Slovenská vláda schválila tzv. covidovú amnestiu na priestupky, spáchané v súvislosti s opatreniami, ktoré boli zavedené z dôvodu ochorenia covid-19. Návrh na rokovanie vlády predložil jej predseda Robert Fico (Smer-SD). Vláda zároveň schválila aj návrh zákona o odškodňovaní ľudí v súvislosti s protipandemickými opatreniami.
Podľa Ústavy SR má vláda právomoc udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov a to uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov. „Ide o priestupky, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v súvislosti s opatreniami zavedenými počas pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia covid-19,“ hovorí návrh uznesenia.
Vysvetľuje, že mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia covid-19 bola vyhlásená 12. marca 2020 od 06.00 hod. a odvolaná 15. septembra 2023.
Plnenie Programového vyhlásenia vlády
Udelenie amnestie podľa jej predkladateľa reflektuje aj Programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píše, že „Počas obdobia dvoch rokov pandémie sa tvorba protipandemických opatrení, ako aj kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych procesov a mimo riadnej súdnej kontroly. Uplynulé tri roky z hľadiska deficitu spravodlivosti charakterizovali najmä zlyhávanie ochrany základných práv a slobôd počas pandémie covid-19 a excesy trestnej politiky. Je úlohou vlády zaistiť, aby sa podobné zlyhania štátu už neopakovali.“ Podľa Fica reflektuje aj nález Ústavného súdu SR, ako aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu.
Predseda vlády zároveň predložil na rokovanie kabinetu návrh zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Vláda tento návrh schválila, takže občania, ktorým bola spôsobená finančná ujma v súvislosti so zavedením opatrení v boji proti pandémii, môžu žiadať o odškodnenie.
„Táto finančná ujma spočívala v uhradení pokuty uloženej za priestupok spáchaný v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod., ako aj v uhradení nákladov za stravovanie súvisiacich s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach,“ približuje návrh zákona.
Dopad na rozpočet asi 3,3 milióna eur
Navrhovaná právna úprava podľa Fica reflektuje nielen na potrebu odstránenia následkov sporného donucovacieho mechanizmu zo strany štátnej moci v období, ale aj na zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu.
Oprávnená osoba, ktorej bola uložená pokuta za porušenie protipandemických opatrení má teda možnosť požiadať o odškodnenie predstavujúce sumu zaplatenej pokuty, resp. jej časti. Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do tzv. povinnej karantény, kvôli čomu vznikli náklady za stravné, ktoré následne uhradila alebo boli od nej vymáhané. „Zákon však obmedzuje uplatnenie si takéhoto práva na odškodnenie lehotou šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty si už oprávnená osoba nemôže uplatniť svoje právo podľa tohto zákona,“ upozorňuje návrh.
Ukladanie a vymáhanie pokút bolo vykonávané zo strany ministerstva vnútra, regionálnych úradov verejného zdravotníctva, obecnej a mestskej polície či obcami.
Dopad na štátny rozpočet bude podľa premiéra Fica asi 3,3 milióna eur a zákon nadobudne účinnosť hneď po prijatí v Národnej rade SR.
Kritika od opozície i od Kotlára
Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) tvrdí, že Ústavný súd SR pri opakovaných posúdeniach ústavnosti vyhlášok ÚVZ z obdobia mimoriadnej situácie počas pandémie nekonštatoval porušenie základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na to úrad v reakcii na návrh zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami na portáli teraz.sk.
„Ochrana zdravia a života je najvyššia a súčasne nadradená nad všetko, ak ide o povinnosti štátu voči svojim občanom. ÚVZ vydával vyhlášky počas mimoriadnej situácie, ktorú vyhlásila vláda SR z dôvodu ohrozenia verejného zdravia, druhého stupňa a boli v tom období jedným z nástrojov, ako znižovať riziko šírenia covid-19 medzi ľuďmi a zmierniť tak dosah na ich zdravie a životy,“ konštatoval ÚVZ.
Podľa opozičnej strany Sloboda a solidarita (SaS) je schválenie tzv. covidových amnestií kontroverzné a dvojsečné. Pre portál teraz.sk to uviedol poslanec Národnej rady Tomáš Szalay (SaS), ktorý upozornil na to, že prijatiu materiálu mala predchádzať analýza.
„Možno niektoré opatrenie neboli potrebné, možno boli zbytočné a beriem to ako nejaké ospravedlnenie sa vlády občanom. Na druhej strane to však vedie k pochybnostiam, pretože mnohé z opatrení boli zmysluplné, napríklad to, že chorý človek má byť v karanténe doma,“ skonštatoval Szalay. Poslanec zároveň namietal, že rozhodnutie o prijatí tzv. covidovej amnestie nebolo podložené dátami. Malo sa podľa neho reálne vyhodnotiť, aké opatrenia pri pandémii ochorenia covid-19 boli účinné a aké nie. „Už len preto, že keď príde ďalšia pandémia, aby sme vedeli, čo máme robiť a čo nemáme robiť,“ dodal.
Do kritiky sa zapojila aj koaličná Slovenská národná strana (SNS). „Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané,“ povedal splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 a poslanec za SNS Peter Kotlár podľa portálu teraz.sk. Myslí si, že ľudia, ktorí nerešpektovali vyhlášku hlavného hygienika k pandémii ochorenia covid-19, nespáchali priestupky, pretože boli obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona,“ dodal Kotlár. Chce preto navrhnúť vláde, aby sa skôr ako o amnestii hovorilo o nulitnosti vyhlášok.
(bre)
