Muži menej často vyhľadajú odbornú pomoc, ak majú psychické problémy. Je to hlboko zakorenené v historických a kultúrnych normách. V spoločnosti sa už stáročia udržiava obraz „silného muža“, ktorý by mal byť schopný zvládnuť akýkoľvek problém bez potreby vyjadriť svoje vnútorné pocity alebo vyhľadať podporu. Preto mnohí muži svoje emocionálne trápenie a problémy týkajúce sa duševného zdravia skrývajú a vnímajú ich ako slabosť. Téme sa venuje Liga za duševné zdravie, ktorá tento týždeň spustila osvetovú kampaň o duševnom zdraví mužov.
Muži bývajú podľa odborníkov neraz ovplyvnení predstavou, že prejavenie emócií alebo priznanie zraniteľnosti znižuje ich hodnotu v očiach druhých. Spoločenská stigma psychických ťažkostí spolu s týmto tradičným obrazom vytvára bariéru, ktorá mnohým mužom bráni zveriť sa niekomu, či už ide o blízke osoby alebo odborníkov na duševné zdravie. „Tradičné predstavy o mužnosti často zahŕňajú odolnosť, kontrolu nad emóciami a nezávislosť. Tieto očakávania môžu viesť k tomu, že muži potláčajú svoje emócie a nevyhľadávajú pomoc, pretože to považujú za znak slabosti,“ povedal o spoločenských normách a očakávaniach psychiater Martin Ondrejkovič. Niektorí muži podľa neho tiež môžu mať pocit, že priznanie psychických ťažkostí zníži ich autoritu či postavenie v rodine, na pracovisku alebo v spoločnosti. Tlak na to, že muž má zabezpečiť a ochrániť rodinu môže spôsobovať nadmerný stres, ktorý prispieva k psychickým problémom, ako je úzkosť, vyhorenie a depresia. Na druhej strane, podpora výchovy detí a aktívna účasť na rodinnom živote môžu mať aj pozitívny vplyv na duševné zdravie mužov.
Okrem toho, že muži si často myslia, že si musia pomôcť sami a sú menej otvorení terapii alebo rozhovorom s blízkymi o svojich problémoch, podľa psychiatra je problém aj v tom, že málo programov a služieb sa špecificky zameriava na mužov a na ich jedinečné výzvy v oblasti duševného zdravia. Hoci muži môžu zažívať rovnaké psychické problémy ako ženy, tie sa u nich často prejavujú odlišne. „Namiesto klasických príznakov, ako sú smútok alebo beznádej, sa depresia u mužov môže prejaviť podráždenosťou, hnevom, úzkosťou alebo agresívnym správaním. Taktiež sú muži náchylnejší k zneužívaniu alkoholu a drog ako formy sebaliečenia pri zvládaní psychických problémov. Závislosti sa často spájajú s potláčaním emócií a snahou vyhnúť sa riešeniu psychických ťažkostí,“ objasnil Ondrejkovič. Podľa neho nie sú zanedbateľné ani hormonálne a biologické faktory. Hoci hormonálne zmeny sú často spájané so ženami, napríklad počas menopauzy, aj u mužov môžu poklesy testosterónu ovplyvniť náladu, energiu a celkový psychický stav. Pokles testosterónu spôsobený vekom, môže podľa psychiatra viesť k symptómom depresie alebo úzkosti.
Nemôžeme si dovoliť neinvestovať do duševného zdravia mužov
Štatistiky ukazujú, že muži páchajú samovraždy častejšie ako ženy. Nedostatok podpory a otvoreného dialógu o duševnom zdraví môže mať za následok zvýšené riziko vzniku závažných psychických problémov. Tie môžu viesť až k sebapoškodzovaniu alebo samovražde. Liga za duševné zdravie informovala, že na Slovensku bolo v roku 2022 zaznamenaných 563 dokonaných samovrážd, pričom väčšinu – konkrétne 464 – spáchali muži. Rast nových prípadov duševných ochorení je u mužov o 125 percent vyšší v porovnaní so ženami. „Európa dnes čelí bezprecedentnej pandémii duševných ochorení, ktorá výrazne postihuje aj mužskú populáciu. Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí v Európskej únii nejakou formou duševného ochorenia každý šiesty človek, pričom muži tvoria špecificky zraniteľnú skupinu, a to najmä pre pretrvávajúcu stigmu a nižšiu mieru vyhľadávania odbornej pomoci,“ povedal prorektor pre vedu a výskum na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave Róbert Babeľa.
Doplnil, že v Európskej únii dosahujú ročné ekonomické straty spojené s duševnými ochoreniami odhadom viac ako 600 miliárd eur. Tieto náklady zahŕňajú priame výdavky na zdravotnú starostlivosť, ako aj nepriame náklady súvisiace so zníženou produktivitou práce, predčasným odchodom do dôchodku a vyššou práceneschopnosťou. „U mužov bývajú tieto dopady často závažnejšie, keďže duševné problémy riešia spravidla až v pokročilejšom štádiu,“ tvrdí profesor verejného zdravotníctva Babeľa.
Pripomína, že investície do prevencie a včasnej liečby duševných ochorení patria medzi najefektívnejšie vynaložené prostriedky v zdravotníctve. „Výskumy konzistentne ukazujú, že každé jedno euro investované do programov duševného zdravia prináša návratnosť 4 až 7 eur v podobe nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť a zvýšenej produktivity. Osobitne vysokú návratnosť vykazujú programy zamerané na včasnú intervenciu u mužskej populácie,“ povedal Babeľa. „Otázka nie je, či si môžeme dovoliť investovať do duševného zdravia mužov, ale či si môžeme dovoliť neinvestovať. Náklady spojené s nečinnosťou by v dlhodobom horizonte ďaleko prevýšili potrebné investície. Preto dôrazne podporujem zvýšenie rozpočtov na programy duševného zdravia a vytvorenie komplexnej stratégie, ktorá zohľadní aj špecifické potreby mužskej populácie. Je to investícia, ktorá sa mnohonásobne vráti – nielen v ekonomických ukazovateľoch, ale predovšetkým v podobe zdravšej a vitálnejšej spoločnosti,“ zhrnul Babeľa, ktorý je, rovnako ako Martin Ondrejkovič, členom prípravnej skupiny osvetovej kampane o duševnom zdraví mužov.
Mohlo by vás zajímat
Podráždenosť či agresivita sú pre niekoho znakmi mužnosti
Ďalší odborník, psychológ Michal Bača, hovorí, že mnohí muži považujú emócie a emocionálne prežívanie za prejav slabosti alebo dokonca za niečo, čo zbytočne komplikuje život. „Pri riešení problémov často počuť: Emócie dajme bokom, pozrime sa na to racionálne. Máme dojem, že emócie nám prekážajú a bránia nám v správnom rozhodovaní – a správny chlap predsa vie rozhodovať rýchlo a správne. Toto tvrdenie je však pravdivé len čiastočne – v jasnom a rýchlom rozhodovaní nám najčastejšie bránia nezvládnuté emócie, pri ktorých strácame nadhľad. Paradoxne, práve tieto nezvládnuté emócie, ktoré muža ovládnu v náročnej situácii, napríklad impulzívny hnev, podráždenosť, agresivita, zúrivosť, pocity krivdy a nespravodlivosti, sa stali symbolom mužnosti a znakom správneho chlapa,“ poznamenal Bača. Podľa neho z takýchto emócií často vyplýva násilné správanie, ignorancia, bezohľadnosť, ubližovanie a šírenie strachu. Z pohľadu muža pritom môže ísť o opodstatnené „chlapské“ správanie, ktoré býva spoločensky tolerované a ospravedlňované, hoci má svoje obete a najväčšou obeťou je samotný muž. „Emócie sú prirodzenou súčasťou života každého človeka, aj muža. Navyše sú zdrojom obrovskej životnej energie a múdrosti. Správne porozumenie vlastným emóciám a ich primerané spracovanie dáva mužom silu prinášať a presadzovať dobré riešenia,“ povedal Bača.
Odborníci odporúčajú mužom, ktorí nevedia nájsť rovnováhu medzi osobným a pracovným životom, nezvládajú stres alebo majú akékoľvek iné ťažkosti, aby sa opreli o svoju rodinu, priateľov alebo kolegov. „Zdieľanie svojich starostí s ľuďmi, ktorým dôveruješ, môže zmierniť napätie a poskytnúť nové perspektívy. Vyhľadanie podpory nie je znakom slabosti, ale odvahy,“ radia predstavitelia Ligy za duševné zdravie. Pokiaľ má človek pocit, že situácia presahuje jeho schopnosti zvládania, vyzývajú ho, aby sa nebál obrátiť na odborníkov. „Terapeuti a psychológovia sú tu preto, aby ti pomohli a poskytli odbornú podporu,“ tvrdí Liga. Na pomoc ľuďom v krízovej situácii prevádzkuje nonstop Linku dôvery Nezábudka na telefónnom čísle 0800 800 566.
Sociológ a marketingový stratég Marián Timoracký hovorí, že duševnému zdraviu mužov neprospievajú ani reklamy, ktoré ich vykresľujú ako nesvojprávnych, precitlivených a nešikovných jedincov, neschopných zvládnuť veci bez pomoci ženy. Súhlasí s tým, že muži vo všeobecnosti čelia spoločenským normám, ktoré od nich očakávajú, že budú silní, „drsní“ a odolní. Ak vyhľadajú pomoc psychiatra, vníma sa to ako prejav ich slabosti alebo zlyhania. Preto svoje problémy často radšej „dusia v sebe“, utápajú sa v alkohole alebo prejavujú agresívne správanie.
Aj to je podľa Timorackého dôvodom, prečo muži v štatistikách vykazujú oveľa vyššiu mieru samovrážd než ženy. „Naopak, psychicky zdravý muž dokáže regulovať svoje emócie a zvládať stres i frustráciu bez impulzívnych alebo sebadeštrukčných reakcií. Dokáže otvorene hovoriť o svojich pocitoch a potrebách aj v náročných obdobiach. Psychicky zdravý muž má realistický pohľad na svoje schopnosti a uvedomuje si, že každý má slabé stránky. Nemá potrebu dokazovať svoju hodnotu prostredníctvom toxickej maskulinity. Nemusí byť alfasamcom – môže ho niečo trápiť, a dokonca si to môže aj priznať,“ uzavrel sociológ.
(luh)
