Čísla ilustrujúce stav duševného zdravia dnešnej mladej generácie nám ukazujú veľmi smutný a znepokojivý obraz. Neriešenie rastúceho trendu duševných problémov by sa nám pritom mohlo kruto nevyplatiť v mnohých ohľadoch, od ekonomického po fyzický zdravotný stav ľudí, pretože i na ňom sa mentálne ochorenie podpisuje. Preto je zásadná prevencia u detí a mladistvých tak, aby sami včas rozpoznali, že niečo nie je v poriadku, a mali dostupnú nízkoprahovú sieť, kde sa dostanú k pomoci. Dnes je totiž bežné, že na sedenie u psychiatra čakajú vyše pol roka, počas ktorého sa problémy môžu zhoršiť. Práve oblasť duševného zdravia bola spolu s prístupom harm reduction (viac tu), screeningami, očkovaním, vzdelávaním či športom témou štvrtého ročníka medzinárodnej konferencie Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie.
„Aj duševné zdravie je záležitosť prevencie. Nielen v Česku pritom máme veľmi zlý trend predovšetkým u detí od 15 do 20 rokov, u ktorých narastá počet duševných chorôb, a nie je to tým, že by deti boli rozmaznané. Stúpajú aj pomerne závažné diagnózy typu schizofrénia. Máme tu 66 tisíc mladých ľudí, to je krajské mesto, ktorí majú prežívať najkrajšie chvíle života, ale sú duševne chorí – a počty rastú za posledných desať rokov o 40 percent. Tu je nejaká forma prevencie tisíckrát lepšia ako liečba,“ poukazuje riaditeľ českého Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) Ladislav Dušek s tým, že neblahú situáciu akceleroval covid, ale rozhodne problém nevyplýva len z toho – trend sa objavil ešte pred pandémiou.
Jeho slová potvrdzuje psychiater a sexuológ z Centra duševnej rehabilitácie Beroun spadajúceho pod holding AKESO Martin Hollý, podľa ktorého by preto preventívne aktivity mali cieliť najsilnejšie práve na deti a dospievajúcich. „U adolescentov je nárast problematiky súvisiacej s duševným zdravím enormný, čo je vidieť na kapacitách. Nie je výnimkou, že keď pre niekoho zháňame detského psychiatra nebo starostlivosť o adolescenta, lehoty sa dostávajú za horizont udalostí – termín býva za šesť či osem mesiacov, a počas tohto obdobia sa to často vyrieši inak. To so sebou však nesie vytváranie ďalších rizikových scenárov v správaní adolescenta,“ približuje Hollý.
Neriešenie hoci len ľahších problémov môže mať ďalekosiahle následky. Úzkosti a depresie totiž bývajú spojené s beznádejou a pesimistickou vyhliadkou do života, čo veľmi sťažuje akúkoľvek snahu o prevenciu telesných ochorení.
Až tretina problémov sa dá znížiť či oddialiť
Veľká časť problémov, čo sú práve depresívne a úzkostné prejavy, je pritom skutočne dobre preventabilná. Pokiaľ sa nám podarí dobre preventívne programy nastaviť, môže to priniesť obrovské úspory. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie totiž depresie a úzkosti stoja za 12 miliardami stratených dní v práci. Príznaky je pritom možné z pätiny až tretiny znížiť či oddialiť prostredníctvom programov kognitívne-behaviorálnej terapie.
„Potrebujeme vytvárať evidence-based programy. U nás v Česku zatiaľ v oblasti duševného zdravia fungujú skôr preventívne programy naviazané na sociálne služby a školský systém. Mávajú nejakú evidenciu, ale bývajú založené na iniciatívnych osobnostiach a entuziastických skupinách. Často ide o preventívne programy v školách, ktoré sa snažia tému destigmatizovať, zvyšovať povedomie o duševných poruchách a pracovať na emočnej gramotnosti,“ popisuje Martin Hollý, ktorý ako príklad takej osvetovej aktivity spomenul projekt Blázniš? No a!
Nezanedbateľnú rolu pritom hrajú tzv. peer pracovníci, teda ľudia s vlastnou skúsenosťou s duševnou chorobou, ktorí dokážu o problematike hovoriť dôveryhodnejšie a je tak ľahšie deti a dospievajúcich motivovať k tomu, aby so sebou niečo začali robiť.
K tomu samozrejme prebieha diskusia, aký vplyv majú na duševné zdravie detí a adolescentov moderné technológie. Čo sa ale týka sociálnych sietí a podobných aplikácií, je podľa Hollého namieste skôr prístup znižovania rizík ako zakazovania – teda informovať o tom, že to nie je realita. „Na druhej strane aktivity smerom k očistným kúram, digitálnym detoxom a zážitkom byť chvíľu bez týchto technológií sú vždy dôležité,“ podotýka Hollý.
Zároveň sa dajú tieto technológie využiť práve na preventívne účely. Kognitívne-behaviorálnu terapiu je totiž možné poskytovať i dištančne, ako koniec-koncov dokazujú výsledky programu Mindwell, ktorý vyvinuli odborníci na české pôde pod holdingom AKESO (písali sme napríklad tu). Práve gamifikáciou by šlo deti a adolescentov vtiahnuť do screeningového prostredia.
Pokiaľ ale chceme preventívne pôsobiť na deti a dospievajúcich, pochopiteľne netreba zabúdať na rodičov. Tu je namieste podpora rodičovských zručností napríklad v tom, ako hovoriť s deťmi o ich duševnom zdraví.
Nevyhnutnosť medzirezortnej diskusie
Prevencia v oblasti duševného zdravia je ale multiodborová záležitosť, kde má svoju úlohu veľa odborníkov – vrátane praktických lekárov. „Spolupracujeme dobre, s limitmi danými kapacitou. Screening a odovzdávanie pacientov s rizikom sú dobre dohodnuté, ale naráža to na to, že vo finále mnohokrát zostáva na samotnom pacientovi, aby si niečo našiel. Táto cesta ale na človeka s hroziacou duševnou poruchou kladie omnoho väčšie nároky ako na toho, kto žiadnou ľahkou depresiou netrpí,“ načrtáva zložitú situáciu Hollý.
Hoci by najväčší dôraz mal byť kladený na deti a dospelých vo veku 12 až 25 rokov, je tiež nevyhnutné snažiť sa premostiť medzeru, ktorá existuje medzi starostlivosťou o deti a o dospelých. Vo chvíli, keď sa podarí identifikovať problém, však najmä potrebujeme nastaviť sieť nízkoprahovej pomoci. Takéto zariadenia by mali spĺňať komunitný a multidisciplinárny princíp a mali by vedieť pracovať s anonymnou konzultáciou – čo v českom alebo slovenskom systéme nie je samozrejmosť.
Na systémové prepojenie všetkých potrebných odborností je zásadná koordinácia a vedenie. „Pre našu problematiku je veľmi dôležitý leadership – že to niekto vezme ako tému a dokáže moderovať diskusiu. To sa v posledných rokoch deje. Potrebujeme pritom medzirezortnú diskusiu, iba ako zdravotníci to nezvládneme. To, že existuje Národná rada pre duševné zdravie, je jedným z princípov. A potom je tu to, čo sa opakuje stále dokola, ale postupne sa zlepšuje – totiž peniaze,“ uzatvára Martin Hollý.
Michaela Koubová
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně ČR, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni SR a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře ČR a športovému klubu Dukla.