Ministerstvo zdravotníctva ešte počas leta predstavilo nové definovanie minimálnej siete ambulancií špecialistov. Jeho ambíciou je riešiť reálne a vážne problémy súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pripomienkové konanie k návrhu sa bolo ukončené v druhej polovici augusta tohto roka. Celkovo sa v ňom objavilo 816 pripomienok, z ktorých bolo 227 zásadných. Tie patrili najmä zdravotníckym organizáciám, samosprávnym krajom, ale aj ministerstvám a štátnym zdravotníckym inštitúciám. Zdravotnícky denník sa pozrel na vyhodnotenie zásadných pripomienok, v rámci ktorých zdravotnícke organizácie napríklad žiadali zavedenie povinných poplatkov v ambulanciách. Samosprávne kraje zase volali po úprave kompetencií.
Po novom by sa mala sieť definovať na základe určených parametrov s každoročným prehodnocovaním verejnej optimálnej siete a vyhodnocovaním jej naplnenia. Optimálna sieť má byť definovaná na úrovni starostlivosti poskytovanej v ambulancii v jednotlivých odbornostiach, nie na úrovni odborov alebo certifikovaných pracovných činností. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý už na konci septembra tohto roka schválila aj vláda.
Zlá definícia, odliv lekárov a poplatky
Zdravotnícke organizácie, združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), v pripomienkovaní uviedli, že návrh siete ambulantných poskytovateľov treba dopracovať aj v iných smeroch. Podľa nich je návrh kontroverzný pre nemocnice, pretože môže spôsobiť odliv lekárov z nemocníc do ambulantnej sféry, čo by mohlo ohroziť aj plnenie personálnych podmienok optimalizácie siete nemocníc. „Zástupcovia ambulantného sektora deklarujú presný opak a teda, že súčasné nastavenie mzdového ohodnotenia personálu v nemocniciach je vysoko demotivačné pre ambulantnú sféru a chýba finančná motivácia pre vstup nových do lekárov do ambulantnej sféry,“ odkazuje im ministerstvo zdravotníctva.
Podľa AZZZ ministerstvo nesprávne definovalo aj to, čo je verejne dostupná ambulancia. „Pod verejne dostupnou ambulanciou rozumieme každú ambulanciu, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia na základe platnej zmluvy minimálne s jednou zdravotnou poisťovňou,“ uvádzajú zdravotnícke organizácie v pripomienke. Definícia rezortu by vylučovala ambulancie v poliklinikách pri nemocniciach, ktoré tvoria najmä v regiónoch významné percento dostupných špecializovaných ambulancii. Podľa AZZZ riešia aj krátkodobo poskytujúcu starostlivosť.
Rezort pripomienku neakceptoval, pretože definícia verejne dostupnej ambulancie podľa pripomienky popiera základný účel, ktorý je definíciou cielený. „Ide o návrh, ktorý navrhuje status quo, nezohľadňovať účel. Pričom nezohľadňovanie účelu je jedným z hlavných limitov súčasnej definície verejnej minimálnej siete, kde do vyhodnotenia naplnenosti siete vstupuje každá jedna zmluvná špecializovaná ambulancia v príslušnej odbornosti bez ohľadu na účel, ktorý plní v systéme zdravotnej starostlivosti. Jednou z najdôležitejších charakteristík navrhovanej úpravy je zavedenie pojmu verejne dostupnej ambulancie, za účelom eliminovania pseudonaplnenia siete v príslušnej odbornosti,“ tvrdí rezort.
AZZZ okrem toho navrhla, aby bol v legislatíve zavedený poplatok desať eur pri každej návšteve poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Dôvodom majú byť pretrvávajúce problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti. Rezort pripomienku neakceptoval s tým, že podľa neho má zavedeniu takejto povinnosti predchádzať spoločná diskusia naprieč sektorom.
Kraje kompetencie nezmenia
Keďže by mali mať pri tvorbe siete slovo aj samosprávy, v pripomienkach sa objavili aj ich výhrady. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) napríklad navrhol preniesť kompetenciu vydávania povolení pre všetky nemocnice na ministerstvo zdravotníctva, kompetenciu vydávania povolení pre všetky ambulancie na samosprávne kraje a pokiaľ pôsobí poskytovateľ vo viacerých samosprávnych krajoch, mal by podľa BBSK povolenie vydávať každý samosprávny kraj sám. Aktuálne ho vydáva rezort zdravotníctva.
Ich výhradu ministerstvo neakceptovalo s tým, že táto problematika bude neskôr po širšej odbornej diskusii predmetom samostatného návrhu zákona.
Košický kraj v pripomienkach navrhuje popri ministerstve zdravotníctva a zdravotnej poisťovni zakotviť právo namietať pri vyhodnocovaní siete aj pre samosprávny kraj. „Prípadné nedostatky vo vyhodnocovaní stavu siete môžu negatívne ovplyvniť dostupnosť zdravotnej starostlivosti na území kraja. Samosprávny kraj má vedomosť o reálnych podmienkach príslušného územia, môže teda prinajmenšom rovnako efektívne ako ministerstvo zdravotníctva a zdravotné poisťovne upozorňovať na prípadné nedostatky vo vyhodnocovaní siete,“ myslí si Košický kraj.
Ani túto pripomienku rezort neakceptoval. „Ministerstvo zdravotníctva má za to, že nie je dôvodné, aby samosprávny kraj mal právo namietať správnosť matematického výpočtu výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete v rámci Slovenska. Samosprávny kraj má právo zvýšiť alebo znížiť vypočítanú potrebnú kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej inej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii. Zároveň uvádzame, že pripomienka je pripomienkou len jedného samosprávneho kraja a ostatné samosprávne kraje sa s ňou nestotožňujú,“ uvádza ministerstvo.
Nová sieť špecialistov
Nová minimálna sieť si tiež podľa odhadov vyžiada aj dodatočné náklady, ktoré odkroja zo štátneho rozpočtu. Na budúci rok by mali výdavky stúpnuť o 600-tisíc eur, o rok neskôr sa vyšplhajú na 9,8 milióna eur, v roku 2027 sa odhadujú na 22,8 milióna eur a v roku 2028 zase na 41,5 milióna eur. Rezort zdravotníctva pri odhadoch nákladov vychádzal z toho, že optimálna sieť počíta s 8 258 ambulanciami. Stopercentnú naplnenosť siete chce ministerstvo dosiahnuť za desať rokov.
Verejná minimálna sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je stanovená nariadením vlády z roku 2008. Obsahuje minimálny počet lekárov špecialistov v príslušnom medicínskom odbore a regióne, ktorých musí mať každá zdravotná poisťovňa zazmluvnených. Tieto počty však už nezodpovedajú skutočnému dopytu pacientov po zdravotnej starostlivosti. Populácia starne, inak sa vyvíja chorobnosť a mení sa aj medicína. Preto je aj väčší dopyt napríklad po špecializovaných vyšetreniach alebo starostlivosti.
Po novom by sa mala sieť definovať na základe určených parametrov s každoročným prehodnocovaním verejnej optimálnej siete a vyhodnocovaním jej naplnenia zo strany zdravotných poisťovní Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Optimálna sieť má byť definovaná na úrovni starostlivosti poskytovanej v ambulancii v jednotlivých odbornostiach, nie na úrovni odborov alebo certifikovaných pracovných činností.
Posilniť by sa mala aj úloha samosprávnych krajov pri tvorbe verejnej optimálnej siete. Tie získajú právomoc navrhovať úpravy vo forme zvýšenia alebo zníženia optimálnej kapacity verejnej optimálnej siete podľa terénnych znalostí a špecifík v regióne. Už v súčasnosti môžu vydávať povolenia alebo schvaľovať ordinačné hodiny. Podľa rezortu by tak mali aj priamo koordinovať sieť, lebo sú tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom o zriadenie ambulantnej praxe.
Miroslav Homola