Na udržanie konkurencieschopnosti potrebuje Česko i celá Európa zdravú a produktívnu populáciu. A tú nebude mať bez zvýšenia investícií do prevencie. Aby ale bol systém efektívny, musí byť efektivita vložených peňazí v priebehu času meraná, vyhodnocovaná a prípadne upravovaná. Stále zásadnejšia pre úspech preto bude práca s dátami. Cestou k zdravšej populácii a značným úsporám národných ekonomík je aj dodržiavanie princípov znižovania zdravotného rizika (harm reduction). V debate medzinárodnej konferencie Zdravotníckeho denníku Ekonomika prevencie sa na tom zhodli ekonómovia Aleš Rod z Národnej ekonomickej rady vlády ČR a Francesco Moscone z Brunel University v Londýne a Ca’Foscari University v Benátkach.
Európa sa bude musieť podľa člena Národnej ekonomickej rady vlády, ekonóma Aleša Roda výrazne snažiť, aby si udržala konkurencieschopnosť, demografická krivka je totiž neúprosná. „S prihliadnutím k pomalej automatizácii a robotizácii aj k tomu, ako sa nám nedarí doplňovať európsku populáciu migráciou, sa v Európe budeme musieť významne snažiť zvyšovať produktivitu práce naprieč celým ekonomicky aktívnym vekovým cyklom,“ povedal Rod na konferencii Ekonomika prevencie s tým, že práve prevencia môže byť v boji o zdravú populáciu a konkurencieschopnú ekonomiku rozdielovým faktorom.
„Ak sa bavíme o ekonomike prevencie, je predovšetkým dôležité rozdeliť si prevenciu do jednotlivých fáz – na prevenciu primárnu, teda predchádzanie vzniku choroby, sekundárnu, teda snahy o zastavenie choroby, a terciárnu, keď už opatrenia majú skôr limitujúci charakter progresie choroby a nákladov. Prevencia ako taká je príliš široký pojem, u každej kohorty musíme používať úplne iné nástroje,“ upozornil Rod.
Vo svojom vystúpení hovoril aj o ekonomických dopadoch toho, že je značná časť populácie chorá a nechodí kvôli tomu do práce. „Čo sa týka absentizmu v zamestnaní, podľa dostupných dát sú ročne stratené 4 percentá pracovných dní v celé Európskej únii kvôli tomu, že ľudia absentujú na pracovisku, pretože sú chorí alebo u lekára. Vyjadrené v českých korunách, keď to vztiahneme na nominálny HDP, strata vyše 300 miliárd korún. A keď si to znásobíme daňovou kvótou, ktorá je zhruba tretinová, tak sa dostávame k potenciálnemu dopadu na verejné financie. To znamená 100 miliárd korún. Bavíme sa tu o nejakých nízkych desiatkach miliárd korún za každé jedno percento zníženia absentizmu,“ popísal Rod s tým, že nejde rozhodne o jedinú oblasť, ktorej dopady sú pre ekonomiku zásadné a ktoré sú silno ovplyvniteľné prevenciou.
„Napríklad potenciálne dopady zlepšenia duševného zdravia sú až 4 percentá zvýšenia ročného HDP, pokiaľ by sa zdravotný stav populácie dostal z pohľadu duševného zdravia do nejakého normálu,“ upozornil Rod. Pokiaľ by sme podľa neho takto analyzovali jednotlivé oblasti, videli by sme, že ťažko uchopiteľné, alebo možno pro niekoho dokonca virtuálne, desiatky miliárd, po ktorých alokácii na prevenciu odborníci volajú, virtuálne vôbec nie sú „Majú jasne danú koncovku a ide len o to, systematicky si rozdeliť opatrenia v oblasti prevencie na primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu a priradiť to k diagnostikám tých ochorení, ktoré generujú zdravotnému systému najväčšie náklady. A potom skutočne aplikovať evidence based opatrenia,“ mieni Rod.
Každé správne opatrenie v oblasti zdravotnej politiky má podľa Roda jasne daný cieľ, ktorý je merateľný, a jasne danú metodiku, ktorou sa napĺňanie cieľa v priebehu času bude merať. „Pretože pokiaľ chceme napríklad znížiť závislostné správanie, teda spotrebu alkoholu alebo prevalenciu užívania tabaku o niečo v nejakom čase, tak to musíme byť schopní zmerať, vyhodnotiť a potom prijať aditívne opatrenia, ktoré majú buď viac prohibitívny charakter, alebo naopak viac deregulatívny charakter. Ale proste musíme pracovať s tými dátami tak, že musíme byť schopní opatreniu priradiť nejaký cieľ a byť ho schopní zmerať,“ vysvetlil člen Národnej ekonomickej rady českej vlády.
Dôležitosť využívania dát v diskusii akcentoval aj riaditeľ českej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VZP) Zdeněk Kabátek. „Viac používať dátovú základňu bude do budúcna nesporne nutné, pretože len na správnych dátach sa dajú robiť správne rozhodnutia. Pre každého manažéra je povedzme prístup k validným dátam základom toho, aby sa dobre rozhodoval,“ povedal Kabátek. V tej súvislosti spomenul, že sa poisťovňa chystá viac využívať nielen dáta, ale aj umelú inteligenciu a spoluprácu s Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky, s ktorým je v úzkom kontakte.
Kľúčom k úspechu je možnosť voľby
Panelovou diskusiou medzinárodnej konferencie Ekonomika prevencie silno rezonovali aj celoeurópske témy. Na to, že európska populácia starne a európske štáty musia vynakladať viac peňazí na to, aby ľudia boli fit, takže sa včasná prevencia z ekonomického hľadiska do budúcna jednoznačne vyplatí, upozornil redaktor The Financial Times Andrew Bounds. A uviedol, že podľa údajov OECD päťdesiatnici dnes pracujú menej, pretože často trpia kritickými zdravotnými problémami, či už je to diabetes alebo rakovina. „A čo sa týka zdravia mladých ľudí, ukázalo sa, že v Británii – a platí to aj pre Európu – je určitý počet mladých ľudí, ktorí nie sú dostatočne zdraví. A tento počet výrazne vzrástol od roku 2008, keď bola finančná kríza, či už to bolo v dôsledku covidu alebo práve finančnej krízy,“ varoval Bounds, ktorý v tejto súvislosti ľutuje, že sa oblasťou prevencie príliš nezaoberá správa o konkurencieschopnosti Európy, ktorú zverejnil taliansky expremiér a bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Túto správu komentoval tiež ekonóm Francesco Moscone z Brunel University v Londýne a Ca’Foscari University v Benátkach. „Myslím si, že všetci si musíme tú správu prečítať a stráviť ju. Je v nej množstvo konkrétnych dôkazov, ale v zásade ide o to, že ten dokument hovorí, že pokiaľ chce Európska únia zostať na globálnej aj regionálnej úrovni konkurencieschopná, musí urobiť veľa zmien, od inovácií až po radikálne reformy. A niet pochýb o tom, že v produktivite Európa zaostáva, napríklad v porovnaní s Čínou a USA,“ uviedol Moscone.
Riešením je podľa neho obnovenie európskej produktivity, posilnenie ekonomického rastu a eliminácia výrazných nerovností medzi jednotlivými európskymi štátmi. Moscone v súvislosti s prevenciou kvitoval, že sa Európska komisia zameriava na smernice, ktoré súvisia so spotrebou tabaku a alkoholu. „Teraz je chvíľa na revíziu v rámci Európskej únie. A myslím si, že jedným zo spôsobov, ako sa posunúť vpred, je práve znížiť podiel všetkých tých možných rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré súvisia so životným štýlom a o ktorých hovoríme tu na konferencii,“ povedal Moscone s tým, že je tiež zástancom princípov harm reduction.
Mohlo by vás zajímat
Kľúčom k úspechu je podľa neho rozširovanie sortimentu – ľudia by mali mať širšie možnosti voľby. „To znamená, že namiesto toho, aby mali na výber len z vysokorizikových produktov, ako sú napríklad tradičné cigarety a tabak, mali by mať možnosť vybrať si trebárs aj produkty na vapovanie, napríklad elektronické cigarety a ďalšie produkty,“ uviedol Moscone s tým, že krajinou, ktorá v tomto ohľadu môže ísť príkladom, je Švédsko.
Cieľ rozširovať portfólio produktov, z ktorých si ľudia môžu vyberať je podľa ekonóma jasný. „Aby sme viac privádzali na trh produkty, ktoré povedú k menej hospitalizáciám, k menej úmrtiam, ktoré budú znižovať zdravotné problémy. Bude to znamenať záchranu životov a menší problémy pre rodiny fajčiarov. A pre ekonomiky to bude znamenať možnosti úspor miliónov eur,“ popísal Moscone. Každopádne dodal, že existujú i produkty, ktoré by mali byť zakázané, ako napríklad jednorazové elektronické cigarety, ktoré majú rôzne príchute a „chutia ako bonbóny“. „To je jednoznačne segment priemyslu, ktorý sa snaží apelovať na mládež. A to by malo prestať,“ upozornil ekonóm.
Samotné dáta nestačia
Francesco Moscone hovoril aj o kľúčovom význame zberu a využitia dát. „Dáta sú nesmierne dôležité na to, aby sme posúdili rôzne intervencie zo strany štátu, samé o sebe však nestačia… Je dôležité mať nejakú teóriu, ktorú chcete otestovať. Nielen vziať dáta, aby hovorili samy za seba. Pokiaľ chceme napríklad posudzovať politiku v oblasti prevencie v rámci Európskej únie, musíme získané dáta vážiť, ale musíme tiež počkať, aby sme mali presné hodnotenia,“ povedal Moscone, podľa ktorého je pro ekonómov kľúčové najskôr posúdiť, či je nejaká politika efektívna, a potom zmerať, či daná politika bola naozaj základom úspechu.
Moscone tiež upozornil, že tým, ako sa európska spoločnosť vyvíja, stále sa predlžuje priemerná dĺžka života, ľudia ale odchádzajú pomerne skoro do dôchodku. A pôrodnosť je na veľmi nízkej úrovni. Zároveň niektoré štáty východnej Európy nie sú príliš naklonené prijímaniu migrantov. „Z toho plynie zásadná otázka, kto bude pracovať na pracovnom trhu. A tiež otázka, ako to bude riešiť zdravotnícky systém, pretože pokiaľ sa ľudia dožívajú vyššieho veku, nejako to riešiť musí,“ povedal.
Ako príklad v tomto ohľadu spomenul Veľkú Britániu. „Tamojší premiér súhlasil s tým, že britský zdravotnícky systém nefunguje a treba ho opraviť. Povedal ale: My NHS (britská Národná zdravotná služba – pozn. red.) nedáme viac peňazí, pokiaľ sa neudejú reformy. A nie reformy, ktoré budú trvať rok, ale reformy dlhodobé,“ popísal Moscone. A dodal: „Takže si myslím, že v Európe by sme mali zaujať v istom zmysle ten britský prístup. Pokiaľ žijeme dlhšie a sme zdravší, môžeme zlepšiť kvalitu a zdravie ľudí? A to je dobrá správa – áno, môžeme. A potom sa ľudia môžu vrátiť do práce, byť produktívnejší, zvýšiť ekonomický rast a v dôsledku toho budeme mať viac peňazí, aby sme mohli financovať reformy, ktoré je potrebné spraviť.“ Draghiho správa pritom nehovorí o konkrétnych reformách, hovorí o vízii, vrátane viacerých dôkazov, ale teraz sa čaká práve na reformy, tvrdí Moscone.
Na to, že je zdravotníctvo spoločnou kompetenciou členských štátov a Európskej únie, pričom viac právomocí leží na členských štátoch a Európska únia „ťahá skôr za ten kratší koniec povrazu“, upozornil poslanec Európskeho parlamentu Ondřej Krutílek (ODS). Napriek tomu podľa neho môžu európske politiky prevencií výrazne pomôcť európskemu zdravotníctvu. „Pozitívna rola, ktorú môže Európska únia, respektíve Európsky parlament zohrať, spočíva predovšetkým v tom, že bude umožňovať, aby sa niektoré služby alebo veci, z ktorých môže ťažiť celok, lepšie rozšírili po EÚ,“ uviedol Krutílek a ako príklad menoval farmaceutický balíček a návrh European health data space.
Prevencia verzus politické cykly
O potrebe zvýšenia investícii do prevencie, ktorá sa ako zásadná téma niesla celou konferenciou, hovorili i vrcholní politici Česka a Slovenska. „Prevencia je niečím, čo nikto nespochybňuje. Každý vie, že len zdravý štát je silný štát, a že len silný štát môže byť konkurencieschopný. Ale aj tak som presvedčený, že nielen Slovensko, ale väčšina štátov v Európskej únii a možno aj na svete má stále problémy s tým, aby pri príprave svojich rozpočtov dokázali investovať do prevencie také množstvo finančných prostriedkov, o akom sú všetci presvedčení, že je nevyhnutné na to, aby to prinieslo efekt,“ spomenul v diskusii slovenský minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši. A vysvetlil, prečo to tak je. „Investícia do prevencie je niečo, čo urobíte dnes, ale politický výsledok to prinesie až vtedy, keď už vás to nezastihne vo funkcii,“ povedal. Preto keď sa schvaľuje rozpočet, vždy sa podľa neho riešia akútne problémy. A hoci všetci politici vedia, že investícia do prevencie prinesie silný a nespochybniteľný efekt, je mimoriadne problematické vyčleniť na ňu adekvátne množstvo prostriedkov.
S tým súhlasil tieňový premiér Karel Havlíček z ANO, ktorý pripomenul, že tretina celosvetového rastu HDP v 20. storočí nastala vďaka zdravšej populácii a že sa každá koruna, ktorú dá štát do prevencie, sedemnásobne vráti. „Myslím, že si každý intuitívne uvedomuje, že keď dnes budeme dávať do prevencie finančné zdroje, tak to vždy vyjde lacnejšie než prípadné náklady na budúcu zdravotnú starostlivosť,“ povedal Havlíček, podľa ktorého je nesporné, že čím budeme mať ako štát zdravšiu populáciu, tým budeme mať lepší HDP a vyrovnanejšie rozpočty. Za kľúčové považuje aj investície do športu – a to nielen vrcholového, ale predovšetkým do žiackeho a amatérskeho – a skrátení čakacích lehôt na vyšetrenia.
Na zaujímavý aspekt upozornil v diskusii aj podpredseda predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matej Fekete, keď vysvetľoval, že prevencia nešetrí peniaze len v zdravotníctve, ale aj v ďalších rezortoch. „Priemerný počet dní práceneschopnosti na Slovensku je 46 dní. To je miliarda eur, ktoré dokážeme ušetriť, pokiaľ ako zdravotné poisťovne budeme aktívne pristupovať k prevencii,“ povedal Fekete s tým, že ľudia nebudú tak dlho práceneschopní a nebudú stáť systém ďalšie peniaze v rámci sociálneho zabezpečenia.
Jakub Němec
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
