Európska únia by sa mala viac zamerať na prevenciu a na problémy, ktoré prinášajú demografické zmeny. Viac totiž riešime už vzniknuté krízy, než to, ako im predchádzať – a to by sa malo zmeniť. Pritom by však EÚ mala zastávať predovšetkým svoje koordinačné právomoci a nemala by sa snažiť zjednocovať zdravotnícke systémy členských krajín. V panelovej diskusii medzinárodnej konferencie Ekonomika prevencie sa na tom zhodli redaktor The Financial Times Andrew Bounds, europoslanec Ondřej Krutílek (ODS) a ďalší poprední politici, ekonómovia aj zástupcovia zdravotných poisťovní.
Európska populácia starne a európske štáty musia vynakladať viac peňazí na to, aby boli ich obyvatelia fit, takže sa včasná prevencia z ekonomického hľadiska do budúcnosti jednoznačne oplatí, upozornil v panelovej diskusii redaktor The Financial Times Andrew Bounds. A uviedol, že podľa údajov OECD päťdesiatnici dnes pracujú menej, pretože často trpia kritickými zdravotnými problémami, či už je to diabetes, alebo rakovina.
„Čo sa týka zdravia mladých ľudí, ukázalo sa, že v Británii – a platí to aj pre Európu – je určitý počet mladých ľudí, ktorí nie sú dostatočne zdraví. A tento počet výrazne vzrástol od roku 2008, kedy bola finančná kríza, či už to bolo v dôsledku covidu, alebo práve finančná kríza,“ varoval Bounds.
V tejto súvislosti Andrew Bounds ľutuje, že sa oblasťou prevencie príliš nezaoberá správa o konkurencieschopnosti Európy, ktorú zverejnil taliansky expremiér a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. „V správe som našiel len desať odkazov na zdravotníctvo, čo nie je veľa – na to, že má dvesto strán. Dva z tých odkazov popisovali, aký výborný máme zdravotnícky systém oproti konkurentom, ako je Čína, a samozrejme, že je potrebné ten systém naďalej zlepšovať a zlepšovať aj jeho financovanie,“ popísal britský novinár.
Ďalšie zmienky v správe sa týkajú inovácií a opisu toho, kde Európska únia zaostáva v oblasti výskumu a vývoja liekov. „Čiastočne je to v dôsledku regulácie, pretože sme v Európe obozretnejší ako v Spojených štátoch, máme tu princíp predbežnej opatrnosti. Draghiho správa preto požaduje určité reformy v EÚ. Aktuálne sa síce rieši nový farmaceutický balíček, ale trošku sa to zaseklo, pretože farmaceutické spoločnosti chcú určité zmeny,“ konštatoval Bounds.
Draghiho správa sa však vôbec nezameriava na prevenciu a problémy, ktoré prináša demografické zmeny populácie, upozornil Bounds. „Včasná prevencia sa pritom z dlhodobého ekonomického hľadiska jednoznačne oplatí,“ poznamenal s tým, že bude dôležité, aký postoj k prevencii zaujme nová Európska komisia.
„Minulá Komisia toho urobila veľa, napríklad v čase pandémie covidu… Ale myslím, že sa viac rieši kríza, než prevencia. Uvidíme, čo a ako sa podarí presadiť a aká bude spolupráca v rámci členských štátov,“ konštatoval Bounds a dodal: „Napríklad vakcíny na opičie kiahne chceli členské štáty nakupovať spoločne. A to by pred covidom nebolo možné. Takže je potrebné sa dohodnúť na spoločnej politike, ale zároveň sa musia zapojiť aj vnútroštátne vlády.“
Európa sa bude musieť snažiť, aby si udržala konkurencieschopnosť, demografická krivka je totiž neúprosná. Takýmito slovami podporil Boundsove závery člen Národnej ekonomickej rady vlády ekonóm Aleš Rod. „S prihliadnutím na pomalú automatizáciu a robotizáciu aj na to, ako sa nám nedarí dopĺňať európsku populáciu migráciou, sa v Európe budeme musieť významne snažiť zvyšovať produktivitu práce naprieč celým ekonomicky aktívnym vekovým cyklom,“ povedal Rod na konferencii Ekonomika prevencie s tým, že práve prevencia môže byť v boji o zdravú populáciu a konkurencieschopnú ekonomiku rozdielovým faktorom.
Koordinovať, nie zjednocovať
K Draghiho správe sa na konferencii vyjadril aj poslanec Európskeho parlamentu Ondřej Krutílek. „S radom záverov, ktoré Mario Draghi prináša, súhlasím. Nie som si však úplne istý, či sú tie pravé aj riešenia, s ktorými prichádza. Pretože problém spočíva predovšetkým v peniazoch – a Mario Draghi prichádza s návrhmi, ktoré jednoducho budú niečo stáť. Myslím si, že ak chceme mať v rámci Európskej únie lepšie zdravotníctvo, mali by sme ctiť koordinačné právomoci EÚ a skôr odomykať potenciál, či už biznisu alebo zdravotníckych zariadení tak, aby mohli poskytovať starostlivosť – napríklad v cezhraničných oblastiach. Rozhodne by som ale zdravotnícke systémy nijako nezjednocoval,“ vysvetlil Krutílek.
Upozornil aj na to, že zdravotníctvo je spoločnou kompetenciou medzi členskými štátmi a Európskou úniou, pričom viac právomocí leží na členských štátoch a Európska únia „ťahá skôr za ten kratší koniec povrazu“. Takýto stav ale podľa Krutílka nie je nevyhnutne zlý a európske politiky prevencií môžu výrazne pomôcť európskemu zdravotníctvu. „Som presvedčený o tom, že pokiaľ by sme viac integrovali oblasť zdravotníctva na úrovni Európskej únie, nemuselo by to dopadnúť dobre práve kvôli tomu, že zdravotníctvo a jednotlivé systémy v jednotlivých členských štátoch sú celkom dosť odlišné – predovšetkým čo sa týka úhrad – a mohlo by to narobiť viac škody ako úžitku,“ vysvetlil europoslanec.
„Pozitívna úloha, ktorú môže Európska únia a prípadne Európsky parlament zohrať, spočíva predovšetkým v tom, že bude umožňovať, aby sa niektoré služby alebo veci, z ktorých môže ťažiť celok, lepšie rozšírili po EÚ,“ uviedol Krutílek a ako príklad označil farmaceutický balíček a návrh European health data space. „Toto zdieľanie údajov pacientov, anonymizovaných aj neanonymizovaných, medzi jednotlivými členskými štátmi je určite vec, ktorá stojí za pozornosť. Môže totiž znížiť náklady, zároveň môže napomôcť aj prevencii a všeobecnému zvýšeniu úrovne zdravotníctva v Európskej únii ako celku,“ povedal na konferencii Krutílek.
Čo sa týka Európskeho parlamentu, ten môže podľa Krutílka zohrávať dôležitú úlohu pri neformálnom tlaku na na Komisiu. „Či už formou rôznych správ z vlastnej iniciatívy, alebo formou aktivít like-minded (podobne zmýšľajúcich – pozn. red.) poslancov, ktorí sa venujú konkrétnym témam – či už k duševnému zdraviu, podpore prevencie alebo napríklad boju proti rakovine,“ povedal Krutílek . A dodal: „Čaká nás nový viacročný finančný rámec as ním aj prepracovanie súčasného výskumného programu Horizon Europe. A myslím si, že ak môžu niekde zohrať Európska únia a Európsky parlament zvlášť pozitívnu úlohu, tak je to podpora vedy a výskumu, ktorá nás môže posunúť ďalej a porovnať, alebo sa aspoň pokúsiť porovnať, pozíciu, ktorú dnes nemáme úplne pozitívnu vo vzťahu k iným ekonomickým celkom na svete.“
Draghiho správa: Očakávania sú rôzne
„Myslím si, že si všetci musíme tú správu prečítať a stráviť ju. Je v nej množstvo konkrétnych dôkazov, ale v zásade ide o to, že ten dokument hovorí, že ak chce Európska únia zostať na globálnej i regionálnej úrovni konkurencieschopná, musí urobiť veľa zmien, od inovácií až po radikálne reformy. A niet pochýb o tom, že v produktivite Európa zaostáva, napríklad v porovnaní s Čínou a USA,“ uviedol ekonóm z Brunel University v Londýne a Ca’Foscari University v Benátkach Francesco Moscone.
Moscone v súvislosti s prevenciou kvitoval, že sa Európska komisia zameriava na rad smerníc, ktoré súvisia so spotrebou tabaku a alkoholu. „Teraz je chvíľa pre revíziu v rámci Európskej únie. A myslím si, že jedným zo spôsobov, ako sa posunúť vpred, je práve znížiť podiel všetkých tých možných rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré súvisia so životným štýlom a o ktorých hovoríme tu na konferencii,“ povedal Moscone s tým, že je tiež zástancom princípov harm reduction.
O Draghiho správe sa v panelovej diskusii zmienili aj zúčastnení vrcholní politici. Zatiaľ čo slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši (Hlas-SD) dúfa, že nepôjde len o „správu pre správu“, ale to, čo je pre členské štáty akceptovateľné, sa z nej skutočne vyberie a povedie to k zmenám, český tieňový premiér Karel Havlíček (ANO) je menej optimistický.
„Ja som skeptik, myslím si, že sa EÚ Draghiho správou veľmi inšpirovať nebude. Tá správa je zdrvujúca a, popravde povedané, nehovorí nič úplne nové,“ poznamenal. A dodal: „Ja nabádam k jednej veci, ktorá v podtexte Draghiho správy je: Nepozerajme sa na naše rozpočty účtovne, pozerajme sa na ne hospodársky. Každý, kto kedy bol v nejakej organizácii, ktorá sa pozerala dlho dopredu, napríklad vo firmách alebo iných inštitúciách, vie, že sa nemôže pozerať len z uhla pohľadu dvoch rokov, ale napríklad desiatich alebo pätnástich rokov.“
Prevencia neovplyvňuje len rezort zdravotníctva
Obaja politici hovorili aj o potrebe zvýšenia investícií do prevencie a o tom, prečo k nemu často nedochádza. „Prevencia je niečím, čo nikto nespochybňuje. Každý vie, že len zdravý štát je silný štát a že len silný štát môže byť konkurencieschopný. Napriek tomu som presvedčený, že nielen Slovensko, ale väčšina štátov v Európskej únii a možno aj na svete má stále problémy s tým, aby pri príprave svojich rozpočtov dokázala investovať do prevencie také množstvo finančných prostriedkov, o akom sú všetci presvedčení, že je nevyhnutné pre to, aby to prinieslo efekt,“ povedal na úvod jednej z panelových diskusií konferencie slovenský minister pre investície, digitalizáciu a regionálny rozvoj Richard Raši.
A hneď vysvetlil, prečo to tak je. „Investície do prevencie je niečo, čo urobíte dnes, ale politický výsledok to prinesie až vtedy, keď už vás to nezastihne vo funkcii,“ povedal. Preto, keď sa schvaľuje rozpočet, vždy sa podľa neho riešia akútne problémy. A hoci všetci politici vedia, že investícia do prevencie prinesie silný a nespochybniteľný efekt, je mimoriadne ťažké vyčleniť na ňu adekvátne množstvo prostriedkov.
S tým súhlasil tieňový premiér Karel Havlíček z ANO, ktorý pripomenul, že tretina celosvetového rastu HDP v 20. storočí nastala vďaka zdravšej populácii a že sa každá koruna, ktorú dá stať do prevencie, sedemnásobne vráti. „Myslím, že si každý intuitívne uvedomuje, že keď dnes budeme dávať do prevencie finančné zdroje, tak to vždy vyjde lacnejšie ako prípadné náklady na budúcu zdravotnú starostlivosť,“ povedal Havlíček, podľa ktorého je nesporné, že čím budeme mať ako štát zdravšiu populáciu, tým budeme mať lepší HDP a vyrovnanejšie rozpočty. Za kľúčové považuje aj investície do športu – a to nielen vrcholového, ale predovšetkým do žiackeho a amatérskeho – a skrátenie čakacích čias na vyšetrenie.
Na zaujímavý aspekt upozornil v diskusii aj podpredseda predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Fekete, keď vysvetľoval, že prevencia nešetrí peniaze len v zdravotníctve, ale aj v ďalších rezortoch. „Priemerný počet dní v pracovnej neschopnosti na Slovensku je 46. To je miliarda eur, ktoré dokážeme ušetriť, ak ako zdravotné poisťovne budeme aktívne pristupovať k prevencii,“ povedal Fekete s tým, že ľudia nebudú tak dlho v pracovnej neschopnosti a nebudú stáť systém ďalší peniaze v rámci sociálneho zabezpečenia.
O tom, že nielen vlády, ale aj zdravotné poisťovne musia pri tvorbe svojich rozpočtov premýšľať hospodársky, hovoril na konferencii riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Zdeněk Kabátek. „Keby sme sa nepozerali na nejaký desaťročný alebo pätnásťročný horizont, nemôžeme plniť čokoľvek, čo plniť máme – teda zaistiť stabilnú dostupnosť zdravotných služieb pre našich klientov,“ uviedol Kabátek.
Úloha prevencie je pritom podľa neho v tomto smere úplne neoddiskutovateľná. „Okrem toho, že máme bezpochyby určité rezervy v oblastiach štruktúry poskytovateľov a efektivity celého systému poskytovateľov zdravotných služieb, tak prevencia je jednou z oblastí, ktorú dnes môžeme aktívne riešiť hospodársky, to znamená s nejakou investíciou do budúcnosti. Môžeme ju riešiť s tým, že bude podmieňujúcim faktorom pre to, že udržíme v zdravotníctve stabilitu,“ uzavrel Kabátek.
Jakub Nemec
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
