V druhom kvartáli budúceho roka sa má na Slovensku spustiť populačný skríning rakoviny prostaty. Začína sa pilotným projektom v Banskobystrickom kraji, ktorý bude trvať jeden rok. Následne skríning plánujú rozšíriť na populáciu mužov v rizikovom veku, teda nad 50 rokov, na celom Slovensku.
Prednosta Urologickej kliniky v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) vysvetlil, že všeobecní lekári dostanú zoznam mužov nad 50 rokov, ktorých budú predvolávať na skríning. Ten bude spočívať len v odbere krvi, z ktorej vyšetria hladinu prostatického špecifického antigénu (PSA). Keď test ukáže hodnoty, ktoré naznačujú riziko, odošlú muža k príslušnému urológovi. Podľa Baláža podobný skríning ako na Slovensku začína aj vo Švédsku.
Včasný záchyt je najdôležitejší
„Začíname to robiť ako pilotný projekt, lebo musíme zistiť, aká je efektivita,“ povedal Baláž pre Zdravotnícky denník. „Po roku vyhodnotíme pilotný skríning, jeho ekonomické výsledky a budeme musieť presvedčiť poisťovne a celý štát, že to má zmysel,“ dodal. Vysvetlil, že vyšetrovanie zdravých mužov stojí peniaze, avšak ak sa karcinóm prostaty zachytí včas, dá sa lepšie a lacnejšie liečiť: „Benefity i ušetrené financie na skríningu musia byť väčšie ako jeho náklady. Keby sme skrínovali chorobu, ktorá sa v populácii vyskytuje veľmi málo, musíme vyšetriť napríklad tisíc ľudí na to, aby sme našli jeden prípad. A to by nebolo veľmi efektívne. My si predstavujeme, že minimálne jeden z desiatich vyšetrených mužov bude mať podozrenie na rakovinu prostaty. A z tých asi 10 percent všetkých účastníkov budeme možno tretinu ďalej sledovať, lebo u nich sa môže rakovina vyvinúť časom.“
Vladimír Baláž spomenul príklad zavedeného skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka. „V tomto skríningu patríme medzi popredné európske krajiny, máme celkom dobré výsledky aj účasť. Je to neporovnateľne lacnejšie ako liečba,“ hovorí s tým, že rádovo ide o stovky eur za skríning verzus stotisíce za liečbu. „Toto sa musí aj v skríningu rakoviny prostaty napočítať, aby dával zmysel,“ povedal. Pri skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka sa dajú priamo počas kolonoskopického vyšetrenia odstrániť prípadné polypy, ktoré by mohli viesť k vzniku rakoviny, a tým priamo znížiť jej výskyt.
Aj rakovina prostaty sa dá lepšie liečiť, keď sa zachytí včas. Urológ Baláž priblížil, že v súčasnosti existuje viacero možností liečby. „Pacientov rozdelíme do tried – v nízkom riziku sú tí, ktorých iba dlhodobo sledujeme pomocou hladiny PSA v krvi. Karcinóm sa vôbec nemusí prejaviť. Pacienti v strednom a vysokom riziku potrebujú liečbu,“ povedal a doplnil, že v nemocnici v Banskej Bystrici teraz kupujú tretí robotický systém, ktorým operujú najmä prostaty. Ročne zoperujú vyše 500 pacientov s touto rakovinou. Nové centrá pre liečbu karcinómu prostaty sú v Bratislave na Boroch, v Martine a v Nemocnici Agel v Košiciach-Šaci. Pri liečbe rakoviny prostaty sa podľa Baláža dá použiť aj rádioterapia, teda ožarovanie, a teraz sú k dispozícii nové špičkové prístroje. „Onkologický ústav svätej Alžbety v Bratislave používa novú liečebnú metódu – brachyterapiu,“ doplnil. Táto metóda býva označovaná aj ako vnútorné ožarovanie, keďže zdroj ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje do blízkosti nádoru. Vladimír Baláž Zdravotníckemu denníku vysvetlil, ako to funguje v prípade tohto druhu rakoviny: „Do prostaty sa vložia rádioaktívne zrná jódu a tie ožiaria prostatu zvnútra.“ Podľa neho teraz existuje obrovská paleta možností liečby rakoviny prostaty. Hoci každá liečba môže mať vedľajšie účinky, tie sa ponukou rôznych možností minimalizujú a pacient sa môže úplne vyliečiť.
Cesta pacienta musí byť jasná
Dôležité je nastaviť cestu pacienta a práve tomu sa urológovia chcú venovať. „S Výskumnou a inovačnou autoritou v projekte Misia zdravie robíme projekt tejto cesty. Chceme, aby bolo úplne jasné, ako má pacient ísť,“ vyhlásil Baláž. Chcú zmeniť napríklad to, aby mohol pacientovi odobrať krv kvôli vyšetreniu PSA aj všeobecný lekár, lebo zatiaľ túto kompetenciu nemá. „Ďalej pacient musí mať priamu cestu k špecialistovi – urológovi a ten musí mať vytvorený časový priestor na to, aby sa mu venoval. Nemôže to byť tak, že človeku na niečo prídu a kým sa objedná k urológovi, prejdú dva roky. Ak sa u urológa potvrdí nález, človek má ísť na magnetickú rezonanciu. Máme pripravené štandardy na to, ako sa má robiť a kto je certifikovaný, aby toto vyšetrenie mohol vyhodnotiť,“ popísal pre Zdravotnícky denník etapy cesty pacienta. „Robí sa biopsia, znovu na certifikovanom pracovisku. Potom na vyššom centre zasadne multidisciplinárna komisia a pacientovi pripravíme možnosti liečby tak, aby si z nich mohol čo najlepšie vybrať,“ povedal s tým, že vyššími pracoviskami sú Národný onkologický ústav v Bratislave a Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach. Podobné komplexné pracovisko chcú vybudovať aj v Banskej Bystrici.
V súčasnosti sú podľa Baláža na Slovensku regióny, kde sa ľudia k urológovi dostanú ťažšie, ale vo všeobecnosti je dostupnosť urologickej starostlivosti v rôznych častiach krajiny dobrá. „Pokrývame minimálnu sieť – teda asi 30 tisíc obyvateľov na jedného urológa,“ hovorí. Otázne je, či sú parametre tejto siete nastavené správne a jeden urológ na 30 tisíc obyvateľov stačí.
Výhovorky neplatia
Počas novembra sa každoročne Slovenská urologická spoločnosť s partnermi pridáva k celosvetovej iniciatíve Movember a snaží sa motivovať mužov k včasným návštevám urologických ambulancií. K urológom sa tento rok pridali aj dobrovoľní hasiči, ktorí vo svojom voľnom čase a popri iných zamestnaniach zachraňujú životy, majetky a bezpečie iných. Sú vnímaní ako frajeri. „Skutočná frajerina je starať sa aj o svoje vlastné zdravie. Chceme mužom ukázať, že absolvovať preventívnu urologickú prehliadku je krok, ktorý môže rovnako zachrániť život,“ povedal prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Jozef Smolinský.
Rakovina prostaty patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia u mužov po päťdesiatke. Keď sa neodhalí včas a diagnostikuje sa až v pokročilom štádiu, možnosti liečby sa podľa prezidenta Slovenskej urologickej spoločnosti Ivana Minčíka zásadne zužujú. „Pritom dnes už vďaka inováciám v oblasti vedy a personalizovanej medicíny dokážeme pacientom ušiť na mieru najvhodnejšie liečebné postupy, ktoré im zásadne dokážu zlepšiť kvalitu života a v mnohých prípadoch pacienta aj úplne vyliečiť,“ potvrdzuje slová Vladimíra Baláža. Preventívne urologické prehliadky však muži dlhodobo zanedbávajú.
Podľa prezidenta urologickej spoločnosti Minčíka rakovinou prostaty na Slovensku trpí zhruba 9000 mužov a 900 ich každý rok zomrie. Každoročne pribúda do 2800 nových prípadov, hoci čísla nie sú presné. Na prevenciu však chodí len okolo 14 percent mužov v rizikovom veku od 50 rokov. V súvislosti s ňou majú rôzne obavy a predsudky, ale podľa odborníkov sú zbytočné. Súčasťou preventívnej prehliadky je vyšetrenie vonkajšieho genitálu, prostatu urológ vyšetrí pohmatom a obličky ultrazvukom. Tiež urobí krvný test na zmeranie hladiny PSA. Všetko je hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Liga proti rakovine je každoročným partnerom kampane Movember. Jej riaditeľka Eva Kováčová pridala ženský pohľad na problematiku: „Mužov občas treba postrčiť. Snažíme sa vás inšpirovať, aby ste zachraňovali svoje životy a rodiny a šli na preventívnu prehliadku. Raz za dva roky navštíviť urológa je to najmenej, čo môžete urobiť. Dnes už neplatia výhovorky, že neviem kedy, neviem ako a neviem ku komu.“
Lucia Hakszer
