Tlačová konferencia na Slovenskej zdravotníckej univerzite. V strede minister Kamil Šaško, vľavo dekan Lekárskej fakulty UK Juraj Payer, vpravo rektor SZU Peter Šimko (Foto: z prenosu ministerstva zdravotníctva)

Najdôležitejšia je personálna stabilizácia zdravotníkov. Minister sa stretol s univerzitami aj stavovskými organizáciami

V zdravotníckom vzdelávaní na Slovensku treba urobiť veľké systémové zmeny. Naznačuje to vysoký priemerný vek slovenských zdravotníkov. „Ten ukazuje, že zmeny sú potrebné, ale aj keď k nim pristúpime, výsledky sa prejavia až o niekoľko rokov,“ na tlačovej konferencii na pôde Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave to povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). V pondelok rokoval s predstaviteľmi akademického sektora, ale aj nemocníc a ambulancií.

Za najväčšiu výzvy slovenského, ale aj európskeho zdravotníctva považuje nedostatok kvalifikovaného personálu, najmä sestier a pôrodných asistentiek. Na Slovensku je práve nedostatok stredného zdravotníckeho personálu dôvodom viacerých zatvorených oddelení v nemocniciach. „Nie je pravda, že na Slovensku je nekvalitný systém vzdelávania a nekvalitní pedagógovia,“ vyhlásil Šaško. Dodal však, že vidí priestor na zlepšenie v tom, aby vzdelávanie bolo viac zamerané na aplikačnú prax.

„Jednou z mojich zásadných ambícií je vytvoriť jasnú a udržateľnú stratégiu ľudských zdrojov v zdravotníctve na horizonte minimálne 15 až 20 rokov,“ povedal minister s tým, že systém musí byť stabilný a predvídateľný. „Treba jasnejšie zadefinovať kompetenčné rámce a na to je priamo naviazaný aj spoločenský status sestier, pôrodných asistentiek alebo iných zdravotníkov,“ uviedol s tým, že hlavnou témou rokovania bola stabilizácia personálnej situácie. Predmetom pondelkového rokovania s Lekárskym odborovým združením na úrovni štátnych tajomníkov zase bola problematika financovania nemocníc.

Prvé úlohy: Audit úväzkov, personálne normatívy a kompetencie zdravotníkov

„Musíme zabrániť zadlžovaniu predovšetkým štátnych nemocníc, aby sme mali oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie podmienky zdravotníkov v systéme“ tvrdí Šaško. Nutné je podľa neho aj hľadať úspory, ale vyhlásil, že sa to má diať predovšetkým na úrovni samotného ministerstva zdravotníctva. Práve konsolidácia na úkor zdravotníckeho personálu bola spúšťačom toho, že lekári začali podávať výpovede a bývalá ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD) kvôli tomu odstúpila z funkcie.

Čo sa týka vzdelávania lekárov, sestier a iných zdravotníkov, podľa Šaška musí mať regulátor, teda rezort zdravotníctva jasnejšiu a silnejšiu úlohu, keďže v jeho kompetencii je riadenie ľudských zdrojov. „Treba vykonať dôsledný audit úväzkovosti v celom sektore, inovovať personálne normatívy a riešiť tie kompetencie zdravotníkov. To bude jasný prvý krok a chcem, aby sa to rozbehlo už budúci rok,“ deklaruje Šaško. Systém vzdelávania je na to priamo napojený. Podľa Šaška toto vzdelávanie potrebuje adekvátne podmienky a adekvátne investície do materiálno-technického vybavenia škôl, o ktorom bude Šaško komunikovať aj so svojím spolustraníkom, ministrom školstva Tomášom Druckerom. V zdravotníckych školách a univerzitách sa aktuálne realizujú investície do simulačných centier.

Bratislavská nemocnica?

Rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity Peter Šimko povedal, že želá ministrovi, aby vo funkcii vydržal oveľa dlhšie ako jeho predchodcovia. „Držím mu palce, aby zdravotníctvo konečne malo pred sebou pozitívne obzory. Všetci sme mu k dispozícii a radi pomôžeme,“ povedal v mene účastníkov pondelkového stretnutia. „Zažil som vo funkcii 13 ministrov, avšak počas pôsobenia žiadneho z nich podobné stretnutia neboli,“ objasnil Šimko.

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer tiež ocenil stretnutie a prebrané témy. Za dôležitú oblasť považuje napríklad vzťah lekárskych a nelekárskych zdravotníckych pracovníkov s tým, že nutná je vzájomná komunikácia. Ďalšou podstatnou témou je preňho otázka národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. „Práve to je v Bratislave najväčší hendikep, že desaťročia čakáme na novú univerzitnú nemocnicu,“ povedal Payer.

Minister Šaško potvrdil, že jeho rezort má ambíciu začať stavať v najbližšom období. Skritizoval, že bývalé vedenia ministerstva sa do poslednej chvíle tvárili, že v lokalite Rázsochy „všetko pôjde, až nakoniec nešlo.“ Preto sa museli finančné zdroje z Plánu obnovy a odolnosti presunúť niekam inam. Z plánu obnovy sa financuje výstavba nemocníc v Martine a Banskej Bystrici. Peniaze na výstavbu národnej nemocnice či už na Rázsochách alebo v Ružinove, kam sa projekt presunul počas pôsobenia Zuzany Dolinkovej, v rozpočte momentálne nie sú. „Vyžiadal som si doplňujúce informácie ohľadom rôznych alternatív, ktoré boli aj predmetom štúdie realizovateľnosti nemocnice, keďže tam boli nezrovnalosti,“ hovorí Šaško. Aktuálne nechce k nemocnici dať jasné stanovisko, keďže podľa svojich slov stále vedie rokovania s rôznymi aktérmi.

Vzdelávanie budú riešiť aj s odborármi

Na mnohé opatrenia sú potrebné zdroje, ktoré v systéme sú, len ich treba efektívnejšie riadiť a využívať,“ tvrdí minister s tým, že šetriť sa dá v oblasti liekovej politiky a na centrálnych nákupoch liekov, zdravotníckych pomôcok či energií. „Do konca roka budem musieť predstaviť partnerom v Európskej únii konkrétne opatrenia, ako zastaviť neustále zadlžovanie nemocníc, aby Slovensku nehrozili sankcie,“ avizuje Šaško.

V utorok má rokovať s lekárskymi odborármi, pričom nosnou témou bude práve zdravotnícke vzdelávanie. „Z tohto stretnutia mám komplexný pohľad, aby sme sa na vzdelávanie pozreli rešpektujúc to, čo je v memorande s lekármi,“ tvrdí.

Lekárske odborové združenie (LOZ) sa chce pýtať aj na plnenie ostatných bodov memoranda, ktoré s ministrom preberali na predošlých stretnutiach. „Teda chceme spraviť nejaký odpočet tých predchádzajúcich bodov,“ poznamenal predseda LOZ Peter Visolajský. Lekári podľa neho výpovede stiahnu, keď sa začnú podnikať kroky k riešeniu problémov slovenského zdravotníctva. Odborári boli sklamaní, že rokovania sa v pondelok nezúčastnilo aj ministerstvo financií.

Visolajský priblížil, že väčšina diskusie bola venovaná práve požiadavke lekárskych odborárov zabezpečiť štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Nerozumie, prečo rezort zdravotníctva doteraz vo veci nekoná.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet.

(luh)