Európska komisia (EK) sa podľa serveru Politico vyhýba zodpovednosti za dokumenty v afére „Pfizergate“. Úrad počas piatkového súdu v Luxemburgu prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že o údajnej textovej správy medzi predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou by sa podelil – v prípade, že by nejaké našiel a považoval ich za dostatočne dôležité.
Korene Pfizergate siahajú do roku 2023. Vtedy začali belgické súdne orgány na základe trestného oznámenia vyšetrovať von der Leyenovú kvôli jej údajnej komunikácii so šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou a „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS, korupciu a stretu záujmov“. Článok v New York Times z apríla 2021 naznačoval, že Bourla a von der Leyenová si na začiatku roka 2021 vymieňali textové správy, aby pomohli uzavrieť najväčší európsky obchod s vakcínou proti covidu. Od belgických žalobcov si prípad následne prevzali vyšetrovatelia z Úradu európskeho verejného žalobcu (EPPO).
Americký denník súbežne s tým začal súdne konanie proti Európskej komisii potom, čo odmietla zverejniť obsah správ na základe žiadosti o prístup k dokumentom. Denník žiada Všeobecný súd (súd nižšieho stupňa EÚ podriadený Súdnemu dvoru, pozn. red.), aby rozhodol o tom, či úrad von der Leyenovej pochybil, keď textové správy odmietol zverejniť.
Komisia nepoprela komunikáciu
Jadrom piatkového vypočutia bola otázka, či boli správy medzi von der Leyenovou a Bourlom podstatné natoľko, že by mali byť zaevidované v systéme Komisie pre správu dokumentov. Tým pádom by k nim mala prístup verejnosť vrátane novinárov. Podľa The New York Times nemožno význam obsahu správ hodnotiť, pokiaľ k ich zverejneniu nedôjde.
Právny zástupca EK Paolo Stancanelli tvrdí, že správy týkajúce sa „rokovania o zmluvách o vakcínach medzi prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer s podstatným obsahom nikdy neexistovali“. Komisia ďalej vo svojich písomných argumentoch uviedla, že správy by v systéme k dispozícii boli za predpokladu, že by obsahovali dôležité informácie, neboli by krátkodobé alebo by ich niektorý z útvarov EK vyžadoval. V opačnom prípade také záznamy nepodliehajú požiadavkám na uchovanie.
Hoci Stancanelli komunikáciu von der Leyenovej a Bourla nemôže podľa svojich slov poprieť, pre politiku EK ale vraj neboli relevantné a nemali vecný obsah. To je dôvod, prečo sa výkonný orgán Komisie k dokumentu nikdy nedostal a úrad „nie je schopný povedať, do kedy takéto dokumenty existovali alebo či stále existujú“.
V hre je transparentnosť celej Európskej únie, tvrdí právnička
Prípad bude naďalej pokračovať. Právnička Ilaria Fevola vo svojom komentári na webe EUobserver uviedla, že ak by sa súd priklonil na stranu amerického média, vytvoril by silný precedens, ktorý by Komisii donútil požadované informácie zverejniť. To by mohlo mať vplyv na transparentnosť celej Európskej únie.
„Napriek sľubom urobeným počas predchádzajúceho vedenia Komisia doteraz nevydala interné pokyny na používanie moderných komunikačných nástrojov. Rozhodnutie v prospech transparentnosti by na inštitúciu vyvinulo tlak, aby tieto záväzky dodržiavala a prijala dôraznejšie opatrenia na zabezpečenie zodpovednosti v budúcnosti,“ myslí si Fevola.
Ilona Hobzová
