Po tohtoročnom prijatí legislatívy o Európskom priestore pre zdravotné údaje (European Health Data Space – EHDS) na celoeurópskej úrovni aj Slovensko čaká jej implementácia. Úlohou rezortu zdravotníctva bude nastaviť inštitucionálny rámec a pravidlá najmä v oblasti sekundárneho využívania údajov o zdravotnom stave občanov na výskumy a analýzy. Implementačnou jednotkou EHDS na Slovensku bude Národné centrum zdravotníckych informácií. Všetky krajiny Európskej únie musia mať systém spojazdnený do roku 2031.
„Na ministerstve budeme musieť zabezpečiť bezpečnosť, ale zároveň dostupnosť údajov. Veľkou výzvou bude financovanie aj vzdelávanie ľudí, vrátane zdravotníckych pracovníkov,“ povedal Tomáš Švec z rezortu zdravotníctva na konferencii Jesenná ITAPA v Bratislave. Doplnil, že ministerstvo momentálne nastavuje legislatívny rámec pre EHDS a majú k nemu vzniknúť viaceré pracovné skupiny. Nekonkretizoval však žiadne termíny. Do tvorby tohto rámca má byť zapojený aj Úrad na ochranu osobných údajov a tiež Národný bezpečnostný úrad. Hlavným cieľom nového dátového priestoru je zvýšenie kvality a interoperability údajov. Už na minuloročnej konferencii ITAPA predstavil EHDS a jeho prínosy expert na zdravotnícke dáta Róbert Babeľa.
Údaje musia spĺňať štandardy
Riaditeľka sekcie riadenia a prevádzky IT v Národom centre zdravotníckych informácií (NCZI) Katarína Vladár Lešková povedala, že už v súvislosti s EHDS existujú pracovné skupiny na technickej úrovni, ktorých sa zúčastňujú aj technici NCZI. „Najdôležitejšie pre nás bude, aby sme dobre zvládli implementáciu projektu RECeSS (Robust Explainable Controllable Standard for drug Screening – Robustný vysvetliteľný kontrolovateľný štandard pre skríning liekov),“ uviedla. Ide o projekt financovaný Európskou úniou, ktorý má pomôcť zabezpečiť fungujúce lieky s prijateľnými nákladmi. Tiež bude treba komunikovať s dodávateľmi informačných systémov v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Aj slovenské inštitúcie a výskumné tímy budú vďaka EHDS môcť využívať európske dáta, preto NCZI musí zabezpečiť, aby k nim mali prístup výskumníci na univerzitách, v Slovenskej akadémii vied, ale aj v súkromných spoločnostiach. Vladár Lešková pripomenula, že si to bude vyžadovať veľa finančných zdrojov pre veľa rôznych inštitúcií, keďže podľa plánov majú vznikať národné kontaktné miesta pre využívanie dát, separátne orgány pre zdravotníctvo a ďalšie.
Eva Sabajová zo združenia Digital Health Slovakia, ktoré podporuje interoperabilitu a štandardizáciu v digitálnom zdravotníctve, pomenovala viac výziev v tejto oblasti. „Je to najmä potrebný update legislatívy, ale tiež nízka dôvera občanov voči službám štátu a spracovaniu údajov. Ľudia si musia uvedomiť, že poskytnúť svoje údaje na sekundárne využitie má zmysel. Preto treba zvyšovať povedomie o dôležitosti zdravotných údajov a implementovať medzinárodné štandardy pre tieto údaje tak, aby mohli byť použité pre inovatívne nástroje,“ vysvetlila Sabajová. Digital Health Slovakia zastrešuje HL7 Slovensko ako zastúpenie štandardizačnej organizácie HL7 International na Slovensku. Komunikačný štandard HL7 podľa Sabajovej Slovensko na rozdiel od iných európskych krajín zatiaľ nepoužíva. „Potrebujeme jednotný európsky formát pre výmenu zdravotných údajov. Nebude sa to týkať len nemocníc a ambulancií, ale aj výrobcov a distribútorov medicínskych prístrojov, aby boli všetky systémy interoperabilné,“ povedala Eva Sabajová. Nezabudla doplniť, že treba začať čo najskôr, pretože to môže trvať dlhé roky.
Vývoj ezdravia
Čo sa týka rozvoja rôznych služieb elektronického zdravotníctva, NCZI podľa Kataríny Vladár Leškovej pracuje aj na projekte Národného archívu zobrazovacích vyšetrení, v ktorom sa budú uchovávať a sprístupňovať výsledky MR, CT či RTG vyšetrení.
Uviedla, že aktuálne funguje spolu 10 elektronických služieb, medzi nimi napríklad erecept, eOČR, ePN, evýmenný lístok, elab alebo edohody. To sú zmluvy medzi lekármi, poisťovňami a pacientmi. Podľa predstaviteľky NCZI o týchto službách treba robiť osvetu aj medzi lekármi, aby ich využívali, vypĺňali dáta a hlásenia. Dôležité je, aby systémy boli užívateľsky jednoduché na používanie. Funkcia elab je zavádzaná postupne, aktuálne ju podľa Vladár Leškovej zavádzajú u veľkých prevádzkovateľov laboratórií, ako sú rôzne siete, a dolaďujú technické záležitosti, napríklad elektronizáciu výsledkov laboratórnych vyšetrení. „Je to veľmi dôležité pre znižovanie duplicít v systéme a finančnú úsporu. Pacient nemusí chodiť na opakované vyšetrenia a aj poisťovne môžu lepšie kontrolovať, či sa systém nezneužíva,“ priblížila.
Aktuálne sa rezorty pripravujú aj na zavedenie Platformy pre životné situácie, ktorá je tiež financovaná z plánu obnovy. Tento súbor opatrení realizuje ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie spoločne s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby. NCZI participuje na piatich zo 16 kľúčových životných situácií. S implementáciou platformy sa má zjednodušiť administratíva v rôznych situáciách, ako je napríklad narodenie dieťaťa. Zástupkyňa NCZI tvrdí, že v pôrodnici po novom len nahlásia na matriku narodenie dieťaťa a „všetky papiere sa budú vybavovať na pozadí.“ V súčasnosti na rôzne úrady treba nosiť papierové dokumenty.
Projekt bude finišovať v prvom kvartáli 2026. „Od septembra budúceho roka budeme dávať do prevádzky nový elektronický zdravotnícky systém so štrukturovanejšími dátami a v treťom a štvrtom kvartáli už bude fungovať,“ vyhlásila Katarína Vladár Lešková s tým, že termíny v pláne obnovy sú záväzné.
Lucia Hakszer
