Nová transakčná daň, ktorá začne platiť od budúceho roka, zasiahne aj zdravotníctvo. Nebude sa však vzťahovať na rozpočtovú organizáciu a príspevkovú organizáciu, ktorými sú aj štátne inštitúcie podriadené ministerstvu zdravotníctva či zariadenia a štátne nemocnice, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami. Daň však budú platiť napríklad súkromné nemocnice. Tie štát žiadajú o odpustenie alebo kompenzácie za zavedenie transakčnej dane. Ich požiadavku má v rukách hlavne ministerstvo financií. Jej zavedenie však kritizujú aj odborníci, podľa ktorých môže porušovať princípy európskeho práva.
Od budúceho roka musia podnikatelia a firmy začať platiť takzvanú transakčnú daň. Ide o súčasť konsolidačného balíčka. Pravidlá novej dane sú nastavené tak, že sa bude týkať aj zdravotníctva, ale s určitými výnimkami. Nebudú ju platiť rozpočtové a príspevkové organizácie, ktorými sú aj inštitúcie ministerstva zdravotníctva. Patria medzi ne rôzne zariadenia a štátne nemocnice. Naopak, nevyhnú sa jej napríklad zdravotné poisťovne, súkromné ambulancie či nemocnice. Novej dani sa nevyhnú ani zariadenia fungujúce ako akciové spoločnosti. Do tejto skupiny patrí popradská nemocnica, ktorá patrí štátu.
Súkromníci chcú kompenzácie
Keďže nová daň sa dotkne súkromníkov, nesúhlasí s ňou napríklad Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Jej predseda Marián Petko tvrdí, že zavedenie transakčnej dane si pre členov asociácie vyžiada navýšenie o 12,5 milióna eur.
Komunikačný manažér a hovorca siete Penta Hospitals Tomáš Kráľ pre Zdravotnícky denník uviedol, že asociácia žiada odpustenie alebo kompenzácie za zavedenie transakčnej dane a zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré podľa ANS destabilizujú rozpočty nemocníc. „Konkrétnu výšku kompenzácií by bolo vhodné stanoviť po dôkladnej analýze,“ cituje Kráľ viceprezidenta ANS Igora Pramuka.
Transakčná daň sa týka nemocníc, ktoré nie sú príspevkovými organizáciami. Väčšina štátnych nemocníc sú príspevkové organizácie, čo znamená, že túto daň platiť nebudú, zatiaľ čo iné nemocnice áno. Problém DPH a transakčnej dane sa však podľa súkromných nemocníc týka aj súkromných ambulancií a vlastne všetkých subjektov v zdravotníckom sektore. „Pohybujeme sa v prísne regulovanom prostredí, kde si takéto neplánované výdavky nevieme kompenzovať a na to upozorňujeme aj regulátora – ministerstvo zdravotníctva, ako aj ministerstvo financií,“ tvrdí Pramuk.
Zdravotnícky denník o stanovisko ku transakčnej dani požiadal aj sieť nemocníc Agel a Penta Hospitals. „Na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti je naše stanovisko totožné so stanoviskom ANS,“ uviedla hovorkyňa Agelu Eva Peterová. Hovorca Penty na otázku neodpovedal.
Viac ako rezort zdravotníctva má však finančné kompenzácie v rukách ministerstvo financií, ktoré novú daň zastrešuje. Zdravotnícky denník sa na rezort obrátil s otázkou, či sa bude žiadosťou o kompenzácie zaoberať a akú by mohli mať podobu. Na otázky však ministerstvo nereagovalo. Zákon o dani z finančných transakcií pritom už podpísal aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Daň budú firmy platiť od apríla budúceho roka.
Daň môže byť v rozpore s európskym právom
Nemocnice združené v ANS potrebujú podľa jej predsedu v budúcom roku pokryť zvýšené náklady v sume minimálne 140 miliónov eur. Tieto náklady vyplývajú zo súčasného zákonného nárastu mzdových výdavkov a rastúcich prevádzkových nákladov, ktoré sú dôsledkom inflácie. Súkromné nemocnice navyše nemajú možnosť dofinancovania zo strany štátu ako je tomu pri štátnych nemocniciach. Vďaka tomu sa zníži ich strata aj v tomto roku, ktorá by mala byť vo výške 165 miliónov eur. Pôvodne malo ísť o sumu 325 miliónov eur. Dofinancovanie bolo na úrovni 191 miliónov eur.
Odborníci a analytici dokonca poukazujú na to, že nastavenie transakčnej dane v zdravotníctve môže byť diskriminačné. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) napríklad hovorí, že daň je v rozpore s platnou európskou legislatívou. Za pravdu im dala aj slovenská pobočka medzinárodnej mimovládnej organizácie IFA, ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a vysokoškolských odborníkov. Zákon o dani z finančných transakcií podľa nich porušuje princípy európskeho práva a predstavuje pre podnikateľov neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie (EÚ).
Odborníci na zdaňovanie združení v IFA na základe vlastnej analýzy považujú zákon o dani z finančných transakcií problematický hneď v niekoľkých bodoch. „Z pohľadu európskeho práva je problémové, že nová daň z finančných transakcií sa bude vzťahovať aj na bankové transakcie uskutočňované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách a bude mať za následok vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaní nákladov,“ vysvetľuje prezidentka slovenskej pobočky IFA Renáta Blahová.
Vyššie efektívne zdanenie cezhraničných zúčtovaní nákladov v porovnaní s domácimi ako aj legislatívna požiadavka na slovenských podnikateľov na samovýpočet a odvádzanie dane na mesačnej báze z pohybov na účtoch v zahraničných bankách podľa IFA predstavuje neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž podľa zmluvy o fungovaní EÚ. „V neposlednom rade celkový dopad novej slovenskej dane z finančných transakcií je v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa článku zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými krajinami,“ tvrdí IFA s tým, že sa preto pridala k podnetu zahraničných obchodných komôr na Slovensku smerovanému na Európsku komisiu.
Miroslav Homola
