Konsolidačný balík verejných financií, ktorý začne platiť od budúceho roka, obsahuje viacero opatrení, ktoré sa dotknú ambulancií či nemocníc. Výdavky v miliónoch eur by im mohla priniesť takzvaná transakčná daň. Nebude sa však vzťahovať na rozpočtovú organizáciu a príspevkovú organizáciu, ktorými sú aj štátne inštitúcie podriadené ministerstvu zdravotníctva či zariadenia a štátne nemocnice, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami. Novú daň však budú platiť súkromné ambulancie či nemocnice. Ich zástupcovia a odborníci sa zhodujú, že môže ísť o diskriminačné nastavenie či dokonca porušenie európskej legislatívy.
Od budúceho roka musia podnikatelia a firmy začať platiť takzvanú transakčnú daň. Ide o súčasť konsolidačného balíčka. Z každého prevodu z bankového účtu zaplatia daň vo výške 0,4 percenta. Maximálna daň pri jednej transakcii bude 40 eur. Za výber hotovosti by mali firmy platiť 0,8 percenta. V tomto prípade nebude stanovený žiaden maximálny limit a firmy zaplatia daň podľa reálneho výberu.
Jej pravidlá sú nastavené tak, že sa bude týkať aj zdravotníctva, no s výnimkami. Nebudú ju platiť rozpočtové a príspevkové organizácie, ktorými sú aj inštitúcie ministerstva zdravotníctva. Patria medzi ne rôzne zariadenia a štátne nemocnice. Naopak, nevyhnú sa jej napríklad zdravotné poisťovne, súkromné ambulancie či nemocnice. Novej dani sa nevyhnú ani zariadenia fungujúce ako akciové spoločnosti.
Výdavky stúpnu o milióny eur
Nová daň bude v praxi znamenať rast nákladov o milióny eur. Podľa zdravotníckeho analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského bude transakčná daň nákladovou položkou, ktorá zníži disponibilné zdroje v zdravotníctve. „Zároveň donúti organizácie k zmene správania smerom k menej optimálnemu, najmä v účtovníctve,“ hovorí pre Zdravotnícky denník.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar zase odhaduje, že pôjde o negatívny dosah v desiatkach miliónov eur ročne. „Najviac to, samozrejme, postihne tie subjekty, ktoré prevádzajú položky do 10-tisíc eur často a nevedia si tieto náklady ďalej preniesť do cien,“ uvádza pre Zdravotnícky denník.
Ambulantný sektor zatiaľ odhaduje dopady transakčnej dane ťažko. „Na viacerých fórach ale zaznel odhad zdravotných poisťovní, ktoré tento náklad odhadujú v súčte niekde na úrovni 11 miliónov eur. Toto sú prostriedky, ktoré v sektore budú určite chýbať, či už na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo na strane pacientov,“ uvádza pre Zdravotnícky denník výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.
Objem peňazí, ktoré na daň ambulancie vynaložia, nevie určiť ani predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky (ZVLD) Rastislav Zanovit. Je však presvedčený, že tí, ktorí budú mať možnosť, budú sa snažiť straty spôsobené novou daňovou povinnosťou nejakým spôsobom eliminovať.
Predbežné odhady dôsledkov už majú napríklad súkromné zdravotné poisťovne. Prvé hrubé odhady zvýšených výdavkov poisťovne Union sa pohybujú zhruba na úrovni jeden milión eur. Dopad transakčnej dane na zdravotnú poisťovňu Dôvera sa odhaduje na viac ako tri milióny eur.
Diskriminačné rozdelenie
Odborníci a analytici však poukazujú hlavne na to, že nastavenie transakčnej dane v zdravotníctve môže byť diskriminačné. Zachar napríklad poukazuje na to, že to pokrivuje súťaž. „Je to ešte vtipnejšie, daň budú platiť nielen súkromníci, ale aj štátne akciovky. Je to pekná ilustrácia jedného z mnohých absurdných faktorov tejto dane. Z pohľadu férového prostredia je to, samozrejme, prešľap,“ poukazuje na paradox transakčnej dane aj Vlachynský.
Ambulantní poskytovatelia okrem nespravodlivého nastavenia hovoria aj o tom, že to je v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Jedná sa o takzvanú pozitívnu diskrimináciu. Na tento právny štatút sa svojho času odvolávali kompetentní v energetickej kríze, v ktorej sa ambulancie pomoci nedočkali a prepadli cez všetky schémy pomoci, pričom nami navrhované riešenia boli zamietané s odvolávaním sa na to, že systémová pomoc ambulanciám by mohla byť Európskou komisiou vyhodnotená ako pozitívna diskriminácia. Je zaujímavé, že teraz to zrazu neplatí a opätovne musíme poukazovať a bojovať za niečo, čo by malo byť absolútne samozrejmé,“ pripomína Trenčanská Bedušová.
Zanovita výnimky pri transakčnej dani neprekvapujú. „Doteraz nie je spravodlivé, že štátne inštitúcie neplatia odvody, neplatia faktúry a v súkromnom sektore to nie je možné, lebo v tom prípade na súkromník končí. Na toto sme si už zvykli a rozumieme tomu, že štát sa snaží chrániť svoje zariadenia, ale v konečnom dôsledku to nepomôže z pohľadu služby, ktorú majú štátni poskytovatelia zabezpečiť pre občanov,“ myslí si šéf ZVLD.
ZAP si vie predstaviť, že by výnimku z transakčnej dane dostal celý zdravotnícky sektor. Argumentujú tým, že je v podstatnej miere financovaný z verejných zdrojov, pričom tieto majú byť prioritne určené na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Odborníci si však nevedia predstaviť niektoré situácie z praxe. Jedna firma môže napríklad prevádzkovať ambulanciu a zároveň prenajímať kancelárie. Okrem toho sa môžu ozvať aj ďalšie sektory, ktoré by pre seba žiadali výnimku.
Miroslav Homola
