V roku 2021 bolo na svete 537 miliónov pacientov s cukrovkou, teda diabetes mellitus, a do roku 2030 sa predpokladá, že toto ochorenie bude mať nad 634 miliónov ľudí. Za necelých 10 rokov teda pribudne vo svete takmer 100 miliónov pacientov. Preto sa dá hovoriť o pandémii cukrovky.
Výskyt oboch typov diabetu stúpa aj na Slovensku. Inštitút zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva zverejnil na základe údajov z Národného centra zdravotníckych informácií najnovšiu komplexnú epidemiologickú analýzu výskytu diabetu na Slovensku. Podľa nej bolo ku koncu roka 2022 evidovaných takmer 316-tisíc pacientov s týmto ochorením. Túto najnovšiu štatistiku predstavili experti na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa diabetu, ktorý bude 14. novembra. Diabetes 2. typu, ktorý je ovplyvniteľný životosprávou, predstavuje vyše 93 percent všetkých prípadov. Najviac pacientov s týmto typom cukrovky žije v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom a Trnavskom. Čo sa týka okresov, najvyšší prírastok sa dá pozorovať v Kysuckom Novom Meste, Sabinove a Poltári a najmenší v bratislavských a košických okresoch, Ružomberku a Zlatých Moravciach. Nižší výskyt vo väčších mestách odborníci pripisujú úrovni vzdelania a povedomia o vlastnom zdraví. „Výskyt odráža sociodemografickú situáciu. Vo veľkých mestách, ktoré sú priemyselnými centrami, je sústredných veľa vzdelaných ľudí, mladších ľudí a aj tých, ktorí majú ochotu niečo zmeniť. Súvisí to aj vedomostnou úrovňou – ľudia, ktorí žijú v mestách a viac v západnej časti Slovenska, si väčšmi uvedomujú hodnotu svojho zdravia. Majú tu aj väčšiu šancu vidieť pozitívne príklady,“ skonštatoval diabetológ Jozef Lacka pre Zdravotnícky denník.
Ako brániť komplikáciám?
Lekár ale upozornil, že zo skríningov a prieskumov vychádza, že v realite je počet ľudí s cukrovkou na Slovensku ešte výrazne vyšší než v oficiálne vykazovaných dátach. „Nezachytených a neliečených diabetikov, prípadne pacientov vo fáze prediabetu ostáva približne ďalších 150-tisíc. Týchto pacientov je potrebné zachytiť a liečiť čo najskôr,“ vysvetľuje v mene Slovenskej diabetologickej spoločnosti doktor Lacka a pokračuje: „Ostatné roky boli pre diabetológiu z hľadiska inovatívnej liečby veľmi prínosné – boli vyvinuté moderné lieky, ktoré dokážu efektívne riešiť súčasne viacero navzájom prepojených zdravotných problémov – znížiť hladinu cukru v krvi, znížiť srdcovocievne príhody a spomaliť zhoršovanie chronického ochorenia obličiek. Včasná a správna moderná liečba pacientov s diabetom 2. typu môže teda znížiť výskyt závažných komplikácií, ktoré sú najčastejšou príčinou chorobnosti a úmrtnosti diabetikov.“ Tieto lieky sú dostupné, preplácané a predpisované aj lekármi na Slovensku.
„Medzi diabetes 1. a 2. typu je zásadný rozdiel,“ povedal Jozef Lacka pre Zdravotnícky denník. „Pri diabete 1. typu majú pacienti zničené B-bunky pankreasu a doživotne sú odkázaní na inzulín. Diabetes 2. typu sa vyvíja postupne, začína zvýšenou telesnou hmotnosťou, sedavým spôsobom života, fajčením alebo nesprávnou stravou. Vedie to k vysokým hladinám tukov v krvi, vysokému tlaku a B-bunky v podžalúdkovej žľaze sa postupne vyčerpávajú. Túto chorobu treba liečiť podľa toho, ako vznikla – začať sa správne stravovať, viac sa pohybovať a nefajčiť,“ vysvetlil.
Podľa odborníkov teda hrá pri úspešnom zvládaní liečby okrem liekov významnú rolu aj záujem a iniciatíva zo strany samotných pacientov. „Pacientom vždy hovorím, že cukrovka je dobré ochorenie, pretože ho vedia ovplyvniť. Ak pacient dodržiava liečebný režim a zdravú životosprávu, vie predchádzať komplikáciám,“ zhrnul diabetológ.
„Najdrahší liek je ten, ktorý pacient neužíva,“ podotkol Lacka s tým, že je mimoriadne dôležité, aby pacient dodržiaval liečebný režim a spolupracoval s lekárom. Dôležitá je motivácia, preto by pacient za dodržiavanie liečby mal mať isté ekonomické výhody.
Pacienti s cukrovkou majú vyššie riziko kardiologických a nefrologických komplikácií, pretože sa u nich urýchlene vyvíja ateroskleróza a zužuje sa prietok ciev, ktoré zasahujú kritické orgány, vrátane srdca a obličiek. Keďže sú nedokrvené, zhoršuje sa ich funkčnosť. Srdcom prúdi málo krvi a u obličiek sa znižuje ich schopnosť očisťovať telo od splodín metabolizmu. Cukrovka taktiež ovplyvňuje oči, dochádza najmä k zmenám na sietnici, teda diabetickej retinopatii.
Inovácie a vyššie kompetencie sestier
Za svoj cieľ diabetológovia na Slovensku označujú zlepšovanie komplexného manažmentu pacientov práve s dôrazom na zabránenie respektíve spomalenie rozvoja život ohrozujúcich kardiovaskulárnych a nefrologických komplikácií. Nevyhnutná je včasná diagnostika a moderná liečba diabetu. Tú v prípade cukrovky 2. typu zjednocuje aj aktuálne schválená, revidovaná verzia štandardných terapeutických postupov, ktoré vychádzajú z medzinárodných odporúčaní aj praxe diabetológov na Slovensku.
Pacienti teda majú zabezpečenú veľmi dobrú dostupnosť všetkých inovatívnych liekov, no podľa odborníkov je výzvou vedieť včas identifikovať komplikácie diabetu, kým sa objavia klinicky. Keďže počet pacientov narastá a počet lekárov sa znižuje, treba hľadať rôzne možnosti skríningu komplikácií.
„Lekárov a špecialistov na Slovensku je vo všeobecnosti málo a pre zefektívnenie práce by bolo dobré, aby pri jednom diabetológovi bolo viac sestier, ktoré budú vykonávať jednotlivé činnosti. Zdravotná starostlivosť bude môcť byť poskytnutá skôr a ambulancie dokážu obslúžiť väčší počet ľudí,“ podotkol Jozef Lacka pre Zdravotnícky denník. Z mnohých strán počuť, že sestier zdravotníctve chýba ešte viac ako lekárov, ale Lacka si myslí, že pri dostatočnej vôli sa dajú nájsť spôsoby, ako dosiahnuť lepšiu obslužnosť aj s pomocou sestier s vyššími kompetenciami. Nezabudol dodať: „Kým sa sestra dostane do systému zdravotnej starostlivosti, trvá to 4 až 7 rokov. Musia sa vytvoriť podmienky, aby mladí ľudia, ktorí končia školu, boli ochotní tu zostať a pracovať.“
Chýbajúci lekári sú podľa Lacku celoplošný problém, nedá sa to lokalizovať na konkrétne regióny. „V niektorých mestách Slovenska už nemajú diabetológa tretí rok. Je to len začiatok krízy, ktorá nás čaká, pretože veľa lekárov je v dôchodkovom veku. Musíme sa na to pripraviť, aby sme predišli katastrofe, ktorá by celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti narušila,“ predikuje.
Tomu by mohlo pomôcť práve zvyšovanie kompetencií sestier alebo aj širšie využívanie moderných technológií. Nemenej dôležité je spravodlivé odmeňovanie zdravotníkov. Tí by mohli byť finančne motivovaní aj k tomu, aby využívali rôzne inovácie a indikovali pacientom inovatívnu liečbu. Niektorí lekári to stále odmietajú, ale na druhej strane, aj mnohí lekári v regiónoch využívajú inovácie a predpisujú inovatívne lieky.
Technológie aj edukácia
Diabetológ zo svojej praxe tvrdí, že pacientov, ktorí sú ochotní zmeniť svoj životný štýl, je pomerne veľa. „Pomocnými nástrojmi, ktoré môžu pomôcť, sú telemedicína alebo konkrétne telemetria. Teda že pacient by dostal glukomer, krokomer, EKG, tlakomer. Počas pandémie covid-19 bol v podobných balíčkoch aj pulzný oximeter. Človek vidí, ako sa o seba stará, a vie, že aj my ho vidíme. Vtedy to robí lepšie,“ priblížil Lacka, ako môžu byť technológie nápomocné.
Analytička IZA Veronika Rybanská povedala, že podľa analýzy inštitútu zomrelo v roku 2023 s cukrovkou viac ako 19-tisíc ľudí. Pri náraste úmrtnosti s diabetom zohrávajú primárnu úlohu najmä pridružené komplikácie a komorbidity. „Pacienti s diabetom majú dvakrát vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia a zvýšené riziko chronického ochorenia obličiek, ktoré patrí k hlavným prediktorom dlhodobej mortality,“ hovorí. Až v 59 percentách pridružených komplikácií a komorbidít podľa nej ide práve o kardiologické komplikácie – primárne vysoký krvný tlak a ischemické srdcové ochorenia. V prípade nefrologických komplikácií vedie chronická choroba obličiek. Štatisticky je riziko určitého pridruženého ochorenia u pacientov medzi 40. a 50. rokom na úrovni 77 percent. U diabetikov nad 70 rokov je táto pravdepodobnosť už vyše 95 percent.
Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera na tlačovej konferencii povedal, že ľudia s diabetom a súvisiacimi komplikáciami tvoria 27 percent poistného kmeňa Dôvery. Týchto 27 percent ale odčerpáva až 57 percent nákladov na zdravotnú starostlivosť. Každý štvrtý diabetik je hospitalizovaný, ale ak je dobre kompenzovaný, hospitalizácie sú podľa Mužika úplne preventabilné.
Novej štúdia vyhodnotila efekt deväť rokov trvajúcej nadštandardnej starostlivosti o ľudí s cukrovkou v programe Dôvera Pomáha diabetikom. Ten stojí na bezplatnom vzdelávaní a poradenstve pre poistencov a aktívnej spolupráci s diabetológmi. Zapojených je v ňom už vyše 14-tisíc pacientov s cukrovkou.
„Pri vyhodnotení efektu programu na vyše 4 300 pacientoch vidno, že tí, čo program absolvovali, majú až o 40 percent nižšie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí vzdelávanie neabsolvovali. Majú menej návštev na pohotovosti. Ak sa dostanú do nemocnice, pobudnú v nej kratšie v porovnaní s pacientami bez vzdelávania. Tieto závery boli prezentované aj na medzinárodnej konferencii Európskej asociácie pre štúdium diabetu v Madride tento rok,“ vysvetľuje Roman Mužik. Vzdelávanie pacientov je podľa neho rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako lieky.
Lucia Hakszer
