K výpovediam lekárov sa v týchto dňoch vyjadruje veľa ľudí. No o čo lekárskym odborárom vlastne ide, ako to začalo a ako to pokračuje? V Zdravotníckom denníku prinášame prehľad situácie.
Po sérií protestov lekárov a ich výpovediach na jeseň 2022 podpísali Lekárske odborové združenie (LOZ) a vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO) Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva (celý dokument nájdete tu). Predseda odborov, detský gastroenterológ vo Fakultnej nemocnici Nitra, Peter Visolajský už vtedy povedal, že roky tlačia na vládu, aby konečne začala riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Došlo k výraznému zvýšeniu platov lekárov a ich pravidelnej valorizácii, ale vláda sa v memorande zaviazala riešiť aj všetky ostatné požiadavky odborárov. Jednou z ciest, ako zabrániť každoročnému nárastu dlhu, je zaviesť systém DRG, ktorý upravuje financovanie nemocníc zdravotnými poisťovňami. Už pred dvoma rokmi odborári poukázali na to, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá systém DRG nemala zavedený. Vláda v memorande uviedla, že do konca roku 2024 má byť plne funkčný. Dodnes je ale DRG implementovaný len u niekoľkých odborností.
Ďalším pálčivým problémom bolo to, že nemocnice porušujú personálne normatívy. „Ak však nemajú dostatok pracovníkov a vysoko ich zaťažujú, potom tam napriek zaujímavým platom nikto nebude chcieť pracovať,“ povedal predseda LOZ. Požiadavkou odborárov bolo aj skrátenie atestácií, ku ktorému došlo v niektorých odbornostiach, a to až v auguste tohto roka. Peter Visolajský poukazoval na to, že väčšina špecializačných programov vzdelávania lekárov na Slovensku má dĺžku nad normy Európskej únie a mladí lekári odchádzajú zo Slovenska aj preto, lebo inde je pre nich jednoduchšie získať špecializáciu. Podľa memoranda mala vláda do konca júna 2024 pripraviť nový zákon o univerzitných nemocniciach. Po tom doteraz niet ani stopy.
Chcú nemocnicu na Rázsochách
S opatreniami, ktoré žiadalo LOZ pri hromadných výpovediach v roku 2022, súhlasili aj poslanci dnešnej koalície. V júni tohto roka odborári opäť upozornili na to, že koalícia a vláda ignorujú dialóg a nedodržiavajú memorandum. Predseda LOZ Visolajský objasnil, že problém bol napríklad v zrušení výstavby národnej nemocnice na Rázsochách na základe analýzy, ktorej väčšinu zaplatila finančná skupina Penta. Tá vlastní neďalekú nemocnicu Bory. Predtým viaceré analýzy potvrdili Rázsochy ako najvhodnejšiu lokalitu. Návrhy v konsolidačnom balíčku týkajúce sa zdravotníctva podľa odborárov postihnú najmä sestry a opäť zhoršia situáciu v zdravotníctve. Preto na jeseň vyzvali kolegov lekárov, aby na protest dali výpovede z nadčasovej práce. Neskôr prešli k výpovediam z pracovného pomeru.
Za kľúčové opatrenie považujú zmenu systému financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. Volajú aj po navýšení počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, zákonnej garancii ich počtu na počet pacientov a zavedení trestnej zodpovednosti v prípade, že normatívy sa nebudú dodržiavať. Zároveň chcú, aby štát povinne ponúkol absolventom medicíny prácu na voľných pozíciách v slovenských nemocniciach. LOZ požadovalo aj podporu lekárskych fakúlt tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
Málo slovenských lekárov?
V súčasnosti na slovenských lekárskych fakultách študuje viac ako 40 percent študentov zo zahraničia a podľa LOZ je to na úkor slovenských študentov. „Tento systém len zabezpečuje lekárov pre iné krajiny, ktorí využívajú naše fakulty, na ktoré sa kvôli obmedzenému počtu študentov nedostane dostatok slovenských študentov. Zahraniční študenti po absolvovaní odídu do svojej rodnej krajiny,“ konštatovali odborári. Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer v rozhovore pre Zdravotnícky denník v roku 2023 povedal, že prijímať oveľa viac slovenských študentov momentálne nie je reálne.
„Ekonomická kríza neobchádza ani vysoké školy a je pravda, že lekárske fakulty si veľmi pomáhajú prijímaním zahraničných študentov. Tí totiž za štúdium platia a to je jeden z dôvodov, prečo ich máme viac, ako by si niektorí ľudia predstavovali,“ objasnil s tým, že na lekárskej fakulte je asi tretina študentov zo zahraničia, najčastejšie z Nemecka, Rakúska a Poľska.
Tiež podotkol, že medicínu každoročne vyštuduje dosť Slovákov na to, aby tu bol dostatok lekárov. Ale treba sa postarať o to, aby po štúdiu neodišli. Nejde len o platy, ktoré sa v roku 2022 nemocničným lekárom skokovo zvýšili, ale aj o celkové investície štátu do zdravotníctva. „Ja úplne chápem, že ľudia chcú robiť v kvalitnej nemocnici s dobrým prostredím a prístrojmi. Kým sa na Slovensku nedajú nemocnice a samozrejme aj ambulancie po tejto stránke do poriadku, lekári budú odchádzať,“ skonštatoval Payer. Aktuálna konsolidácia verejných financií má ešte odčerpať zo zdrojov v zdravotníctve a aj preto lekári opäť protestujú. Podali už vyše 3000 výpovedí.
Boja sa privatizácie
Medzi požiadavky lekárskych odborov patrí nerušiť oddelenia v nemocniciach bez toho, aby sa pomerne zvýšil personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach preberajúcich zdravotnú starostlivosť. Ďalej zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a vyhlášky tykajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.
Odborári kritizujú vyjadrenia vládnych politikov o potrebe transformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti. V minulosti sa viacerí z nich, vrátane premiéra Roberta Fica (Smer-SSD) voči tomu ohradzovali. Akciovými spoločnosťami už sú viaceré štátne nemocnice. Napríklad Nemocnica Poprad alebo Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Podľa údajov Finstatu NÚSCH v roku 2023 znížil svoju stratu o 72 percent na -2,285 milióna eur a tržby mu narástli o 17 percent na 102,7 milióna eur.
Vláda pri transformácii argumentuje najmä efektívnejším hospodárením. Odborári to považujú za snahu o skrytú privatizáciu posledných štátnych nemocníc alebo možnosť, ako budú finančné skupiny, vlastniace súkromné nemocnice, tlačiť na konkurenciu cez zmluvy s poisťovňami. „Budeme kroky ministra sledovať. Jasne nám nepovedal, či zastaví transformáciu nemocníc a tomuto návrhu konsolidácie nerozumieme, pretože legitímnou požiadavkou obchodných spoločností je dosahovať zisk a tak to určite nebude stáť menej ako v súčasnosti,“ myslí si predseda LOZ Visolajský.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) zareagoval, že transformácia nemocníc momentálne nie je na stole, ale ich každoročné zadlžovanie je systémový problém a hospodárenie nemocníc musí byť merateľné, porovnateľné a transparentné. To bude podľa neho možné len ak nemocnice budú mať funkčné štatutárne orgány a manažérske procesy. Minister vyhlásil, že ak existujú obavy zo skrytej privatizácie, je pripravený hľadať 90 hlasov poslancov na prijatie ústavného zákona, ktorý by vylúčil akúkoľvek formu privatizácie štátnych nemocníc.
Šetriť sa dá efektívnejším vynakladaním zdrojov
Lekárske odborové združenie na konci septembra na tlačovej konferencii predstavilo plán, ako môže štát ušetriť 300 miliónov eur ročne na biznise v zdravotníctve bez toho aby sa to dotklo kvality či dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Tento plán sa zaoberá efektívnejším využívaním existujúcich zdrojov, lepším riadením nemocníc, porovnaním cien s okolitými krajinami a bol vytvorený práve štátnymi analytikmi. „Ak by sa ministerstvo zdravotníctva riadilo týmito odporúčaniami, vedel by rezort ušetriť 241 miliónov pre tento rok a budúci rok ďalších 308 miliónov. Vyplýva to z dokumentu Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR – Revízia výdavkov na zdravotníctvo aktualizácia, ktorý pripravili ešte v septembri 2022. Plynie z neho, že sa dá ušetriť vyše 30 miliónov eur pri centrálnom nakupovaní liekov pre nemocnice a ďalšie peniaze pri optimalizácii cien liekov a zdravotného materiálu, množstva vyšetrení (napríklad laboratórnych alebo magnetických rezonancií) či zákonnej povinnosti zdravotných poisťovní pokryť minimálne oprávnené náklady na liečbu pacienta v nemocnici,“ informuje LOZ.
Minister Šaško chce v zdravotníctve robiť centrálne nákupy liekov a zdravotníckeho materiálu. Tiež centrálne riadenie, z ktorého môžu prísť potenciálne oveľa vyššie finančné úspory, ako sa dá ušetriť na mzdách lekárov.
LOZ pripomenulo konštatovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: ,,Keby každá zdravotná poisťovňa platila nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu za poskytnutú starostlivosť, pričom celková platba pre nemocnice by zostala zachovaná, len by sa na ňu zdravotné poisťovne poskladali spravodlivo podľa toho, koľko starostlivosti bolo poskytnutej ich poistencom, poisťovne Dôvera a Union by museli kumulatívne za rok 2023 doplatiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti asi 53 miliónov eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa by uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o rovnakú čiastku menej.“
Zdravotníctvo v kolapse
Viaceré požiadavky z memoranda sú dlhodobého charakteru a nedajú sa spraviť za dva mesiace, teda počas výpovednej lehoty lekárov. Odborári nekonkretizovali, čo budú považovať za prijateľný stav na to, aby stiahli svoje výpovede.
„LOZ verí, že vláda SR si konečne uvedomí svoju priamu zodpovednosť za slovenské zdravotníctvo a zastaví jeho kolaps. Pretože kolaps zdravotníctva pociťuje Slovensko už dnes. Dôkazom je nepriaznivý stav slovenských nemocníc, frustrujúci pacienti, dlhé čakacie doby na špecialistu a taktiež alarmujúci počet odvrátiteľných úmrtí, ktorý podľa posledných zistení dosiahol v roku 2021 počet 11 600 ľudí. Ide o úmrtia, ktoré sa nemuseli stať a o ľudí, ktorí ešte mohli žiť – ak by naše zdravotníctvo fungovalo lepšie,“ upozorňujú odborári.
Prišlo ale aj na platy. Podľa ministra Šaška odborári odmietajú argument, že štát si aktuálne nemôže dovoliť vyššie výdavky na mzdy, teda ich valorizáciu tak, ako bola dohodnutá v pôvodnom memorande. Ponúkol im kompromis ktorého súčasťou je, že valorizácia platov sestier a záchranárov, teda najviac nedostatkových zdravotníckych profesií, by zostala zachovaná bez zmeny a všetkým ostatným profesiám by sa dočasne znížila. Podľa Petra Visolajského to okrem lekárov znamená aj psychológov, laborantov, logopédov a všetky ostatné profesie, ktoré zarábajú horšie ako lekári.
Podľa hodnotenia novej edície Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov (GLOBSEC Healthcare Readiness Index 2023) sa Slovensko opäť zaradilo medzi najhoršie pripravené krajiny v Európe. Štúdia podľa Martina Smatanu, analytika GLOBSECu a jej hlavného autora, zdôrazňuje viaceré problémy Slovenska v oblasti zdravotníctva, vrátane podfinancovaných zdravotníckych systémov, nedostatočnej zdravotníckej infraštruktúry a výrazného nedostatku zdravotníckych pracovníkov.
Opoziční poslanci kritizujú, že premiér Fico a celá vláda sa o hroziaci kolaps nemocníc a vážnu situáciu v slovenskom zdravotníctve nezaujímajú. Kvôli chýbajúcej politickej podpore a konsolidácii na úkor zdravotníctva odstúpila z funkcie aj bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Lucia Hakszer
