Odborníci upozorňujú, že duševné zdravie detí a dospievajúcich sa zhoršuje. V tej súvislosti sa spomína nárast psychiatrických diagnóz, kolabujúca odborná starostlivosť a zdôrazňuje sa význam komunitnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia. „Nárazníkom“ pre tieto deti sú často učiteľky a učitelia, ktorí si medzi prvými môžu všimnúť, že s dieťaťom po psychickej stránke nie je niečo v poriadku. Učiteľov preto ho treba vzdelávať, aké signály by si mali všímať. Zároveň ale treba venovať pozornosť aj duševnému zdraviu samotných pedagógov.
Počas uplynulých piatich rokov mali dvaja z piatich (asi 40 percent) učiteľov na Slovensku skúsenosť s prácou so žiakom, ktorý mal diagnostikovanú depresiu. Jeden z piatich (asi 20 %) učiteľov mal skúsenosť so žiakom po pokuse o samovraždu. Avšak iba 36 % učiteľov cíti pripravenosť pracovať s takýmito deťmi.
Tieto a mnohé iné údaje priniesla medzinárodná štúdia Heads-up, na ktorej spolupracovali Slovensko, Česko a Poľsko. Zúčastnilo sa jej spolu 2 626 učiteľov a učiteliek. Cieľom projektu bolo reagovať na zhoršujúce sa duševné zdravie detí a mládeže, prispieť k odtabuizovaniu tém depresie a samovrážd v školskom prostredí a ponúknuť učiteľom zrozumiteľné nástroje na zvládanie problematiky duševného zdravia v škole. Takmer všetci (viac ako 95 % ) participanti sa zhodli, že učitelia zohrávajú dôležitú alebo veľmi dôležitú úlohu pri podpore žiakov s depresiou a rizikom ukončenia života.
Výskum ukázal, že až polovica učiteľov v Poľsku (56 %) má skúsenosť s prácou s deťmi, ktoré majú diagnostikovanú depresiu. O niečo menej je ich v Česku (45 %) a na Slovensku (41 %). Skúsenosť s deťmi, ktoré sa pokúsili o samovraždu ma na Slovensku 19 % učiteľov, v Česku je to 20 %učiteľov a v Poľsku 29 %. Zo všetkých troch krajín sa ale slovenskí učitelia cítia najmenej pripravení pracovať s týmito deťmi a mladými ľuďmi (Slovensko – 36 %, Česká republika – 50 %, Poľsko – 52 %).
Učiteľ nie je psychológ ani psychiater
Liga za duševné zdravie považuje za problematické, že takmer tretina slovenských učiteľov (27 %) sa cíti byť nedostatočne alebo vôbec nepripravená rozpoznať varovné signály, ktoré môžu naznačiť úmysel žiaka pokúsiť sa o samovraždu. V Českej republike sa nepripravených cítilo len 7 % učiteľov. Zároveň sa až dve tretiny učiteľov zo Slovenska necítia vôbec alebo len mierne pripravení vysvetliť rodičom, aké príznaky depresie u študentov v škole pozorujú. Liga za duševné zdravie preto spolupracovala na tvorbe príručky pre učiteľov Od pochopenia k činom, ktorá vysvetľuje, ako sa rozprávať či pracovať s dieťaťom v duševnej nepohode v škole.
„V tejto súvislosti ale treba jednoznačne povedať, že učiteľ nie je psychológ, ani psychiater. Jeho úloha nie je diagnostikovať dieťa alebo plniť rolu odborného zamestnanca v škole. Avšak, učiteľ je ten, ktorý dieťa vidí takmer každý deň a preto má možnosť zachytiť signály psychickej nepohody už v počiatočných štádiách,“ vysvetlili odborníci na duševné zdravie. Učiteľ vidí, ako sa dieťa v škole správa, ako pristupuje k sebe, iným ľuďom či povinnostiam. Čím lepšie ho pozná, tým lepšie vie zachytiť to, či sa s ním niečo deje alebo nedeje.
Podľa expertov z Ligy za duševné zdravie by si učitelia mali u žiakov všímať rôzne signály psychickej nepohody. Môžu k nim patriť zmeny v prístupe dieťaťa k školským povinnostiam a v jeho prospechu, výrazné kolísanie nálad či zvláštnosti v správaní počas vyučovania a cez prestávky. Niektoré deti zaspávajú na hodinách, iné sú výbušné či výrazne izolované od ostatných, odmietajú spoluprácu a celkovo prejavujú nezáujem. Varovným signálom môže byť to, keď dieťa často prichádza do školy neskoro, často chýba, bolí ho hlava či brucho.
Niektoré deti chcú vyjadriť svoje prežívanie výraznou zmenou vo výzore, preto by učitelia aj vtedy mali spozornieť. Iní vyjadrujú svoj smútok či iné pocity v básňach, listoch alebo kresbách, prípadne sa intenzívne vyjadrujú o svojom prežívaní na sociálnych sieťach. U niektorých detí sa môžu opakovane na tele objaviť rany alebo rezy bez zrozumiteľného vysvetlenia.
V škole je možné zachytiť signály nepohody dieťaťa a zároveň je aj prostredím, ktoré na psychickú pohodu zásadne vplýva. „Učiteľ nediagnostikuje, nelieči dieťa s psychickými ťažkosťami, avšak je ten, ktorý ho vie podržať, pomôcť a usmerniť. Je tiež kľúčovou osobou pre rodiča, ako jeho podpora a pomoc pri práci s dieťaťom v psychickej nepohode,“ zhrnula Liga za duševné zdravie.
Viac ako 95 percent učiteľov z každej partnerskej krajiny projektu Heads-up uviedlo, že vedia, akú dôležitú úlohu zohrávajú v psychickej pohode ich žiakov. Treba im však pomôcť aby túto úlohu zvládli a to je aj poslaním programu Školy za duševné zdravie, ktorého členmi sú už desiatky škôl na Slovensku.
Psychické problémy môžu mať aj učitelia a učiteľky
Na druhej strane treba dbať aj na duševné zdravie učiteľov. Liga za duševné zdravie informovala, že na Slovensku v podstate nemáme prehľad o tom, ako to je s ich psychickou pohodou. Čiastkové údaje síce existujú, no nezbierajú sa pravidelne.
Skríning wellbeingu učiteľov Teacher wellbeing index Slovakia 2021 pred troma rokmi pravdepodobne ako prvý poukázal na masívne vyčerpanie a psychickú nepohodu slovenských učiteľov. Viac ako polovica učiteľov podľa neho uvažovala o odchode z profesie kvôli neustálym zmenám v školstve, psychickému vyčerpaniu, pracovnému preťaženiu, hľadaniu rovnováhy medzi prácou a súkromím, kvôli prílišnej administratíve, nízkemu platu a nedostatku uznania a rešpektu. V roku 2022 sa duševnému zdraviu učiteľov venoval prieskum bývalého Metodicko-pedagogického centra a Štátneho pedagogického ústavu v rámci národného projektu TEACHERS. V mnohom zistil podobné údaje, hoci na škále wellbeingu v ňom dosiahli učitelia pomerne dobré skóre.
Tú istú škálu používa v rozsiahlom prieskume organizácia Education Support vo Veľkej Británii už niekoľko rokov. Minuloročný prieskum Education Support medzi učiteľmi v Anglicku, Škótsku a Walese napríklad ukázal, že psychická nepohoda a ohrozenie duševného zdravia učiteľov sú veľmi výrazné oproti ľuďom v iných zamestnaniach, respektíve oproti celej britskej populácii. Na Slovensku však takéto dáta nemáme.
Polovici pedagógov práca nezlepšuje psychickú pohodu
Liga za duševné zdravie však vo svojom programe Školy za duševné zdravie zisťuje aspoň základný prehľad o tom, ako sú na tom učitelia. Zo série dotazníkov nazvanej Pohodomer na vzorke 1610 pedagógov, ktorú mala liga k 1. augustu tohto roka k dispozícii, sa dá konštatovať, že úroveň wellbeingu učiteľov je priemerná. 7 percent z nich je v pásme podpriemeru. Horšie ale je, že trendy naznačujú, že psychická pohoda učiteľov sa zhoršuje.
Pohodomer zisťuje aj ďalšie oblasti fungovania učiteľov. Napríklad sa pýta, či má práca pozitívny vplyv na ich duševné zdravie a pohodu. Až 54 percent učiteľov doposiaľ uviedlo, že práca vôbec nemá alebo má len niekedy pozitívny vplyv na ich duševné zdravie a pohodu. Za najväčšie zdroje stresu považujú učitelia pracovnú záťaž a udržiavanie rovnováhy medzi prácou a súkromím, zodpovednosť za výkon, administratívu, obavy o žiakov, ktoré sa netýkajú ich prospechu, a rovinu rôznych vzťahov.
V prípade, že pedagógovia cítia stres, sa na pracovisku najčastejšie obracajú na kolegov (67%), vedenie školy (19%) ale aj na školského psychológa (15%). Na pracovisku by učiteľom najviac pomohlo zlepšiť ich duševnú pohodu zníženie pracovnej záťaže (49%) a vzájomná podpora medzi zamestnancami (47%).
Vyčerpaní, unavení učitelia
Psychológovia z Ligy za duševné zdravie tvrdia, že v individuálnych rozhovoroch s učiteľmi často počujú: „Sme vyčerpaní, unavení, nevládzeme“. Hovoria to ale aj riaditelia, špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia či iní odborní zamestnanci. Odborníci konštatujú, že v súčasnosti v spoločnosti vládne všeobecné napätie a ak si niekto myslí, že to nie je cítiť za bránami školy, tak sa mýli: „Osoba, ktorá je s tým všetkým najviac konfrontovaná, je učiteľ. Dennodenne je postavený pred desiatky detí a ich životné príbehy. Učí, rieši, komunikuje. Je vystavený stále väčším rozdielom vo vedomostiach detí, ich motivácii, aj sociálnym rozdielom. Zažíva náročnejšie a náročnejšie situácie spôsobené intenzívnym prežívaním a správaním detí. Je pod väčším a väčším tlakom rodičov a spoločnosti. A k tomu všetkému sa musí vzdelávať a prispôsobovať dnešnej dobe. Nie, nie je to ľahké.“
Podľa psychológov o tom jednoznačne treba hovoriť a priznať, že nielen duševné zdravie detí a dospievajúcich, ale aj duševné zdravie ich učiteľov, je v ohrození: „Nezabúdajme totiž, že bez spokojného učiteľa, nie je spokojný žiak.“ Dávajú aj zopár tipov pre duševnú pohodu učiteliek a učiteľov: Každý deň si vytvorte čas a priestor sami pre seba – vyhraďte si chvíle, ktoré sú iba vaše. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí vám robia radosť, ste s nimi radi a dobíjajú vás energiou. Vnímajte seba – svoje potreby, emócie a prežívanie. Stanovte si hranice a hovorte nie, aby ste predišli vyhoreniu.
Vnímajte pozitívne maličkosti dňa a života. Nezabúdajte na spánok, zdravú stravu a pohyb. Dôležitý je aj time management – zorganizujte si deň, týždeň alebo dlhšie obdobie.
Lucia Hakszer
