Určité zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny sú na Slovensku financované simultánne zo zdravotníctva aj zo sociálneho sektora. Verejné zdroje sú tak vynakladané neefektívne.
Pri predstavení publikácie Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve to povedal generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky na Ministerstve zdravotníctva SR Vladimír Heriban. Tieto nároky na úhradu pomôcky alebo dietetickej potraviny určuje v zdravotníctve zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. V sociálnych veciach určuje nárok na kompenzáciu zvýšených nákladov na pomôcku alebo potravinu zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ďalšie zákonné a podzákonné normy definujú rozsah úhrad.
„Fenomén simultánneho financovania spočíva v tom, že určité dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky si možno nárokovať dvojmo – predpisuje ich aj lekár, no klient si uplatňuje nárok aj z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) – ide o jednorazový alebo paušálny príspevok. Lekár a pracovník ÚPSVaR nekomunikujú, takže nevedia o nárokoch uplatnených z druhého sektora,“ vysvetľujú autori publikácie.
V zdravotníctve je nárok definovaný predpisom zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny od lekára, v sociálnom sektore sa čerpajú peniaze na základe posudku posudkového lekára, ktorý definuje rozsah a charakter zdravotného postihnutia, a tiež na základe miery sociálnej odkázanosti, ktorú posúdia úradníci odboru posudkovej činnosti ÚPSVaR.
Zákonný nárok na úhradu pomôcky alebo potraviny v zdravotníctve vyplýva zo zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok a zoznamu dietetických potravín. Zdravotná poisťovňa môže podľa zákona hradiť len kategorizované pomôcky a potraviny, až na malé výnimky. V zozname kategorizovaných dietetických potravín sú definované určité množstvové limity, v ktorých sú potraviny hradené. Zo sociálnej sféry ale môže človek dostávať spomínaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených so stravovaním a tak vzniká duplicitný nárok na podporu z dvoch sektorov.
Kto posúdi, či je pomôcka pre človeka vhodná?
Nárok na úhradu dietetických potravín majú ľudia s akýmkoľvek metabolickým postihnutím, teda napríklad diabetici či celiatici. „Na ministerstve si kladieme otázku, či je dietetická potravina liek alebo by mal človek dostávať len kompenzáciu zvýšených nákladov. Malo by byť odstupňované podľa toho, do akej miery je na ten príspevok odkázaný a príspevok by určite nemal pokrývať celomesačnú spotrebu potravín,“ tvrdí Vladimír Heriban. Elena Marušáková z Asociácie na ochranu práv pacientov v diskusii pripomenula, že kompenzáciu z ÚPSVaR pacient aj tak dostáva vždy na základe svojho príjmu.
Čo sa týka kompenzačných príspevkov na zdravotnícke pomôcky, Heriban podotkol, že napríklad u invalidných vozíkov je problém, že posudkový lekár iba určí, či má človek nárok na mechanický alebo elektrický invalidný vozík, človek si ho sám vyberá z katalógu vozíkov, na ktoré môže byť poskytnutý príspevok a nemusí vedieť správne posúdiť, či je vozík vhodný pri jeho type hendikepu. Na to, aby získal príspevok, mu stačí, že donesie predfaktúru. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezisťuje ani nemá kapacity posúdiť, či je invalidný vozík alebo iná pomôcka, na ktorú človek žiada príspevok, vhodne zvolená, certifikovaná, má požadované bezpečnostné či rehabilitačné parametre.
„Generálny riaditeľ jednej zo sekcií úradu práce mi povedal, že pravidelne mávajú žiadosti o výnimočné poskytnutie druhého príspevku na vozík, lebo lekár po niekoľkých mesiacoch zistil, že človeku sa zhoršil zdravotný stav kvôli nesprávne vybranému vozíku. Vozík sa odloží do pivnice a peniaze naň sú zbytočne vyhodené,“ popísal Heriban. Podľa neho treba okrem odborných kapacít rozšíriť aj kompetencie úradu, aby dokázali kontrolovať to, čo idú preplácať a nestávalo sa, že preplatená zdravotnícka pomôcka bude nevyužitá a peniaze na ňu vyhodené zbytočne.
Simultánne financovanie treba zrušiť
Vladimír Heriban z ministerstva zdravotníctva si myslí, že treba zadefinovať, čo je zdravotná starostlivosť a čo je kompenzácia sociálneho dosahu nejakého znevýhodnenia. Oba segmenty potom treba financovať z adekvátneho zdroja – len jedného a transparentne. „Už teraz u dietetických potravín analyzujeme, do akej miery je úhrada stanovená kategorizačným zoznamom kompenzáciou zvýšených nákladov a do akej miery je to úhrada stravovania ako takého,“ povedal. Tvrdí, že simultánne financovanie potrieb ľudí s metabolickými poruchami aj pohybovým znevýhodnením treba zrušiť a nárok rozdeliť podľa charakteru postihu a sociálneho dopadu.
„Podľa zákona o kompenzáciách má ÚPSVaR možnosť uhrádzať iba tie pomôcky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale kontrola dodržiavania tohto princípu je otázna. Tiež existujú výnimky, napríklad mechanický a elektrický vozík alebo načúvací prístroj, na ktoré je možné zo sociálneho poistenia prispieť aj na druhý kus v prípade, že danú pomôcku uhradila zdravotná poisťovňa,“ píše sa v publikácií o poplatkoch a spoluúčasti.
Na druhej strane, z praktického hľadiska je pre človeka lepšie mať popri elektrickom vozíku aj mechanický, trebárs na pohyb v domácnosti. Prípadne aj dva načúvacie prístroje, ak sa jeden vybije alebo prestane fungovať.
Autori publikácie tvrdia, že zdravotné poistenie by malo kryť medicínsku potrebu a sociálny sektor kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného znevýhodnenia. „Pri obmedzených verejných zdrojoch treba dbať na efektívnu alokáciu financií a zvážiť úpravu nastavenia systému,“ zhrnuli. Vladimír Heriban doplnil, že zdravotným poisťovniam by sa mala vrátiť možnosť recyklovať určité zdravotnícke pomôcky, ktoré majú dlhodobú životnosť.
O vyjadrenie k tejto téme sme požiadali aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Lucia Hakszer
