Finančná správa kontrolovala spoločnosti, ktoré počas pandémie prevádzkovali mobilné odberové miesta (MOM). Ozbrojení príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy zaistili účtovné doklady v 23 spoločnostiach. Zaistenie a kontroly súvisia s možnými podozreniami z porušenia daňových predpisov pri prevádzkovaní MOM, resp. s obchodovaním s antigénovými testami.
Kontroly Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) súvisia aj so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý odhalil nedostatky pri financovaní a fungovaní mobilných odberových miest v období rokov 2020 až 2023.
Spolupracovať bude aj polícia
Na spolupráci pri odhaľovaní a preverovaní podozrení z protiprávneho nakladania s verejnými financiami počas pandémie covidu sa dohodli prezident Policajného zboru Ľubomír Solák, predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a prezident finančnej správy Jozef Kiss.
„Finančná správa už od začiatku roka vyhodnocuje svoje analytické zdroje a tiež informácie z operatívnych činností. Dnešná akcia je vyústením takto získaných informácií a nasledovať bude zákonné preverovanie zistených skutočností,“ povedal Kiss. Výsledkom akcie KÚFS je zaistenie množstva účtovných dokladov ako sú napríklad príjmové doklady, faktúry či dodacie listy za obdobie rokov 2020 až 2023. Tieto doklady budú teraz vyhodnotené a následne Finančná správa rozhodne o ďalšom postupe. Z dôvodu pokračovania v procesných úkonoch nateraz nie je možné poskytnúť ďalšie informácie.
Chaotický systém, vymazaná databáza
Andrassy informoval, že „celý systém MOMO bol značne chaotický, čo nahrávalo tým, ktorí chceli na nefungujúcom systéme bez akejkoľvek kontroly zarobiť a pre ktorých bol verejný záujem obťažujúcim slovným spojením.“
Pri kontrolnej činnosti NKÚ sa zistilo, že na ministerstve zdravotníctva neexistujú komplexné dáta o činnosti MOM-iek, pretože došlo k vymazaniu kľúčovej databázy údajov v systéme Moje ezdravie. Táto databáza pritom mala obsahovať najkomplexnejšie dáta o vykonaných testoch a o počte mobilných odberových miest a finančných tokoch na prevádzku týchto ambulantných zdravotníckych zariadení. „Vymazaním databázy sa tak výrazne sťažila akákoľvek kontrolná či následná analytická činnosť v tejto oblasti. Zodpovednosť za vzniknutý stav okrem samotného ministerstva nesú aj jednotlivé rezortné inštitúcie, ako sú regionálne úrady verejného zdravotníctva či Národne centrum zdravotníckych informácií, ktoré nedokázali poskytnúť komplexné údaje o financovaní MOM-iek alebo vykonaných testoch,“ tvrdí NKÚ.
Analýzou sa zistilo, že problematické boli aj samotné mobilné odberové miesta a ich prevádzkovatelia. Viac ako desať percent z celkového počtu registrovaných MOM-iek pripadá na osem právnických osôb, ktoré zaznamenali v priebehu roku 2021 medziročný nárast tržieb rádovo v tisíckach percent. Kým tržby týchto subjektov v rokoch 2019 a 2020 boli blízke nule alebo dosahovali desiatky až stovky tisíc eur, za rok 2021 sa ich tržby vyšplhali rádovo na niekoľko miliónov.
Niektoré MOM vykazovali podľa NKÚ neprimerane vysoké priemerné jednotkové výdavky za vykonané AG testy, niektoré dokonca vyberali poplatky za vykonanie testu a vydanie dokladu o výsledku, a to aj napriek tomu, že od štátu dostali finančné prostriedky na prevádzku a aj testy im boli dodané bezplatne prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv.
Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu odhaduje NKÚ na 317 miliónov eur. Z toho na testy použité v MOM-kách išlo zo štátnych zdrojov podľa odhadu analytikov 237 miliónov.
(bre)
