Nevalná zdravotní gramotnosť je problém ako v Česku, tak na Slovensku. Premieta sa to do vysokej prevalencie obezity, fajčenia aj konzumácie alkoholu, nehovoriac o tom, ako často ľudia uveria hoaxom na internete. Aby sme s týmito problémami bojovali, je podľa odborníkov potrebné začať s edukáciou a vedením k zdravému životnému štýlu už od detstva, napríklad vyučovaním zdravovedy na školách. Medzi dospelú populáciu, ktorá je voči apelom na zmenu podstatne rezistentnejšia, by sme sa mali snažiť dostať informácie čo najširším spektrom informačných kanálov. Medzi tými by nemali chýbať príklady známych osobností či seriály, v ktorých sa objaví i téma prevencie. Zhodli sa na tom účastníci štvrtého ročníka medzinárodnej konferencie Ekonomika prevencie.
Pokiaľ chceme zlepšovať zdravotný stav populácie a v budúcnosti tak udržať zdravotníctvo nad vodou, je potrebné primäť ľudí, aby sa začali starať o vlastné zdravie. „Životný štýl je najsilnejší nástroj prevencie chronických ochorení,“ konštatuje prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie Andrzej Marius Fal.
To potvrdzuje aj poslanec Národnej rady SR a tieňový minister zdravotníctva Tomáš Szalay. „Keď sa pozrieme na determinanty zdravia, teda aké faktory sa podieľajú na našom zdravotnom stave a tom, či predčasne zomrieme alebo nie, tak zdravotníctvo k celkovému koláču prispieva maximálne 15 percenami. Všetko ostatné je mimo zdravotníctva – ide o socioekonomické, lifestylové či genetické faktory, životní prostredie a tak ďalej. A tu nemáme zabodnutú vlajočku. Preto zveličene hovorím, že namiesto toho, aby sme dávali x miliónov do dvadsiateho piateho statínu, by sme radšej mohli kúpiť deťom na desiatu jablko, a možno by sme na konci dňa dosiahli lepší efektu,“ domnieva sa Tomáš Szalay.
Bodom číslo jeden by tak mala byť osveta a výchova. „S edukáciou by sme mali začať už na školách, ale malo by to byť aj v iných kultúrnych programoch. Veľmi môžu pomôcť športovci a známe osobnosti. Mladí ľudia tiež môžu informácie odovzdávať svojim starým rodičom,“ podčiarkuje štátny tajomník slovenského ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník.
S dôrazom na najmladšiu generáciu súhlasí aj profesor Fal. „Začať so vzdelávaním a budovaním povedomia by sme mali začať vo veľmi včasnej fázi, teda ešte skôr ako deti začnú chodiť do školy. V školách by potom zdravý životný štýl mal byť súčasťou vzdelávania – to skutočne pomôže predchádzať epidémii chronických ochorení, ktorej aktuálne čelíme. Keď sa pozriete na tých, ktorí odmietajú očkovanie, tak dôvodom je, že nie sú vzdelaní a zdravotne gramotní. Ľudia, ktorí nechodia na pravidelné kontroly a skríning, si neuvedomujú, že by to mali robiť. Fajčia, veľa pijú, priberajú, a to preto, že nemajú znalosti o tom, do akej miery im to môže poškodiť zdravie a skrátiť život,“ domnieva sa Andrzej Marius Fal.
Podľa Tomáša Szalaya by preto mala byť súčasťou výuky na školách zdravoveda, o čom sa teraz na Slovensku skutočne uvažuje. „Mali by sme to mať ako predmet, keď už nie v predškolskom, tak prinajmenšom v školskom veku,“ konštatuje Szalay. S tím súvisí aj výchova k životnému štýlu, ktorého bežnou súčasťou je pohyb (podrobne sme písali tu).
Zapojme televíziu aj zamestnávateľov
Aj keď má vzdelávanie najväčší dopad v detstve, nemali by sme podľa odborníkov rezignovať ani na vzdelávanie dospelých v akomkoľvek veku. Situáciu bohužiaľ dnes veľmi komplikuje šírenie hoaxov na internete. O to dôležitejšie je zapojenie čo možno najširšieho spektra komunikačných kanálov, prostredníctvom ktorých sa informácie dostanú k širokej verejnosti.
„Točia sa filmy a seriály, v ktorých by mohlo byť niečo, z čoho by sa ľudia poučili. Keď to tam uvidia, zamyslia sa nad tým. U nás máme populárnu kultúrnu dvojicu, manžela s manželkou, ktorí si nechali uribiť vyšetrenie kolorektálneho karcinómu, teda kolonoskopiu. Reportáž o tom bola v správach a my sme zaznamenali nárast záujmu o toto vyšetrenie,“ poukazuje Slobodník. „Tu je na mieste diskutovať s verejnoprávnou televíziou alebo aj ďalšími médiami,“ súhlasí s touto cestou český minister zdravotníctva Vlastimil Válek.
„Treba viac príkladov, ktoré budú ťahať,“ hovorí na to europoslanec Tomáš Zdechovský. Veľký potenciál je však aj u zamestnávateľov, ktorí by mohli podporovať prevenciu a edukáciu viac. O tom, ako k programom zamestnávateľov viac motivovať, sa teraz diskutuje.
„Prebieha debata medzi premiérom, ministrom financií, zástupcami dvoch podnikateľských združení a mnou. Chceli by sme, že pokiaľ budú zamestnávatelia podporovať preventívne programy, budú to môcť zohľadniť vo svojich daňových priznaniach podobne ako príspevok na penzijné pripoistenie,“ približuje Vlastimil Válek.
A samozrejme obrovský vplyv na pacientov majú lekári. „Na prevencii u praktika je smutné, že v jej časovej dotácii nie je priestor na edukáciu. Pacienta veľmi rýchlo poučíte o zdravom životnom štýlu a o tom, že by mal prestať fajčiť, ale priestor je minimálny. Kedykoľvek sme sa to snažili zmeniť, platcovia na to hľadeli ako na niečo, čo je nemerateľné, nehodnotiteľné a viem si predstaviť, že sa v tom dá utopiť množstvo peňazí. Priestor na edukáciu u praktického lekára alebo jeho sestry tak v tejto chvíli nie je žiadny. Až na tento krok by potom mohli nadväzovať reedukácia prostredníctvom aplikácií či zapojenie umelej inteligencie. Lenže to je B a C, nám chýba A,“ načrtáva súčasnú situáciu predseda Sdružení praktických lékařů ČR Petr Šonka.
Nastavme motivácie
Ruku v ruke s edukáciou a dostupnosťou informácií by mala ísť aj zodpovednosť za vlastné zdravie, ktorú môžeme podporiť ekonomickými stimulmi. „Pacientom, ktorí sa niečo snažia robiť so svojím zdravotným stavom, by sme na to mali vytvoriť podmienky a pozitívne ich motivovať,“ poukazuje predseda Českej obezitologickej spoločnosti Martin Haluzík.
„Keď sa niekto správa zodpovedne, má byť bonifikovaný. A keď sa správa nezodpovedne, má mať reštrikcie. Keď u nás na koronárnej jednotke leží človek po druhom, treťom infarkte myokardu a stále fajčí dvadvať cigariet denne, nemôže platiť rovnaké zdravotné poistenie ako ten, kto nefajčí,“ pridáva sa s apelom primár kardiologického oddelení Nemocnice Na Homolce Petr Neužil, podľa ktorého je namieste tiež podpora prístupu harm reduction čiže znižovania rizika (písali sme tu).
Podobne to vidí i Tomáš Zdechovský. „Bol by som za motivačný systém – cvičíš, snažíš sa žiť zdravo, nefajčíš, nie si systematický konzument alkoholu, tak dostaneš zvýhodnenie na zdravotnom poistení. V niektorých krajinách už to funguje,“ dodáva Zdechovský.
Bohužiaľ dnešné nastavenie zdravotníckeho systému necháva ľudí spať na vavrínoch. „Máme zdravotníctvo dostupné a je k dispozícii každému, takže motivácia starať sa o svoje zdravie je paradoxne veľmi nízka – viem, že keď budem mať problém, je tu doktor, ktorý mi musí pomôcť. Lenže niektoré problémy už doktor nevyrieši a človek si ich nesie ďalej. My sa preto musíme vrátiť k motivácii seba aj spoločnosti k záujmu na tom, aby ľudia boli zdraví a chorobe predchádzali. 80 percent chorôb je preventabilných zdravým životným štýlom, životným prostredím a nezdravotnými aspektami, v kterých žijeme,“ uzatvára hlavná hygienička a riaditeľka Státního zdravotního ústavu Barbora Macková.
Michaela Koubová
Foto: Radek Čepelák
Ďakujeme za podporu konferencie Všeobecné zdravotní pojišťovně, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
