Posudková činnosť sa ide reformovať. Cieľom je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, centralizovať proces či zrýchliť posudzovanie. Slovensko si tým plní aj úlohu vyplývajúcu z plánu obnovy, podľa ktorej musí byť dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť dostupná a kvalitná. Výkon posudkovej činnosti tiež bude po novom centralizovaný na úrady práce. Tie budú zastrešovať peňažné príspevky na kompenzáciu, sociálne služby a sociálne podniky. V pripomienkovom konaní sa objavilo viacero zásadných pripomienok k detailným zmenám posudkovej činnosti. Mnoho výhrad malo aj ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD).
Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti je pripravený na prerokovanie v parlamente. Ide o reformu posudkovej činnosti z dielne ministerstva práce. Návrh bol predložený na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Slovensko tým okrem iného napĺňa úlohu vyplývajúcu z plánu obnovy. Na príprave reformy posudkového systému sa podľa ministerstva práce dlhodobo podieľalo viac ako 30 odborníkov z organizácií, ktorí zastupujú záujmy zdravotne znevýhodnených občanov. Reforma získala podporu aj u komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej. Vítajú ju aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím a občianske združenie Akčné rodiny.
„Cieľom reformy je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania s cieľom zefektívniť posudzovanie klienta, centralizovať proces posudzovania, zrýchliť posudzovanie, pričom jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. V pripravovanej reforme sa okrem lekárskeho posúdenia kladie dôraz najmä na seba identifikáciu klienta za použitia 12 otázkového formuláru inšpirovaný metodikou Whodas a sociálnu posudkovú činnosť, pri ktorej sa využije 36 otázkový formulár taktiež inšpirovaný metodikou Whodas, ktorý má za úlohu precíznejšie posúdenie klienta, jeho potrieb a jeho sociálnej situácie,“ uvádza sa v návrhu.
Výkon bude centralizovaný
Výkon posudkovej činnosti bude centralizovaný na úrady práce. Budú zastrešovať peňažné príspevky na kompenzáciu, sociálne služby a sociálne podniky. Sociálna posudková činnosť bude vykonávaná v domácom prostredí klienta po podaní žiadosti z jeho strany. Až následne sa bude vyhotovovať lekársky posudok. Posudkový lekár bude disponovať pri vyhotovovaní lekárskeho posudku informáciami o klientových potrebách a sociálnej situácii. V reforme sa zavádza aj inštitút konzília, ktorého hlavným účelom bude odstrániť rozpory medzi sociálnym a lekárskym posudkom. Sociálny pracovník a posudkový lekár budú môcť už na prvom stupni odstrániť vzniknuté rozpory.
„Úrady práce budú vydávať jednotný integrovaný posudok pre sociálne služby, aj pre kompenzačné pomôcky. Bude pozostávať zo zdravotnej aj sociálnej časti. Posudkový lekár posúdi zdravotný stav a sociálny pracovník zase sociálny aspekt daného človeka. Výhodou spoločného posudku je, že sa klient dozvie, na aké kompenzačné príspevky a sociálne služby má nárok. Zdôrazním, že nový zákon zároveň ponecháva všetky doterajšie diagnózy, ktoré môžu viesť k ťažkému zdravotnému postihnutiu. Po novom však budeme posudzovať vplyv danej diagnózy na obmedzenie funkčnosti mentálnej či fyzickej. Navýšime tiež počet posudkových lekárov o sto a sociálnych pracovníkov o 140,“ uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Posudzovanie podľa jednotnej metodiky (WHODAS) je založené na princípoch dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) o právach osôb so zdravotným postihnutím. Klient po podaní jednej žiadosti absolvuje iba jedno posudzovanie, ktoré pokryje viacero účelov naraz. Pri vypracovaní lekárskeho posudku bude posudkový lekár vychádzať z informácií o potrebách a sociálnej situácii klienta, predložených lekárskych nálezov, údajov v elektronickej zdravotnej knižke a nových medicínskych kritérií na posúdenie stupňa odkázanosti na pomoc či závažnosti funkčného postihnutia. Výsledkom sociálneho a lekárskeho posudzovania bude integrovaný posudok.
Viacero zásadných pripomienok
Reforma prešla pripomienkovým konaním, v ktorom sa objavilo až 67 zásadných výhrad. Rezort práce ich vyhodnotil a návrh predložil na rokovanie vlády. Kabinet už návrh schválil na svojom rokovaní 20. novembra tohto roka. Teraz reforma smeruje na prerokovanie do parlamentu.
Rezort práce akceptoval napríklad pripomienku Kancelária verejného ochrancu práv, ktorej aktuálne šéfuje Róbert Dobrovodský. Kancelária navrhla zjednotenie hodnotenia potreby dohľadu pri určovaní odkázanosti na pomoc inej osoby pre osoby staršie ako 15 rokov a osoby mladšie ako 15 rokov. Ministerstvo dalo kancelárii aj pri ďalšej pripomienke. Nepozdával sa jej návrh dodatočného zisťovania zdravotného stavu osoby v prípade, ak nie je možné vykonať lekársku posudkovú činnosti z dôvodu pochybností o správnosti, objektívnosti alebo o úplnosti podkladov odborných lekárskych nálezov žiadateľa o integrovaný posudok. Podľa kancelárie je to v rozpore s inkvizičnou zásadou a princípom materiálnej pravdy.
Akceptovaná bola aj pripomienka rezortu zdravotníctva, ktoré žiadalo, aby úprava lekárskej posudkovej činnosti reflektovala na terminológiu, ktorá sa používa v zdravotnej dokumentácii a aby zohľadňovala funkčné postihnutie pacienta a nie iba jeho diagnózu a určenie stupňa odkázanosti, čo nie je totožné s poruchou funkcie a mierou funkčnej poruchy. „V súčasnosti, keď sa kladie dôraz na udržanie pacienta v komunite bez potreby hospitalizácie alebo inštitucionalizácie s podporou zdravotníckych a sociálnych služieb a komunity, je napríklad absolútne nevhodné podmieňovať podporu opakovanými hospitalizáciami,“ uvádza rezort. Na podnet ministerstva zdravotníctva boli do návrhu všetky zdravotné stavy, ktoré vedú k nespôsobilosti prepravy vozidlom verejnej hromadnej dopravy.
Bude systém fungovať?
Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím v SR sa však obáva, že systém podľa nových pravidiel nebude fungovať. „Domnievame sa, že len zo sociálneho posudku a z dotazníka k sociálnej posudkovej činnosti, pokiaľ účastník konania nepožiada o prítomnosť pri lekárskom posudzovaní, lekár nebude môcť presne určiť najmä rozsah potrebnej osobnej asistencie v hodinách a pri skúmaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoci inej fyzickej osoby presne určiť činnosti, ktoré účastník konania je schopný vykonávať, nie je schopný vykonávať, resp. je schopný ich vykonávať len za dohľadu inej osoby,“ uvádza fórum v zásadnej pripomienke.
Rezort práce však túto výhradu neakceptovalo. Sociálny pracovník podľa ministerstva môže navrhnúť odkázanosť a peňažný príspevok na osobnú asistenciu v sociálnom posudku a lekár aj na základe toho určí činnosti pre osobnú asistenciu. „Rozsah hodín pre osobnú asistenciu následne určí sociálny pracovník v integrovanom posudku na základe určených činností z lekárskeho ako aj podkladom o klientovi zo sociálneho posudku. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodovanie vo veci integrovaného posudku je rozhodnutím vydaným príslušným správnym orgánom v správnom konaní. Jeho podkladom je aj vydaný sociálny posudok a lekársky posudok v rámci vykonávania dokazovania správnym orgánom a na základe jeho záverov, viazaného uplatňovaním metódy WHODAS,“ argumentuje rezort práce.
Ministerstvo zdôrazňuje, že systém definuje jednotlivé kroky pri posudku. Pri integrovanej posudkovej činnosti sa vykonáva najskôr sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. „Dosiahne sa tak, aby posudkový lekár disponoval pri vyhotovovaní lekárskeho posudku informáciami o potrebách účastníka konania a ďalších faktoroch, ktoré ovplyvňujú reálne funkčné dôsledky jeho zdravotného stavu a ich zvládanie, najmä jeho individuálne predpoklady vrátane zisťovania jeho pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, občianskych aktivít, rodinných aktivít a voľnočasových aktivít , rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, a tým ich mohol využiť ako podklad pri svojich posudkových záveroch,“ dodáva ministerstvo.
Reforma posudkovej činnosti by mala podľa návrhu začať platiť od začiatku septembra 2025. Po tomto termíne nebude dochádzať k automatickému prehodnocovaniu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), pričom im ostanú zachované už priznané peňažné príspevky na kompenzáciu.
Miroslav Homola
