V Česku sa do 20 rokov zdvojnásobí počet seniorov nad 80 rokov, ktorí budú vyžadovať zdravotnú starostlivosť a o 10 percent sa zvýši počet štátnych poistencov. Zároveň bude čraz menej obyvateľov v produktívnom veku. Keďže Slovensko má ešte horšie demografické čísla, problémy môžu byť ešte výraznejšie. „Dôležitá je stratégia. Keď sme v roku 2017 na českom zdravotníckom trhu začínali, tak sme si museli zvoliť stratégiu, akú starostlivosť budeme poskytovať, aby sme na českom trhu vôbec uspeli,“ vysvetlila Barbora Vaculíková, generálna riaditeľka Penta Hospitals CZ na konferencii Healthcare summit 2024 v Šamoríne.
Pri pohľade na českú demografiu v spoločnosti zistili, že medzi rokmi 2020 a 2050 pribudne milión občanov starších ako 65 rokov. „Máme v českom sociálnom systéme stupne závislosti na starostlivosti, na to je potom naviazaná úhrada. Počet pacientov, respektíve klientov, v tom najvyššom stupni závislosti, sa zvýši zo súčasných 150-tisíc asi trojnásobne,“ priblížila Vaculíková.
Transformácia akútnej starostlivosti na následnú
V Českej republike je asi 60-tisíc pobytových sociálnych služieb, medzi nimi aj služby pre pacientov s Alzheimrovou demenciou alebo inými kognitívnymi poruchami. „Pomocou všetkých dát sme zistili, že do roku 2050 bude ďalších 60-tisíc služieb chýbať. Z týchto všetkých čísel sme definovali našu stratégiu na českom trhu. Zvolili sme si dve cesty. Jednou z nich je práve transformácia akútnej starostlivosti na následnú,“ povedala na konferencii generálna riaditeľka Penta Hospitals CZ.
České zdravotníctvo je podľa nej veľmi kvalitné, a aj keď sa dostupnosť znižuje, tak je veľmi dobre pokryté. Vysvetlila, že Penta Hospitals do českého zdravotníctva vstúpila ako poskytovateľ v menších regionálnych nemocniciach. Tie väčšinou neboli dobre personálne vybavené a ich odbornosť bola vnímaná trochu problematicky.
Vaculíková uviedla aj príklad z najmenšieho kraja v Česku (Liberecký, poznámka redakcie), ktorý má 300-tisíc obyvateľov. „Boli tam štyri pôrodnice a v našej nemocnici sa narodilo 300 detí za rok. To už nedáva ekonomický zmysel a vytvára aj odborné problémy, pretože zdravotníkom chýba potrebná rutina. Nehovoriac o tom, že chýbal aj personál. Ťažko nájsť personál pre pôrodnicu, v ktorej sa nerodia deti. Ale emócie, keď sme sa rozhodli pôrodnicu zrušiť, boli veľké. Aj politicky išlo o veľmi nepríjemnú tému,“ priblížila Vaculíková. Ako dodala, písal sa rok 2018 a verejnosť ešte nebola stotožnená s tým, že sa musí udiať niečo také ako transformácia nemocníc.
„Pôrodnicu sme zrušili, pôrody presunuli ďalších troch pôrodníc v kraji, a musím povedať, že nedošlo k žiadnemu zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v kraji. Uvoľnené priestory sme transformovali na následnú starostlivosť a to na gerontopsychiatriu a zároveň na Alzheimer Homes, čo je špeciálna pobytová služba pre pacientov s kognitívnymi poruchami,“ uviedla generálna riaditeľka Penta Hospitals CZ.
Je to podľa nej dôležité v tomto kraji, ktorý starne rýchlejšie ako zvyšok Čiech a pôrodnosť klesla až o 20 percent medziročne. Konštatovala, že ide teda o úplne racionálne rozhodnutie transformovať zdravotnú starostlivosť. „Touto cestou sme sa vydali v každej nemocnici, ktorých v Česku aktuálne prevádzkujeme desať. Pre každú nemocnicu sme pripravili stratégiu, ako ju transformovať pre potreby demografie a toho, čo zdravotné poisťovne vnímali v danom kraji ako potrebné,“ dodala Vaculíková.
Mohlo by vás zaujímať
Motivácia pre zdravotné poisťovne
Vysvetlila, že sa im podarilo vybudovať stratégiu pre prevádzkovanie už spomenutých pobytových sociálnych služieb a sú určené práve pre klientov s demenciou alebo inými kognitívnymi poruchami. Momentálne ich v Česku Penta Hospitals prevádzkuje 34 s 3 500 lôžkami. Na Slovensku niečo podobné stále absentuje.
„Rozhodli sme sa poskytovať aj následnú intenzívnu starostlivosť. Tento projekt je podporovaný aj úhradami a je zásadným dôvodom transformácie, aby poskytovateľ pri transformácii netratil, ale našiel adekvátnu náhradu. Až potom je motivácia k zmene. Pokiaľ viem, tak intenzívna následná starostlivosť na Slovensku tiež nie je,“ priblížila Vaculíková. Ide o starostlivosť, ktorá nadväzuje na anesteziologicko-resuscitačnú lôžkovú starostlivosť, teda slúži pre pacientov, ktorí zvládli prvý akútny stav, ale stále ešte potrebujú podporu aspoň jednej základnej životnej funkcie. Najčastejšie to býva dýchanie, ide najmä o ventilovaných pacientov, ale už nepotrebujú byť na ARO.
„Pri následnej starostlivosti sú úhrady stanovené na lôžkodeň. Ide o motiváciu pre zdravotné poisťovne, ktoré pri následnej starostlivosti zaplatia menej ako za pobyt pacienta na ARO a pre poskytovateľov je veľmi jednoduché a transparentné odmeňovanie. Presne vedia, koľko môžu investovať a aká bude návratnosť investície. Samozrejme, pokiaľ sa rozhodnú transformovať a zviesť tento typ starostlivosti,“ pripomenula Vaculíková.
Na otázku, či má byť starostlivosť pre všetkých, Vaculíková povedala, že si myslí, že zdravotníctvo a vlastne celý systém by mal byť zameraný na tých, ktorí chcú naň prispievať. Ale zároveň sociálny systém by mal pomôcť aj tým, ktorí nechcú, nemôžu alebo nevedia. „Mali by sme sa orientovať na to, čo potrebuje stredná trieda, čo potrebujú ľudia, ktorí do systému prispievajú, aby sme im dokázali zabezpečiť to, čo potrebujú. Ale zároveň aj pomáhať tým, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu,“ dodala.
Konštatovala, že je tu potrebná pomoc zo strany státu, ale aj partnerstvo so súkromnými poskytovateľmi. „Je to dôležité pre všetkých, len má byť definovaná forma spolupráce,“ povedala. Na zelenej lúke podľa nej stavia v Česku spoločnosť Penta Hospitals domov so zvláštnym režimom, náklady na jeho vybudovanie sa pohybujú medzi 7-8 miliónmi eur. „Podobné služby by vlastne mali poskytovať kraje, ale nemajú kapacity na prevádzkovanie takýchto zariadení, my však vieme, ako to robiť. Aj v tejto oblasti je veľký priestor pre partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a keď sa podmienky dobre nastavia, tak môžu profitovať všetci,“ dodala generálna riaditeľka Penta Hospitals CZ.
Pri OSN nebola zabezpečená cestovná mapa pacienta
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a riaditeľ NsP Sv. Jakuba v Bardejove, pripomenul, že za 35 rokov máme na Slovensku 24. ministra zdravotníctva. Optimalizácia siete nemocníc (OSN) má podľa neho svoje plusy a mínusy, stále sa ešte mení podľa toho, ako si to štát a úradníci predstavujú. „Čím ďalej však narážame na to, aby to vôbec fungovalo. Súčasťou optimalizácie malo byť aj tisíc lôžok v nemocniciach, definovaných ako 1. úrovne, transformovaných na poskytovanie chronickej dlhodobej starostlivosti. Keby však bola optimalizácia spustená tak, ako bola navrhnutá, tak sa obávam, že mohli zomierať pacienti, pretože nebola dostatočne pripravená,“ konštatoval Petko.
Vyhlásil, že pri OSN nebola zabezpečená cestovná mapa pacienta a dodnes vlastne nie je. „V rokoch 2020 až 2021 bola OSN postavená tak, akoby každá akokoľvek komplikovanejšia zdravotná starostlivosť mala byť presunutá do nemocníc 3. a 4. úrovne. Tie však tvrdili, že to nie sú schopné zvládnuť. Nemocnice, zaradené do 1. a 2. úrovne neustále argumentujú, že akonáhle potrebujú preložiť pacienta do nemocnice vyššej úrovne, tak sú s tým problémy,“ poznamenal prezident ANS.
Konštatoval, že OSN je čiastočne funkčná, mnohé veci sa postupne realizujú a je to lepšie ako keby to bolo živelné. Aj zmena akútnych lôžok na dlhodobé chronické sa realizuje pomaly, v podstate z donútenia. „Realizujú ju viac súkromné spoločnosti, nevidím, že by štát zatiaľ takúto zmenu realizoval. Je pravdou, že štátne sú väčšinou nemocnice 4. a 5. úrovne. Tu narážame na ten základný problém, politicko-spoločenský, že nemocnice, ktoré dlhé roky zabezpečovali akútnu starostlivosť v režime 24/7, sa majú transformovať,“ poznamenal prezident ANS.
Uviedol príklad zo Svidníka, kde bolo veľké pozdvihnutie, keď sa mala rušiť pôrodnica, v ktorej bolo 250 pôrodov ročne. „Na budúci rok nás čaká niečo podobné. Pôrodnice, ktoré majú 300 pôrodov ročne, by ani podľa odborníkov nemali existovať, pretože predstavujú riziko pre pacientky. Napriek tomu je odpor verejnosti proti ich zatváraniu obrovský,“ potvrdil Petko. Keď podľa neho OSN naozaj vstúpi do platnosti a zdravotné poisťovne povedia, že v týchto pôrodniciach za pôrody nebudú platiť, tak postupne dôjde k transformácii na lôžka dlhodobej starostlivosti.
„Sú tu niektoré súkromné skupiny, ktoré snažia o určitú zmenu, ale aj tu to naráža na častý odpor zo strany politikov. Je skôr raritou, aby bola samotná iniciatíva na strane nemocníc. Keď bolo v našej nemocnici v Bardejove zrušené kožné oddelenie, tak sme vytvorili tzv. sociálne lôžka pre 5. a 6. stupeň odkázanosti, to znamená zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie, kde sú často ľudia s Alzheimerom. Dlhé roky sme sa s tým trápili a až v posledných troch-štyroch rokoch vidíme aj ekonomické efekty. Vďaka nášmu oddeleniu vieme presunúť pacientov z akútnych lôžok na dlhodobé,“ vysvetlil prezident ANS.
Viaczdrojové financovanie
Dodal, že bežné sociálne zariadenia, ktoré sú mimo nemocníc, nemajú veľký záujem o imobilných pacientov, ktorých majú v bardejovskej nemocnici 70 percent. „Lenže podobní pacienti, s vyšším stupňom odkázanosti, často zahlcujú akútne lôžka, potom chronické lôžka a potom sa zase vrátia na akútne. Nám našich 32 sociálnych postelí, ktoré máme, výrazne pomohlo,“ priblížil. Financované je to podľa jeho slov z troch zdrojov – vyšší územný celok, zdravotné poisťovne a od samotných klientov.
Aj Vaculíková priznala viaczdrojové financovanie – zo zdravotných poisťovní za prácu sestier vykonanú v zariadeniach sociálnych služieb, potom príspevok na starostlivosť a nakoniec príspevok od samotných klientov. Niekedy to je ešte aj dotácia od kraja. Marián Petko tiež priznáva, že bez dotácie by sa nepodarilo prerobiť oddelenie. „Musím povedať, že župa sa k nám správala veľmi korektne. Dotácie sa nám podarilo získať aj od ministerstva práce,“ dodal prezident ANS.
„Zdroje z verejného zdravotného poistenia za prácu sestier sú nastavené tak, aby keď pacient, resp. klient, pobytovej sociálnej služby niečo potrebuje, tak poisťovňa za jeho starostlivosť zaplatí. Myslíme, že mechanizmus je nastavený tak, aby vyhovoval potrebám klienta. Čo sa týka sociálnej časti, tam je to dané výškou príspevku na starostlivosť,“ vysvetlila Vaculíková, Podľa nej ho však treba pravidelne valorizovať, aby pokrýval minimálne infláciu i náklady na ďalší rozvoj. „Personálne náklady sú stále vyššie a nielen v zdravotnej, ale aj v sociálnej časti. Stále si myslíme, že dotácie, ktorými kraje dotujú svoje vlastné zariadenia, by mali pokrývať náklady iba na tých, ktorí ich nie sú schopní pokryť zo svojich vlastných zdrojov,“ uviedla generálna riaditeľka Penta Hospitals CZ.
Podľa Petka sú rozdielne náklady v Bratislave a v Prešovskom kraji, ide najmä o cenu práce. „Vidím to tak, že budú narastať finančné príspevky od klientov, resp. od ich príbuzných. Čo sa týka dotácií od VÚC či od ministerstva, to je otázka kapitálových prostriedkov. Sú ešte určité dotácie na zriadenie opatrovateľskej starostlivosti od mesta či od obce, ale nie vždy sú ochotné prispieť, aj keď im to vyplýva zo zákona. Od zdravotných poisťovní sú hradené výkony, ale je to tá najmenšia časť,“ konštatoval prezident ANS.
Optimalizácia môže byť výzvou k zmene
Petko si uvedomuje, že optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutná, len tá zmena je vnímaná rôzne. „Hlavne nemocnice 1. úrovne si budú musieť uvedomiť svoju pozíciu. Je nereálne otvoriť ortopédiu či udržať pôrodnicu, ktorá má 250 pôrodov ročne. Môže to byť aj výzva k zmene, napríklad na dlhodobú starostlivosť. Otázkou je, či sa to však deje. Možno sa to deje v skupinách, ktoré majú viac nemocníc, pretože to vidia ako jediné riešenie,“ myslí si Petko.
Podľa neho je problém aj s lekármi, pretože keď traja z oddelenia odídu, režim 24/7 už nemôže fungovať. Potvrdil, že v ANS ešte nevedia, ako to bude so súčasnými výpoveďami lekárov, či systém nadobudne väčšiu dynamiku alebo nie.
„Hovoríme preto malým nemocniciam, aby sa zaoberali jednodňovou a dlhodobou starostlivosťou a dlhodobou psychiatrickou starostlivosťou, pretože tam sa môžu realizovať. Treba prestať snívať o operačnom centre, to nikdy nevybudujú,“ uzavrel Petko.
Jozef Brezovský
Foto: SME – Milan David
