Lekári z nemocníc nakoniec neodídu a s vládou vyrokujú nejakú dohodu. Myslí si to predseda zdravotníckeho výboru slovenského parlamentu Vladimír Baláž (Smer-SD). „Vytvoria komisiu, čo je správne, a budú pracovať na požiadavkách lekárov. Vždy sa musí nájsť kompromis,“ povedal pre Zdravotnícky denník.
Poslanec vládneho Smeru spomenul, že treba spraviť niektoré veci, ktoré sú aj požiadavkami Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Napríklad, že nemocnice musia byť financované adekvátne. Odborári nesúhlasia s plánom transformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti, od ktorého vláda nateraz upustila. Deklarovali to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) aj premiér Robert Fico (Smer-SD). Ani Baláž nie je zástancom transformácie veľkých koncových nemocníc na akciovky. „Nemôžu to byť obchodné spoločnosti, z princípu zamerané na tvorbu zisku. Štát musí mať v rukách nástroj, ktorým vie ovplyvňovať zdravie obyvateľstva,“ tvrdí Baláž.
Niektoré menšie štátne nemocnice sú už dnes akciovými spoločnosťami, napríklad špecializované ústavy alebo Nemocnica Poprad. Pri pohľade na jej hospodárenie Zdravotnícky denník zistil, že nemocnica je celkovo zadlžená, ale dosahuje pozitívne hodnoty, nemá žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni ani zdravotných poisťovniach. Nemá žiadne pohľadávky zo strany štátu či vyhlásené konkurzy a reštrukturalizácie. Nedlhuje ani na daniach a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti je označená ako spoľahlivý daňový subjekt.
„Či sa zmení alebo nezmení právna forma nemocníc, podstatné je, aby poisťovne platili nemocniciam oprávnené ekonomické náklady,“ vyhlásil Baláž. Cestou k efektívnemu hospodáreniu je podľa neho plná implementácia DRG systému ako platobného mechanizmu. Volajú po tom aj lekárski odborári. „Na základe vytvorených DRG skupín a rôznych typov nemocníc podľa Optimalizácie siete nemocníc sa musí stanoviť základná sadzba plus koeficient, ktorý odzrkadlí náročnosť diagnóz, ktoré v nemocnici ošetrujú. Aj to, či napríklad vyučujú študentov a podobne. Toto sa všetko sa deje, len je to akoby za oponou a trochu dlhšie to trvá,“ zhodnotil predseda zdravotníckeho výboru.
Výpovede už podalo vyše 3300 nemocničných lekárov. Výpovedné lehoty im uplynú na konci roka. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s nimi rokuje, no zatiaľ bez jasného výsledku. Vladimír Baláž je prednostom urologickej kliniky v Nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a hovorí, že u nich na klinike podala výpovede asi polovica lekárov. Majú viacero požiadaviek. V Zdravotníckom denníku sme zisťovali aj čo by mohlo nastať, ak by výpovede nadobudli právoplatnosť. Podľa analytikov by nakoniec všetci lekári neodišli, ale aj keby áno, nebudú mať veľa možností, kam sa presunúť. Časť lekárov by možno odišla do zahraničia a niektorí do dôchodku, ale väčšina by v systéme ostala. Časť by paradoxne mohla skončiť v akciovkách. Napriek kritike odborárov majú neštátne a súkromné nemocnice málo výpovedí. Mohol by však nastať chaos, prípadne ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Vladimír Baláž upozornil, že v oblasti financovania sa treba dívať na efektivitu zdravotníckych zariadení. „Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) má 50-percentnú obložnosť, tak to nie je efektívne,“ vyhlásil. Je to spôsobené najmä nedostatkom sestier. Lekárov je podľa Baláža v UNB nadmerne veľa na počet lôžok. Nemocnica ich musí platiť a uvádza, že na mzdové náklady dáva 95 percent svojich príjmov. „Tak musia niekoho prepustiť, je to jednoduchá matematika,“ uzavrel Baláž.
Opoziční poslanci v súvislosti s výpoveďami pre Zdravotnícky denník tiež poukázali na to, že treba hľadať kompromis, nielen navyšovať príjmy, ale aj strážiť výdavky nemocníc. Zdôraznili, že premiér Robert Fico by nemal dávať od problému ruky preč.
Lucia Hakszer
