Slová odborárov o tom, že súkromné nemocnice dostávajú vyššie úhrady od poisťovní, sú nepravdivé a zavádzajúce. V reakcii na tlačovú konferenciu predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského, o ktorej sme informovali, to uviedla Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), združujúca neštátne nemocnice.

„Predseda LOZ sa na konci roka 2024 odvoláva na správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) z roku 2023, čo je irelevantné, pretože podmienky úhrad sa v roku 2024 značne zmenili v prospech štátnych nemocníc. Len v rámci úhradovej vyhlášky bolo štátnym nemocniciam pridaných 191 miliónov eur na úkor menších nemocníc, čím sa výrazne zvýhodnilo financovanie veľkých štátnych zariadení. Napriek tomu sa celkový dlh štátnych nemocníc vyšplhal na približne 357 miliónov eur,“ vyhlásila asociácia. Prezident ANS Marián Petko poukázal na to, že súkromné nemocnice sú financované z jediného zdroja – úhradami zo zdravotných poisťovní. Štátne nemocnice majú okrem úhrad poisťovní k dispozícii aj kapitálové investície, príspevky od zriaďovateľov a financie na oddlženie.
Petko zdôraznil, že kým 82 nemocníc združených v ANS získalo od zdravotných poisťovní 820 miliónov eur, 24 zariadení Asociácie štátnych nemocníc dostalo 1,4 miliardy eur, čo spolu s inými príjmami predstavuje takmer dve miliardy eur. Jasne to podľa neho ukazuje, že štátne nemocnice sú lepšie financované ako tie súkromné.

LOZ vo štvrtok (21.11.) prezentovalo dáta, ktoré získalo na základe infožiadosti od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Vychádzajúc z uvedených dát lekárski odborári tvrdia, že súkromné nemocnice sú, s prihliadnutím na finančnú náročnosť rôznych výkonov, lepšie platené ako tie štátne. Dlhy štátnych nemocníc podľa LOZ vznikajú práve nerovnosťami v platbách pre súkromných a štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podľa predsedu LOZ Visolajského sa kvôli takto nastavenému systému štátne nemocnice zadlžujú a súkromné malé nemocnice, ktoré nemajú takých náročných pacientov ani výkonnosť, zarábajú. LOZ žiada, aby nemocnice podpísali so zdravotnými poisťovňami štandardizované zmluvy. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) podľa LOZ súhlasil, že systém je potrebné opraviť. Visolajský tvrdí, že ročne sa opravou systému dá ušetriť štátu 53 miliónov eur.

Problém je vo výkonnosti

Sieť súkromných nemocníc Penta Hospitals ale skonštatovala, že LOZ sa „stratilo v terminológii aj v číslach.“ Uviedla, že efektívna základná sadzba, teda priemerná platba od zdravotnej poisťovne za každého hospitalizovaného pacienta v Penta Hospitals za rok 2023 za všetky zdravotné poisťovne je 2153 eur, nie 2352 eur, ako uviedli odborári na svojej tlačovej konferencii. Má teda byť o 4,8 percenta nižšia ako efektívna základná sadzba štátnych fakultných a univerzitných nemocníc, ktorá je podľa výpočtov siete 2415 eur. 

„Ak zarátame aj sumu oddlženia a iné bežné a kapitálové výdavky, ktoré základnú sadzbu veľkých štátnych nemocníc navyšujú na 2675 eur, tak je efektívna základná sadzba nemocníc Penta Hospitals nižšia až o 14,7 percenta,“ tvrdí sieť s tým, že to dokazuje presný opak tvrdení LOZ. Problémom štátnych nemocníc sú podľa nej vysoké náklady, najmä personálne, neprimeraná výkonnosť a problém v distribúcii zdrojov. „Potreba kultivácie tohto systému je zjavná, nie však automaticky v prospech nízko efektívnych veľkých štátnych nemocníc,“ myslia si v Penta Hospitals.

Čísla nesedia ani podľa ÚDZS

Ako sme informovali vo štvrtok, Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla, že tvrdenia LOZ sú vytrhnuté z kontextu, bez miery odborného pohľadu a vzájomných súvislostí. Taktiež bez spojitosti s úhradovým mechanizmom jednotlivých nemocníc, rozsahom zazmluvnenia či počtom zamestnancov. Chýba aj zohľadnenie iných finančných transferov, ktoré má ako zdroj príjmu väčšina univerzitných a štátnych nemocníc. Na nezrovnalosti upozornil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na ktorého údaje sa odborári odvolávajú.

„Celkový casemix (suma relatívnych váh všetkých hospitalizačných prípadov za určité časové obdobie, ktorá vyjadruje priemernú ekonomickú náročnosť prípadu, poznámka red.) samotný nehovorí nič o náročnosti pacientov, takže to, že majú štátne nemocnice vyšší priemerný casemix, hovorí len o počte hospitalizácií, teda veľkosti nemocnice. Náročnosť zdravotnej starostlivosti u daného poskytovateľa vyjadruje casemix index (CMI), ktorý predstavuje podiel casemixu a počtu hospitalizácií, a tým priemernú náročnosť hospitalizácie. Tvrdiť preto, že univerzitné nemocnice majú šesťkrát náročnejších pacientov ako malé – súkromné, je neznalosť veličiny casemix a toho, čo znamená,“ uviedol ÚDZS.

Mohlo by vás zajímat

Tiež upozornil, že priemerné úhrady za skupiny je potrebné počítať ako vážený a nie jednoduchý priemer, aby zohľadňovali rozdielnu veľkosť nemocníc v danej skupine. „Takáto chyba v analýze môže viesť k významným rozdielom vo výstupoch, napríklad všeobecné nemocnice kategórie 4 majú obyčajný priemer prezentovaný LOZom 2490 eur, vážený priemer je však 2660 eur,“ tvrdí úrad pre dohľad. Skonštatoval, že robiť závery na úrovni nemocnice alebo skupiny nemocníc v detaile po jednotlivých poisťovniach môže byť zavádzajúce, a to napríklad z dôvodu, že poisťovne majú v rozličných okresoch a krajoch rôzne zastúpenie.

(luh)