Sieť špecializovaných ambulancií má byť definovaná dynamickejšie, rieši sa rušenie neefektívnych registrov, evidovanie mŕtvych duší aj ďalšie oblasti. Poslanci v parlamente v stredu posunuli do druhého čítania viaceré novely zákonov z oblasti zdravotníctva. Vo všetkých prípadoch ide o vládne návrhy.
Navrhovaná novela zákona o zdravotnom poistení má upraviť a ďalej kultivovať proces prerozdelenia poistného, implementovať do legislatívy projekt ePrehliadky či zjednodušiť administratívu pri vydávaní povolení na výkon obhliadky mŕtvych tiel Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tomuto úradu umožňuje nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán aj v prípade straty, v dôsledku ktorej výška jej vlastného imania klesla pod minimálnu hodnotu základného imania.
Ako určiť, že osoba už nežije?
Cieľom novely zákona o zdravotnom poistení je aj vyriešiť problém tzv. mŕtvych duší, teda osôb v extrémne vysokom veku evidovaných v Centrálnom registri poistencov. Dá sa o nich predpokladať, že už nežijú, ale v registroch nie je údaj o ich úmrtí. Zákon podľa podnetov z aplikačnej praxe zavádza nové dôvody pre zánik poistného vzťahu – ak sú súbežne splnené podmienky vek nad 105 rokov, nečerpanie zdravotnej starostlivosti za posledných päť rokov, neexistencia dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom, neexistencia komunikácie zdravotnej poisťovne s poistencom a dlhodobý poistný vzťah k jednej poisťovni.
„Vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti návrh zákona zabezpečuje legislatívnu oporu pre úhradu nákladov odberu orgánov, tkanív a buniek po úmrtí. Návrh tiež zabezpečuje prístup chudobou ohrozených skupín obyvateľstva, ktoré sú dlžníkmi alebo osobami bez domova, k všeobecnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe. Doplnilo, že návrh má zároveň poskytnúť legislatívnu oporu pre zverejňovanie metodík v prípade, ak dôjde k prepočtu úhradového mechanizmu podľa klasifikačného systému DRG.
Súčasná definícia ambulantnej siete je zlá
Predkladaná novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti určuje nové pravidlá pre definovanie siete ambulancií špecialistov. Jej naplnenie by malo byť každoročne prehodnocované. Aktuálne nastavenie minimálnej siete podľa rezortu zdravotníctva neumožňuje problém nedostatku lekárov a iných zdravotníkov v špecializovaných ambulanciách identifikovať, predvídať, kvantifikovať ani lokalizovať. Ministerstvo upozorňuje, že treba zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a posilniť ho vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách.
Odôvodňuje to tým, že súčasná verejná minimálna sieť nereaguje na meniace sa potreby v čase, v mnohých odbornostiach je vysoký priemerný vek lekárov a mladých prichádza málo, aj preto, že im chýbajú motivačné nástroje. Systémové bariéry, ako napríklad indikačné a preskripčné obmedzenia či nízke kompetencie všeobecných lekárov, spôsobujú časť nevyžiadaných návštev špecializovaných ambulancií. Ďalšie problémy plynú z vysokej administratívnej záťaže, nízkeho využívania elektronických služieb alebo zastaraného zoznamu zdravotných výkonov.
V zákone sa posilňuje úloha samosprávnych krajov pri tvorbe verejnej optimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti vydávajú povolenia na prevádzku a schvaľujú ordinačné hodiny. Majú sa stať priamymi koordinátormi siete. Kraj môže zvýšiť alebo znížiť optimálnu kapacitu verejnej siete podľa terénnych znalostí a špecifík v regióne.
Novelou sa navrhuje započítavať do verejnej siete iba tzv. verejne dostupné ambulancie, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť prevažne na základe výmenného lístka. „Rozhodnutie, či poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť vo verejne dostupnej alebo nie verejne dostupnej ambulancii, bude jeho slobodným rozhodnutím,“ uviedlo ministerstvo. Ambulancie by mali byť evidované v špeciálnom registri.
Zákon má posilniť aj výmenu údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektami s cieľom jednotnosti údajov v databázach. Novela prináša tiež zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, ktoré súvisia s obmedzovacími prostriedkami či s ošetrovateľskou starostlivosťou o dieťa v domácom prostredí.
Zmeny v registroch
Novelou zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme sa zavádza elektronizácia laboratórnych vyšetrení, ktorá má zabrániť ich opakovaniu. Rezort zdravotníctva taktiež navrhuje službu elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi cez jednotný centrálny systém a elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.
Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zrušenie Národného registra úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo tvrdí, že register je neefektívny, keďže jeho výstupy je možné nahradiť údajmi z iného štatistického zdroja.
Predkladateľ sa v novele zaoberá aj ďalšími oblasťami, napríklad zosúladením zákonov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje vytvorenie Národného registra očkovania či Národného registra duševných ochorení. Má sa precizovať vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve.
Uznanie vzdelania sestier z Rumunska
Sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, by mohla byť na Slovensku uznaná odborná kvalifikácia. Vyplýva to z vládnej novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá je z dielne ministerstva školstva. Reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a odporúčanie Rady Európskej únie.
Má sa zaviesť koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín Európskej únie na pokračovanie v štúdiu. „Cieľom je zabezpečiť, aby vysokoškolská kvalifikácia, alebo kvalifikácia umožňujúca prístup na vysokoškolské štúdium získaná v jednom členskom štáte, bola automaticky uznaná na rovnakom stupni na účely prístupu k ďalšiemu štúdiu v iných členských štátoch,“ ozrejmil rezort školstva.
„Automatické vzájomné uznávanie kvalifikácií na pokračovanie v štúdiu bez osobitného administratívneho procesu bude zabezpečené databázou kvalifikácií z členských štátov, ktorá bude obsahovať možnosť vytvorenia doložky ako elektronického dokumentu, ktorým uchádzač preukáže stupeň dosiahnutého vzdelania ako základnú podmienku prijatia podľa zákona o vysokých školách. Ostatné podmienky prijatia sú predmetom prijímacieho konania na vysoké školy,“ dodal rezort.
Na programe aktuálnej schôdze je ešte niekoľko poslaneckých návrhov, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Na tento týždeň rokovanie skončilo a do lavíc sa poslanci vrátia až v pondelok (4. 11.) o 9. hodine.
(luh)
