestuje, že sa oňho stará zdravotník, ktorého profesia sa volá inak ako si pacient predstavuje, že sa má volať,“ poznamenal.
Problém vidí aj v dostupnosti následnej starostlivosti. „Tá akútna je najlepšie platená, tak zdravotnícke zariadenie nemá žiadnu motivácia poskytovať následnú starostlivosť alebo sa transformovať na doliečovacie centrum. Aj pacienta, ktorý už v nemocnici byť nemá, tam budú nasilu držať dlhšie, len aby tam bol,“ opísal čachrovanie s financovaním Štofko.
V rámci zlepšovania dostupnosti sa z Plánu obnovy a odolnosti budujú všeobecné ambulancie v nedostatkových okresoch. Chystá sa aj výzva pre špecializované ambulancie. Ďalšia otázka je, čo sa bude diať, keď podpora z plánu obnovy skončí. „Plán obnovy mal byť nástroj na odpilotovanie nejakých nových schém. Ministerstvo financií si musí osvojiť, aby sme sa na financie idúce do zdravotníctva nepozerali ako na výdavky, ale na investície,“ uzavrel štátny tajomník rezortu zdravotníctva.
Lucia Hakszer
Foto: SME – Milan David
