Systém záchrannej zdravotnej služby čakajú zásadné zmeny. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) si od novely zákona o záchrannej zdravotnej službe sľubuje stabilizáciu a zároveň zabezpečenie dostupnosti a efektivity záchranného systému. Opatrenia by nemali generovať dodatočné náklady nad rámec prirodzeného rastu z dôvodu inflácie a nárastu nákladov, s ktorými už počíta aj súčasná legislatíva. Okrem iného by mala pribudnúť nová linka záchrany, nové typy posádok a vznikne nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby. K návrhu však majú výhrady zdravotnícke organizácie, odborári či dokonca ministerstvá. Nepáči sa im napríklad bod, podľa ktorého sa má hodnotiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany záchrannej zdravotnej služby. Rezortu zdravotníctva sa v pripomienkach vyčíta aj to, že návrh nebol prerokovaný zo všetkými zainteresovanými stranami.
Rezort zdravotníctva predstavil návrh zmien v systéme záchrannej zdravotnej služby. Tie podľa ministerstva stabilizujú a zároveň zabezpečia dostupnosť a efektivitu záchraniek. Všetky opatrenia majú za cieľ byť rozpočtovo neutrálne. To znamená, že negenerujú dodatočné náklady nad rámec prirodzeného rastu z dôvodu inflácie a nárastu nákladov vyplývajúcich z platnej legislatívy. Vyplýva to z návrhu novely zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorý prešiel pripomienkovým konaním.
Systém záchrannej zdravotnej služby na Slovensku pritom zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zahŕňa to operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, záchrannú zdravotnú službu a urgentné príjmy nemocníc. V posledných rokoch však podľa rezortu zdravotníctva je systém pod neustále narastajúcim tlakom, ktorý spôsobuje jeho neudržateľnosť. Hlavným dôvodom je neustále rastúci dopyt po záchrannej zdravotnej službe.
Medzi príčiny nárastu sú zahrnuté starnutie populácie, nárast chronických ochorení, ale aj zhoršujúcu sa dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá spôsobuje, že mnohí pacienti vyhľadávajú pomoc priamo cez tiesňové linky. To vedie k preťaženiu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby aj samotných posádok záchraniek. „S rastúcim dopytom nie je systém schopný zabezpečiť a financovať adekvátne množstvo ambulancií, zdravotníckeho personálu ani modernizáciu technického vybavenia,“ tvrdí rezort v návrhu novely s tým, že bez zásadných zmien sa systém stane dlhodobo neudržateľným.
Nová linka pomoci či nové typy posádok
Novinkou je napríklad zavedenie novej linky pomoci 116117, ktorá bude určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155. Podľa rezortu takmer 20 percent udalostí spracovaných na čísle 155 si nevyžaduje výjazd záchrannej zdravotnej služby. Nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby. Ide napríklad o konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Zákon by mal riešiť aj presnejšiu definíciu prevádzkového času ambulancií. Dôležitou zmenou je aj presnejšie definovanie sídla staníc v krajských mestách.
Ministerstvo chce zaviesť aj nové typy posádok. Jedným z nich je hybridná posádka rýchlej lekárskej zdravotnej pomoci (RLZP), kde posádka s lekárom funguje počas dennej služby, kým v nočných hodinách je aktivovaná posádka rýchlej zdravotnej pomoci bez lekára. Ďalším typom je posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ktorý má rozšírené kompetencie. Okrem toho sa zavádza aj ambulancia špecializovanej prepravy, ktorá je určená na plánované menej náročné medziklinické transporty a vybrané primárne výjazdy. Pribudne aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky. Posledným novým typom ambulancie je ambulancia asistenčnej zdravotnej služby, ktorá bude primárne určená na repatriačné a iné transporty mimo zdravotného poistenia.
Rezort chce pomocou novely zaviesť aj nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby. Ten by mal využívať matematické optimalizačné a simulačné modely, ktoré sú založené na analýze historických dát o výjazdoch. „Tento prístup umožňuje efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc na základe skutočnej potreby a frekvencie zásahov v rôznych oblastiach. Matematické modely analyzujú historické dáta, ako sú časy odozvy, počet a typ výjazdov či geografické rozloženie volaní. Následne tieto modely navrhujú optimálne rozmiestnenie posádok a zdrojov tak, aby bol minimalizovaný čas odozvy a maximalizovaná dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva v návrhu.
Kľúčové ukazovatele a využívanie technológií
Novelou sa majú zaviesť aj kľúčové ukazovatele kvality záchraniek. Budú zahŕňať rôzne aspekty výkonu ako sú napríklad priemerné časy odozvy na tiesňové volania, úspešnosť resuscitácií, presnosť diagnostiky, spokojnosť pacientov, či počet opakovaných výjazdov k rovnakému pacientovi. Hodnotenie týchto ukazovateľov bude vykonávané nezávislou komisiou, ktorá bude zložená z odborníkov ministerstva zdravotníctva, zástupcov zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Po novom tiež budú operátori musieť absolvovať previerku psychickej spôsobilosti operátorov. Okrem toho bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby v prípadoch, keď okamžitý zásah nie je nevyhnutný. Táto funkcia bude využívaná najmä pri medziklinických transportoch a iných plánovaných transportoch pacientov. Systém umožní dispečerom priradiť prioritu a časové okno pre každý výjazd. Naliehavé prípady ale budú mať najvyššiu prioritu s okamžitým výjazdom.
Novela by mala tiež presnejšie špecifikovať, ako majú byť technológie, napríklad GPS zariadenia, telemetria či softvér na správu výjazdov, používané v každodennej praxi. Všetky relevantné údaje majú byť zaznamenané a dostupné v reálnom čase. Nový typ zdravotníckeho pracovníka ako aj existujúce sestry v záchrannej zdravotnej službe tiež budú zaradené do Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.
Výhrady majú zdravotníci
Rezort predložil návrh novely do pripomienkovania ešte v októbri. Objavilo sa v ňom celkovo 248 výhrad, z čoho bolo 56 zásadných. Body novely alebo celý návrh kritizovali zdravotnícke organizácie, odborári aj niektoré ministerstvá.
Zdravotnícke organizácie, ktoré sú združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), napríklad nesúhlasia so zavedením indikátorov kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany záchranárov. „Daný indikátor, ktorý žiadame z návrhu vypustiť je neaplikovateľný pre účastníkov výberového konania, ktorí doposiaľ neposkytovali zdravotnú starostlivosť ako poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby. Ďalej je diskriminačný pre existujúcich poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, pretože doposiaľ nebol nastavený systém hodnotenia konkrétnych indikátorov kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby,“ tvrdí v pripomienke AZZZ. Asociácia nesúhlasí ani s tým, aby mohli záchranky po novom pacienta odovzdať do ambulantných zariadení.
Návrh pripomienkovala aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky. Odborári napríklad nesúhlasia so zavádzaním asistenta prepravy do systému záchrannej služby. Majú výhrady aj k zriadeniu linky 116117. „Bude to generovať finančné náklady, nevieme či bude možné túto linku personálne obsadiť. Čím viac rôznych posádok bude v systéme, tým bude ťažšie posádky riadiť, naviac otázne je, aká bude cesta pacienta, kde sa pacient bude odovzdávať, aké budú vykonávacie predpisy a kto bude právne zodpovedný, v akom čase, keďže asistent prepravy nemá takmer žiadne kompetencie,“ myslia si odborári. Ministerstvu tiež vyčítajú, že indikátory kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi neboli doteraz prezentované a pripomienkované odbornou verejnosťou.
Pripomienkovali aj štátne inštitúcie
Bez náležitého prerokovania a vysporiadania prípadných sporných záležitostí s návrhom novely nesúhlasí ani ministerstvo dopravy. „Máme za to, že je nevyhnutné reflektovať nie len na demografický rozvoj z pohľadu dát operačného strediska, ale aj z pohľadu plánu a stratégií územno plánovacích dokumentácií a strategických dokumentov v oblasti plánovania a rozvoja dopravnej infraštruktúry. Predmetné stratégie sú okrem iných aj v gescií ministerstva dopravy najmä z pohľadu rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry, čo zásadným spôsobom môže ovplyvniť sledovaný zámer navrhovaného zákona,“ uvádza v zásadnej pripomienke rezort dopravy.
Ozvalo sa aj ministerstvo životného prostredia, ktoré zase nesúhlasí s vytvorením asistenta prepravy, ktorý by mal byť súčasťou plánovaných posádok ambulancií špecializovanej prepravy. „Ministerstvo nesúhlasí, aby v danom type vozidla pracovali de facto laici s niekoľko týždňov trvajúcim kurzom, bez adekvátneho zdravotníckeho vzdelania. Ich vysielanie na primárne menej naliehavé výjazdy považujeme za nedostatočné a vysoko nebezpečné z pohľadu na bezpečnosť pacienta. Klinická prax pritom ukazuje, že pod diagnózou neemergentných výziev zo strany operačného strediska sa skrývajú pacienti v ťažkom klinickom stave, ktorí mnohokrát vyžadujú okamžitú intenzívnu starostlivosť, ktorú asistenti prepravy nebudú vedieť a môcť zvládnuť,“ varuje pred nedostatkom rezort životného prostredia.
ÚDZS zase navrhuje zákon doplniť a až potom opäť predložiť do riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Podľa úradu totiž novela prináša pravdepodobne najzásadnejšiu zmenu pri záchrankách od jej vzniku. „Novela zavádza k doterajším 6 typom ďalšie 4 nové typy ambulancii a jeden typ ambulancie asistenčnej služby. S účinnosťou od 4. decembra 2023 boli v opatrení rezortu zdravotníctva zadefinované aj konkrétne typy ambulancii v konkrétnych sídlach staníc. Z predloženého návrhu a jeho príloh však nie je zrejmé, či nové ambulancie nahradia alebo doplnia existujúce ambulancie, čo považujeme z pohľadu posúdenia dostupnosti a efektivity za závažný parameter, bez ktorého sa nie je možné k predloženému materiálu kvalifikovane vyjadriť,“ varuje ÚDZS.
Rezort teraz môže zapracovať pripomienky do návrhu a potom ho predložiť na vláde. Ak ho kabinet schváli, novela poputuje do parlamentu. V prípade schválenia začne zákona platiť od začiatku budúceho roka.
Miroslav Homola
