Konsolidačné úsilie vlády ohrozujú riziká v zdravotníctve. Rezortu zdravotníctva sa naďalej nedarí zastaviť zadlžovanie v zdravotníctve, pričom dlh koncových štátnych nemocníc sa vyšplhal nad miliardu eur. Ministerstvo tiež nevie vyriešiť nedostatok všeobecných ambulantných lekárov pre deti a dorast, pre dospelých či špecialistov. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ).
Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer desať miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 percenta. Výrazne však za ostatné roky stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení zo 48 percent v roku 2018 až na 62 percent, pričom výkonnosť jednotlivých nemocníc nedosahuje ani predkovidovú úroveň.
Národní kontrolóri pri nedávnej kontroly koncových štátnych nemocníc zistili, že v ostatných rokoch ide v priemere 80 percent z výnosov od poisťovní na osobné náklady, čo v konečnom dôsledku ide na úkor prevádzky a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. NKÚ opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovni.
Vážnym rizikom je aj dlh takmer 30 miliónov voči Národnej transfúznej službe, ktorá sa tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a nemocnice ohrozujú činnosť transfúznych pracovísk. Modernizačný, investičný dlh nemocničných budov je odhadovaný na niekoľko stoviek miliónov eur. Napríklad univerzitná nemocnica v bratislavskom Ružinove má opotrebovanosť svojich objektov už na úrovni 84 percent.
V zdravotníctve chýba 850 všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Zásadným problémom je aj fakt, že štát v porovnaní s ekonomicky aktívnymi obyvateľmi platí za svojich poistencov 3,5-krát menej na zdravotných odvodoch. Kým aktívni obyvatelia platia priemerne 215 eur mesačne, štát za svojich poistencov platí len 60 eur, pričom poistencov štátu je viac ako polovica (56 %).
(mhl)
