Odhodiť školskú tašku a ísť s kamarátmi na ihrisko – tak pred desiatkami rokov vyzeralo klasické popoludnie väčšiny detí. Svoje detstvo tak trávili aj najlepší strelec českej futbalovej reprezentácie a víťaz nemeckej i belgickej futbalovej ligy Jan Koller či olympijská víťazka a majsterka sveta v behu na lyžiach Kateřina Neumannová, vďaka čomu im zostala láska k športu na celý život. Dnes ale pohyb vystriedali sociálne siete a počítačové hry, zatiaľ čo športové aktivity u mnohých mladých upadli do zabudnutia. Výsledkom je nárast obezity aj duševnej nepohody. Čo s tým? O tom diskutovali vrcholoví športovci aj politici na štvrtom ročníku medzinárodnej konferencie Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie.
Všetci diskutujúci sa na konferencii zhodli, že vychovávať na pohyb, ktorý je prevenciou obezity i mnohých ďalších neduhov, je nutné od detstva. „Kde inde ako v škôlkach a na prvom stupni základných škôl učiť pohybové reflexy a koordináciu pohybu? To všetko prebieha v najútlejšom veku. Pokiaľ dieťa nebude mať radosť z pohybu a bude sa báť, že dostane štvorku za kotúľ vzad, tak to človeka nepotiahne na to, aby športoval. Podľa údajov ale počet detí, ktoré sa vyhýbajú telocviku na školách, neklesá, naopak stúpa,“ pozastavuje sa minister zdravotníctva Vlastimil Válek.
„Deti do šiestich rokov, ktoré ešte nechodia do školy, sa, pokiaľ nesedia hodiny na stoličke, pohybujú ideálne tak, ako to majú geneticky dané. Potom príde obdobie, kedy musí sedieť štyri hodiny, potom osem hodín, potom dvanásť. Tam sa celý problém s pohybom začína. Musíme sa teda zamerať na deti do desiatich rokov, kde sa vytvárajú pohybové vzorce v mieche,“ pridáva sa štátny tajomník slovenského ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník.
Ich slová potvrdzuje aj futbalový reprezentant Ján Koller. „Už v detstve som si osvojil pozitívny vzťah k športu. Vyrastal som na dedine a boli sme stále vonku,“ opisuje to, aké dôležité je už od mala budovať vzťah k pohybu, Jan Koller.
Úplne rovnakú skúsenosť má aj Kateřina Neumannová. „To, že dodnes športujem, som zdravá, fit a v kondícii, začalo kedysi dávno v mojej rodine. Moji rodičia vo mne vypestovali prirodzený vzťah k pohybu – to, že sa človek hýbe, bolo u nás normálne, čo dnes už nie je štandardom,“ konštatuje Neumannová.
Nešetrí pritom na konto kondície dnešných detí kritikou. „Hovoriť si, že je zlá, je slabé slovo – je katastrofálna a zúfalá. Dnes už sa to ukazuje aj na dátach. Myslieť si, že keď máme pár medailí z olympiády, sme dobrí, tak to skrátka nie sme. Je to problém celospoločenský a medzirezortný. Ak my všetci, ktorí na to máme nejaký vplyv, nezačneme niečo robiť a nevrátime deti k tomu, že je normálne sa hýbať, bude ich sprevádzať celým životom. Minimálne časť problémov v oblasti závislostí, sociálnych problémov a vecí, kvôli ktorým sa zriaďujú psychologické poradne, vzniká kvôli tomu, že sme sa odklonili od prirodzeného štýlu života. Pokiaľ to nezačneme brať vážne, bude sa to len prehlbovať,“ pozastavuje sa Kateřina Neumannová.
„Dnes je to s pohybom detí zlé, a vidím to aj na dedinách. Je to aj konkurenciou počítačových hier a mobilov. Nedeľu, kedy by mal byť odpočinkový deň a rodiny s deťmi by mali ísť do prírody na prechádzku, potom trávia v supermarketoch. Všetok základ je od detstva a najbližším vzorom sú rodičia. Tam to musí začínať. Preto by sme mali apelovať aj na rodičov, aby začali športovať,“ navrhuje Jan Koller. „Príklad je absolútne zásadný,“ súhlasí Ladislav Slobodník.
Hor sa na Pokémonov
Vlastimil Válek by preto podporil rodiny, ktoré sa hýbu – a to napríklad tak, že dostanú zvýhodnené vstupné na akékoľvek pohybové aktivity, pričom čím viac detí so sebou rodičia vezmú, tým nižšia bude cena.
Zároveň je ale pri podpore pohybu u detí potrebná medzirezortná spolupráca. Aj keď totiž ľudí, ktorí sledujú olympiádu či majstrovstvá sveta, pribúda, populáciu to k pohybu nemotivuje. Preto je podľa ministra Válka nevyhnutné spolupracovať s ministerstvom školstva, aby podporilo pohybovú aktivitu detí v škôlkach a školách. Ministerstvo pre miestny rozvoj potom môže prispieť v tom ohľade, že podporí budovanie ihrísk.
„To, aby sa deti do desiatich, pätnástich rokov čo najviac hýbali, si zaslúži finančnú podporu. Mali by mať možnosť hýbať sa v školách, kedy budú telocvične otvorené do večera a voľne dostupné ihriská. Tam, kde deti bývajú, by mali byť plácky na futbal, plácky s košom alebo cvičiace prístroje. Mal by byť podporený aj šport v oddieloch, ako je Skaut či Junák,“ navrhuje minister Válek.
„Chýba tu, aby deti boli k športu vedené. Ak sa to stane prioritou pre ministrov zdravotníctva alebo školstva, mali by motivovať školy a zariadenia, aby tak urobili,“ pridáva sa aj tieňový minister zdravotníctva a poslanec za ANO Kamal Farhan.
Podporovaná by podľa Válka mala byť akákoľvek aktivita, ktorá vytiahne deti von – a môžu nakoniec pomôcť aj samotné mobily, s ktorými sa deti vydajú do terénu treba chytať Pokémonov (čo je pohybová aktivita, ktorej, ako sám prezradil na konferencii, sa po Prahe venuje aj minister Válek).
„U nás úplne chýbajú súťaže, ktorých by sa mohli zúčastniť všetci, nielen tí najtalentovanejší. Je potrebné vtiahnuť všetky do spoločnej aktivity,“ navrhuje poslanec zdravotného výboru slovenskej Národnej rady a tieňový minister zdravotníctva Tomáš Szalay.
Fit ľudia, fit ekonomika
K niektorým krokom zameriavajúcich sa na zmenu situácie už dochádza. Na prevenciu obezity u detí sa u nás zameriava projekt Buď fit 24, ktorého cieľom je za rok znížiť BMI o päť percent u detí vo veku 6 – 11 rokov, ktoré majú nadváhu. „O deti pohybovo nadané je boj vo všetkých športových oddieloch. Mňa z oddielu vždy vyhadzovali, napriek tomu by som aj ja chcel mať možnosť sa hýbať. Pohyb by mal byť dostupný aj pre deti, ktoré majú nadváhu,“ konštatuje minister Vlastimil Válek.
A športu u detí je venovaná pozornosť aj v rámci Národného obezitologického programu, ktorý je v tejto chvíli pripomienkovaný na ministerstve zdravotníctva. „Zahájili sme už diskusie o tom, ako by sa mal zmeniť prístup v školách. Mnoho detí správny príklad doma nedostane, takže by ho mali dostať aspoň v škole. Môžeme tak predísť tomu, aby nasledovala svojich rodičov, ktorí napríklad už problém obezity majú,“ poukazuje predseda Českej obezitologickej spoločnosti a prednosta Centra diabetológie IKEM Martin Haluzík.
Pohyb v prírode pritom môže pôsobiť preventívne nielen v oblasti obezity. Alergiami trápi čoraz viac ľudí – celkom ide o 60 percent svetovej populácie. V Poľsku bol ale v niekoľkých regiónoch odštartovaný pilotný program zníženia expozície chemickým látkam, kedy sú deti brané do prírody. „Prvé skupiny, ktoré pozorujeme viac ako desať rokov, majú menej alergických ochorení ako populácia, ktorá v programe neparticipuje. Nejde ešte o definitívny záver, ale naznačuje to nádej do budúcnosti,“ načrtáva prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie Andrzej Marius Fal s tým, že deťom určite nesvedčí vyrastanie v sterilnom prostredí.
Investícia do výchovy k športu a pohybu je ale aj zároveň investíciou do budúcnosti. „Hovoríme o tom, koľko peňazí nasypeme do športu. Všetci za tým vidia vrcholový šport a to, koľko privezieme medailí. Ale drvivá väčšina peňazí končí v žiackych a športových oddieloch, ktoré nie sú a nebudú vrcholové. Utužuje to však generáciu v tom, že títo ľudia budú zdravší. Peniaze investované do športu teda nie sú investované len do olympiád, ale do budúcej konkurencieschopnosti ekonomiky, pretože o čo budeme mať zdravšiu populáciu, o to budeme mať väčší rast HDP a vyrovnanejší rozpočet,“ zhŕňa podpredseda Poslaneckej snemovne a tieňový premiér za ANO Karel Havlíček.
„U nás dokonca vzniklo ministerstvo športu. Aj ja by som pritom chcel zdôrazniť časť týkajúcu sa neprofesionálneho športu, ktorý je jasným preventívnym krokom,“ súhlasí slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši.
Michaela Koubová
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
