Transakčnú daň začnú platiť aj lekárne či distribútori a výrobcovia liekov. Daň z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky sa však bude znižovať. Zároveň sa daň bude zvyšovať pri iných zdravotníckych kategóriách produktov. Ide o súčasť konsolidačného balíčka verejných financií, ktorý by mal začať platiť od budúceho roka. Lekárne či distribútori tak budú musieť hľadať balans medzi opatreniami, ktoré im vytvoria nové náklady a tými, ktoré im naopak výdavky znížia. Na konci dňa tak môže byť nákup v lekárni v budúcom roku drahší. Ceny liekov na predpis sú síce regulované, no rastúce náklady môžu v budúcnosti ovplyvniť aj reguláciu.
Konsolidačný balík obsahuje viacero opatrení, ktoré sa týkajú liekov. DPH na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky by mala od budúceho roka klesnúť zo súčasných desať percent na päť percent. Tie by mali byť od januára budúceho roka lacnejšie. Pri zdravotníckom sortimente, ktorý nespadá do zníženej dane, sa však DPH bude zvyšovať z 20 na 23 percent. Za tie si ľudia priplatia.
Okrem toho sa zavádza nová transakčná daň, ktorá bude povinná pre firmy a podnikateľov. Z každého prevodu z bankového účtu zaplatia firmy daň vo výške 0,4 percenta. Maximálna daň pri jednej transakcii bude 40 eur. Za výber hotovosti by mali platiť 0,8 percenta. V tomto prípade nebude stanovený žiaden maximálny limit a firmy zaplatia daň podľa reálneho výberu.
Nižšia daň verzus nová daň
Pri liekoch a pomôckach, ktoré nie sú vydávané na recept alebo poukaz, štát nereguluje maržu lekárne a distribútora. To znamená, že cenu určujú trhové podmienky. Na druhej strane sú lieky a pomôcky na predpis, pri ktorých sú ceny regulované. Po znížení dane na lieky a niektoré pomôcky na jednej strane a zvýšení základnej DPH či zavedení novej transakčnej dane na druhej strane, tak môže nastať niekoľko scenárov.
Zdravotný analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský vysvetľuje, že významná časť príjmov lekární je z predpisových liekov, kde sú ceny aj marže regulované a teda lekárne nemajú možnosť ich ovplyvniť napríklad po tom, ako im budú rásť výdavky kvôli novej transakčnej dani. „Transakčná daň je však nákladová položka ako každá iná a zaťaží celý reťazec predaja liekov, teda nielen lekáreň, ale aj distribútora a výrobcu liekov. Skôr alebo neskôr tento náklad začne presakovať aj do regulovaných cien. Regulátor totiž nemôže trvalo ignorovať meniace sa náklady, inak by mohli výrobcovia niektoré lieky teoreticky prestať dodávať,“ hovorí pre Zdravotnícky denník analytik. V praxi tak môže nová daň v budúcnosti ovplyvniť aj ceny liekov na predpis.
Na druhej strane sú farmaceutické produkty bez regulovaných cien, pri ktorých môže byť dopad podľa Vlachynského rýchlejší. Tie bude ovplyvňovať pokles sadzby DPH na lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky a zároveň nárast sadzby na produkty mimo týchto dvoch kategórií. Ide napríklad o výživové doplnky či ostatné zdravotnícke pomôcky. Koncové ceny produktov tak môžu kolísať v niektorých prípadoch smerom dole, v iných zase hore.
Transakčná daň zvýši náklady
Spoločnosti Phoenix, pod ktorú patrí napríklad sieť lekární Benu, už v septembri Zdravotníckemu denníku uviedla, že v prípade zníženej DPH sa znížia doplatky na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky, ktoré sú čiastočne hradené poisťovňami. Nebude to však platiť pre výživové doplnky. Hovorkyňa spoločnosti Phoenix Katarína Müsslerová vtedy povedala, že pokles cien sa kvôli ostatným opatreniam nemusí vôbec prejaviť hlavne v prípade voľnopredajných liekov. Myslela tým predovšetkým transakčnú daň.
Samotné ceny liekov však ovplyvňujú aj ceny vstupných surovín či náklady na výrobu a transport, ktoré kontinuálne rastú. Hovorca distribučnej spoločnosti Unipharma – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť Ján Zošák pre Zdravotnícky denník hovorí, že po zavedení transakčnej dane firma očakáva finančný dopad na úrovni približne 500- až 600-tisíc eur za rok. Zvýšené náklady budú mať podľa neho aj lekárne. Podľa jeho slov spoločnosť plánuje zmeny, ktoré by mali tlmiť dopad novej dane. „Avšak tie sú momentálne len vo fáze identifikácie aktuálneho stavu a dopadov. Konkrétne opatrenia budú pripravené až začiatkom roka 2025,“ tvrdí Zošák. Unipharma tiež vlastnila sieť lekární Apotheke Slovakia, ale ešte pred dvomi rokmi sa na jej predaji dohodla s lekárenskou firmou Dr.Max, ktorá patrí investičnej skupine Penta.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí cez 2 000 verejných lekární. Zdravotnícky denník sa obrátil aj na spoločnosti, ktoré ich zastrešujú. „Stále analyzujeme dopady transakčnej dane na naše podnikanie,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa siete Dr.Max Kvetoslava Kirchnerová. Sieť má viac ako 400 lekární a zamestnáva viac ako 2 600 zamestnancov. Vznikla ešte v roku 2006 a v súčasnosti je lídrom na slovenskom trhu. V lekárnickom biznise mu konkurujú firmy ako napríklad Schneider, Farmakol či Phoenix. Okrem konkurenčných kamenných sietí lekární existujú aj virtuálne siete, do ktorých sa vedia zapojiť aj malé lekárne. Na európskom trhu patrí sieti Dr.Max tretie miesto.
Miroslav Homola
