Zdravotné poisťovne mali za prvých deväť mesiacov tohto roka spolu stratu 89,6 miliónov eur. Najväčšiu stratu eviduje štátna poisťovňa. Pri súkromných poisťovniach je nižšia, tie zároveň vyplatili akcionárom aj miliónové dividendy. Ide však o výplatu, ktorá sa týkala hospodárenia minulých rokov. Vyplácanie dividend nemá vplyv na výšku straty. V hospodárskych výsledkoch však ešte nie sú zaúčtované všetky položky. To, ako budú poisťovne hospodáriť v budúcom roku, ovplyvní aj dohoda vlády so zdravotníkmi na mzdách. Tie by mali zatiaľ rasť pomalšie ako sa pôvodne plánovalo.
Zdravotné poisťovne za prvých deväť mesiacov tohto roka dosiahli stratu 89,6 milióna eur. Vyplýva to z prehľadu výsledkov ich hospodárenia a hodnoty vlastného imania poisťovní, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) za dané obdobie dosiahla stratu vo výške 52,9 milióna eur. O niečo nižšiu stratu mali súkromné poisťovne. Dôvera mala stratu 25,6 milióna eur a Union zase 11,1 milióna eur.
Zdravotný analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský však upozorňuje, že rok sa ešte neskončil a nie sú zaúčtované všetky položky. „Poisťovne zatiaľ uhrádzajú platby načas a v systéme sa nič nemení. Dôležitá je najmä likvidita, tá je zatiaľ v poriadku,“ uviedol Vlachynský pre Zdravotnícky denník.
Vzhľadom k tomu, ako je napísaný budúcoročný rozpočet, Vlachynský predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch sa bude klasicky dofinancovávať. Podľa jeho slov sú nárasty zdrojov v rozpočte verejného zdravotného poistenia na hrane inflácie.
Z rozpočtu na budúci rok vyplýva, že celkové výdavky na verejné zdravotné poistenie oproti schválenému rozpočtu na tento rok medziročne vzrastú o 523 milióna eur na celkovú sumu 8,5 miliardy eur. To predstavuje rast o 6,56 percenta. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy eur s medziročným rastom o 525 miliónov eur (6,84 %) oproti schválenému rozpočtu na tento rok a programovej vyhláške.
Nedostatočné financovanie zo strany štátu
Poisťovňa Union viní z hospodárskej straty štát. „Príčinou straty našej zdravotnej poisťovne, a aj strát trhu verejného zdravotného poistenia ako takého, je jednoznačne nedostatočné financovanie zo strany štátu. Štát núti zdravotné poisťovne prostredníctvom regulačného rámca na vynakladanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vo vyššom objeme ako sú možnosti systému,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová.
Dlhodobo zlé výsledky hospodárenia v zdravotných poisťovniach podľa poisťovne Dôvera spočívajú aj v podhodnotenom rozpočte pre zdravotníctvo na rok 2024. „Aktuálne sme v strate zhruba 20 miliónov eur, ale očakávame, že finálny výsledok roka 2024 bude pozitívny. Samozrejme, ešte ani dnes nepoznáme všetky kľúčové parametre, ako výsledok ročného prerozdelenia, odhady, ktoré sa robia koncom roka, či výšku odvodov za november, ktorá je kľúčová. Do úvahy však už berieme fakt, že parlament schválil úpravu sadzby za poistencov štátu za december 2024,“ uviedol pre Zdravotnícky denník hovorca Dôvery Matej Štepiansky.
Aj podľa VšZP hospodárenie výrazne ovplyvňujú zdroje verejného zdravotného poistenia. „Zisk v roku 2023 bol dosiahnutý najmä vďaka výraznému navýšeniu platby za poistencov štátu. V roku 2024 síce priebežne počas roka VšZP zatiaľ dosahuje stratu, predpokladáme však, že na konci roka bude dosiahnutý výsledok blízky vyrovnanému hospodáreniu,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa VšZP Marianna Bublavá.
Súkromné poisťovne pritom vyplácali akcionárom aj dividendy. Dôvera vyplatila dividendy vo výške 20 miliónov eur, Union zase na úrovni 4,5 milióna eur. Baluchová upozornila, že výplata dividend z ich strany sa týkala hospodárenia minulých rokov. „Stále ide o návrat investovaných prostriedkov, čo predstavuje legitímne očakávania každého podnikateľa,“ zdôraznila hovorkyňa Unionu. Štepiansky zase uvádza, že dividendy vzniknú vždy len zo zisku. „Naopak strata znižuje možnosť dividend. Pri vyplácaní dividend sa vždy riadime platnou legislatívou a postupujeme zodpovedne,“ tvrdí.
Vyplácanie dividend však nemá vplyv na výšku straty. „Nevyplatenie dividend je relevantná operácia vtedy, keď má poisťovňa problém s likviditou, respektíve sa dá použiť vtedy, keď bude mať poisťovňa problém s vlastným imaním, pretože nerozdelený zisk sa dá doň vložiť. V takom prípade by ale poisťovňa ani nemala na výber, zákon určuje, za akých podmienok je možné dividendy vyplatiť. To však nie je aktuálny problém súkromných poisťovní, ich likvidita aj imanie sú v poriadku,“ vysvetlil Vlachynský.
Rozhodne aj dohoda o mzdách
Rozdiel je aj vo výsledkoch vlastného imania zdravotných poisťovní. VšZP vykazovala záporné vlastné imanie v hodnote mínus 2,7 milióna eur. Dôvera a Union sú pri hodnote vlastného imania v pluse, Dôvera má 179,7 milióna eur a Union 25 miliónov eur. Vlastné imanie predstavuje vlastný zdroj financovania majetku poisťovne. Jeho hodnota je rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov.
Vlastné imanie VšZP sa v porovnaní s koncom vlaňajška zmenilo o dosiahnutú stratu za prvých deväť mesiacov. To, že má štátna poisťovňa mínusové vlastné imanie, je podľa zdravotného analytika dôsledok dlhoročného akumulovania strát. Na zmenu vlastného imania súkromných zdravotných poisťovní mal podľa ÚDZS vplyv dosiahnutý výsledok hospodárenia za prvých deväť mesiacov a výplata dividend.
Hospodárske výsledky za tento rok môže ešte ovplyvniť štát navýšením platby za poistencov štátu. Čo sa týka hospodárenia v budúcom roku, podľa zdravotníckeho analytika z INESS o tom primárne rozhodne výška zdrojov v systéme a náklady systému. „Teda napríklad to, ako sa dohodne vláda so zdravotníkmi na mzdách,“ uzatvoril Vlachynský.
Lekári začali na konci októbra kvôli platom a nedodržiavaniu ďalších opatrení z dva roky starého memoranda podávať výpovede. Už ich je vyše 3 300. Tvrdia, že sú ochotní ďalej rokovať a stiahnuť výpovede, ak vláda začne plniť ich požiadavky z memoranda, ktoré s lekárskymi odborármi podpísala vláda v roku 2022. Ich platy by mali v nasledujúcich dvoch rokoch rásť pomalšie ako sa plánovalo. Konsolidácia rátala s tým, že valorizácia sa spomalí na tri percentá. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) od ministerstva financií získal dodatočné peniaze, preto to nakoniec bude od januára o 6,44 percenta a o 8,05 percenta na rok 2026.
Výsledky ešte môžu ovplyvniť aj samotné poisťovne. Štepiansky hovorí, že Dôvera robí opatrenia na príjmovej stránke, v oblasti vymáhania poistného, v nákupnej a kontrolnej politike aj v prevádzke. „Musíme sa prikrývať len takou perinou, na akú máme. Bolo by krajne nezodpovedné, ak by sme sa neprispôsobovali situácii a nerobili opatrenia, pretože by to mohlo viesť napríklad k zhoršovaniu služieb alebo hrozbe neplnenia si našich záväzkov,“ dodáva hovorca.
VšZP predpokladá, že hospodárenie zdravotných poisťovní tento rok zlepší schválené navýšenie sadzby za poistencov štátu. „V kombinácii s optimalizačnými opatreniami, ktoré nám umožňovali naše zmluvné vzťahy v oblasti lôžkovej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti predpokladáme, že VšZP dosiahne vyrovnané hospodárenie,“ uzatvorila Bublavá.
Miroslav Homola
