Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na niektorých pracovných pozíciách dlhodobo bojuje s fluktuáciou. Ide najmä o miesta na sekcii inšpekcie, ktoré sú okrem iného náročné na odbornosť. Zdravotníckemu denníku to v rozhovore na začiatku leta povedal riaditeľ ústavu Roman Dorčík. Problém potvrdil ŠÚKL aj v ankete medzi zdravotníckymi štátnymi inštitúciami. Problém je najmä v nastavení platov, ktoré sú pevne stanovené zákonom. Konkurenciou pre ústav sú pritom často nadnárodné korporácie, ktoré ponúkajú štedrejšie platové ohodnotenie. Hľadanie odborníkov môže brzdiť aj vylučovanie uchádzačov, ktorí by teoreticky mohli mať nejaký konflikt záujmov. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že problém dôkladne analyzuje.
Aj napriek tomu, že v štátnom ústave sú stabilné pracovné tímy odborníkov, ktorí tam pôsobia už roky, ústav pri inšpektoroch dlhodobo bojuje s fluktuáciou. „Ako štátna inštitúcia na trhu práce ťaháme za kratší koniec, našou priamou konkurenciou sú komerčné spoločnosti, často ide o nadnárodné korporácie,“ uviedol ŠÚKL pre Zdravotnícky denník s tým, že by pomohlo navýšenie rozpočtu na mzdy a zlepšovanie pracovného prostredia.
ŠÚKL je rozpočtová organizácia, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Ľudia, ktorí pre ústav pracujú, sú spravidla v štátnozamestnaneckom pomere. To znamená, že ich platy definuje tabuľka v zákone o štátnej službe. Zamestnanci však majú nárok aj na príplatky za riadenie. Štátnym zamestnancom sa okrem toho môžu platy valorizovať, prípadne dostávajú aj odmeny. V ponukách sú aj relevantné benefity ako dovolenka navyše, skrátený pracovný čas a home office.
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uvádza, že si uvedomuje špecifické odborné predpoklady potrebné pre prácu na pozíciách v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv a záujem o takýchto zamestnancov aj zo strany súkromného sektora. „Personálnu situáciu v ŠUKL dôkladne analyzujeme,“ konštatoval rezort zdravotníctva v stručnej odpovedi.
Platy podľa tabuľky
Legislatíva o štátnej službe obsahuje celkovo deväť platových tried. Do najnižšej prvej triedy patrí odborný referent, na druhej sú hlavní referenti, na tretej radcovia, štvrtá trieda patrí samostatným radcom, piata zase odborným radcom, v šiestej triede je hlavný radca, siedma zase patrí štátnym radcom, podľa triedy osem sú platení hlavní štátni radcovia a podľa poslednej triedy sa odmeňuje generálny štátny radca.
Podľa tabuľky patrí zamestnancovi v prvej platovej tarife suma vo výške 480 eur. Keďže minimálna mzda je v súčasnosti na úrovni 750 eur, základný tabuľkový plat musí štát dorovnávať rôznymi príplatkami, aby bola dodržaná legislatíva o minimálnej mzde. Najvyššia platová trieda počíta s platom na úrovni 1 107,50 eura. Príplatky za riadenie sa potom pohybujú od 5,5 percenta až po 90 percent podielu zo mzdy. „Čo sa týka platov, nikdy sa nedostaneme na úroveň komerčnej sféry, pretože sme limitovaní zákonom,“ uviedol Dorčík ešte začiatkom leta v rozhovore pre Zdravotnícky denník.
Ústav momentálne vypísal výberové konanie na dve voľné pracovné miesta pre hlavných radcov. V jednom prípade ide o miesto referenta personalistiky, v druhom o referenta postregistračnej kontroly. Hlavným radcom podľa tabuľky v zákone patrí základný plat na úrovni 754,50 eura. Podľa štatistík portálu Platy.sk sa mzda na tejto pozícii pohybuje od niečo málo cez 1 100 eur až do 2 128 eur mesačne. Najvyššiu a najnižšiu mzdu však poberá v oboch prípadoch len desať percent zamestnancov.
Nie je to len o zárobkoch
Dôvodom fluktuácie pritom nemusí byť len plat. Ústav pripomína, že napríklad inšpektori musia často cestovať a byť vždy v strehu, či už pri samotnej inšpekcii, alebo pri deeskalácii konfliktných situácií. „Zároveň sa nás negatívne dotýka takzvaný odliv mozgov do zahraničia. Potenciálnym zamestnancom sa snažíme komunikovať zmysluplnú pracovnú náplň, čo v našom prípade nie je iba náborové klišé – máme veľmi špecifickú, odborne aj intelektuálne zaujímavú agendu,“ uviedol ŠÚKL.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že pri pozíciách vo verejných inštitúciách je tiež veľmi časté, že sú vylúčení absolventi, ktorí by teoreticky mohli mať nejaký konflikt záujmov. „Často býva podmienka, že záujemca nemohol určitý počet rokov pred tým pracovať či podnikať v komerčnej sfére v danom odvetví a podobne. To by ešte ďalej výrazne zužovalo možných kandidátov,“ uvádza. V aktuálne vyhlásených výberových konaniach, ktoré zastrešuje ŠÚKL, sa podobná podmienka neobjavuje.
Na druhej strane však zamestnancom ŠÚKL ponúka možnosti v rámci vzdelávania, medzinárodnej spolupráce či špecifickej pracovnej náplne. Mnoho pracovníkov tiež úzko spolupracuje s odborníkmi v rámci celej Európskej únie a majú tak možnosť podieľať sa na formovaní liekovej regulácie v rámci únie. Do budúcnosti tiež ústav plánuje jeho užšie zosieťovanie so slovenskými odbornými a akademickými inštitúciami.
Fluktuácia v iných inštitúciách
Zdravotnícky denník sa ešte koncom leta obrátil na niekoľko inštitúcií a zisťoval, či pociťujú problém s fluktuáciou. Ako sa ukázalo, vo väčšine z nich tento problém nevzniká. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve napríklad uviedol, že v rámci spätnej väzby analytických jednotiek jeho zamestnanci indikovali, že chcú v inštitúte pracovať po dobu troch a viac rokov.
Úrad verejného zdravotníctva eviduje odchody zamestnancov hlavne z dôvodu odchodu do dôchodku, prípadne zamestnanci odchádzajú na iné služobné úrady. Ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá problém s fluktuáciou zamestnancov. Podľa úradu je jej miera primeraná a nemá vplyv na plynulý chod jednotlivých útvarov úradu. Odchod zamestnancov do dôchodku je tam najčastejším dôvodom skončenia pracovného pomeru.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (OS ZZS SR) zase uviedlo, že fluktuácia jeho zamestnancov je dlhodobo nízka. Takmer 70 percent zamestnancov pracuje v organizácii viac ako päť rokov. Fluktuácia je rovnomerne rozložená v rámci organizácie. Riešením fluktuácie sú podľa OS ZZS SR kvalitné pracovné podmienky, stabilné pracovné prostredie, primerané ohodnotenie a benefity vyplývajúce z dobre postavenej kolektívnej zmluvy.
Miroslav Homola
