Štátne nemocnice pred sebou roky tlačia dlhy. Súčasťou konsolidácie verejných financií je preto aj úmysel transformovať ich na akciové spoločnosti. To by malo zabezpečiť, že za ich fungovanie sa prevezme viac zodpovednosti. Za vládu oznamoval obsah konsolidácie okrem iných aj predseda vlády a strany Smer-SD Robert Fico. Pri poslednej veľkej reforme zdravotníctva pred zhruba 20 rokmi, v rámci ktorej mali byť všetky štátne nemocnice transformované na akciové spoločnosti, bol pritom Fico ako vtedajší opozičný líder proti tomuto kroku. Svoj postoj potom zopakoval počas svojej druhej vlády v roku 2012. Teraz transformáciu sám presadzuje. Zatiaľ však nenabrala reálne kontúry, čo si pripúšťajú aj v Smere. Samotní šéfovia štátnych nemocníc pripomínajú, že len zmena právnej formy nie je riešením stavu štátnych nemocníc. O transformácií nemajú zatiaľ dostatok informácií.
Štátne nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva by sa mali transformovať zo štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti. Ide o súčasť konsolidácie verejných financií. Dôvodom sú najmä dlhy, ktoré štátne nemocnice dlhodobo generujú. Slovensko má kvôli tomu problémy aj v Bruseli, keďže porušuje európsku smernicu o oneskorených platbách z roku 2011, ktorá vyžaduje od verejných orgánov, aby zaplatili svojim dodávateľom do 30 dní alebo do 60 dní v prípadoch týkajúcich sa nemocníc. Skonštatoval to aj Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu. Transformácia by mala zabezpečiť viac zodpovednosti pri hospodárení nemocníc. Už sa nebudú môcť zadlžovať, keďže to zákon nedovoľuje. Do hry tak vstúpia veci ako predlženie, úpadok, konkurz či bankrot.
Zámer transformácie presadzuje aj premiér Fico. Ten však v minulosti proti podobným úvahám tvrdo bojoval. Ako líder opozičnej strany sa proti tomu postavil napríklad počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa transformácia nemocníc pripravovala. Na akciovú spoločnosť sa vtedy nakoniec transformovali len popradská nemocnica, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Fico svoj postoj k transformácii nemocníc na akciovky zopakoval aj v roku 2012 počas svojej druhej vlády. Podľa jeho slov by to bola len príprava na privatizáciu nemocníc. Zdravotnícky denník sa samotného premiéra pýtal, čo zmenilo jeho názor na transformáciu. Do zverejnenia článku však na otázky nereagoval.
Napriek tomu, že transformácia bola oznámená pri konsolidácii verejných financií, ktorá už bola schválená aj v parlamente a už čaká len na podpis prezidenta, pri zmene nemocníc sa zatiaľ nič neudialo. To, že transformácia nie je zaručená, si pritom pripúšťajú aj v samotnej vládnej strane Smer. „Vnímam túto otázku, transformáciu nemocníc na a.s., v súčasnosti skôr ako otvorenie debaty, ako zastabilizovať a urobiť efektívnym zdravotný systém na Slovensku. Ak táto otázka reálne príde do praxe, rád sa vyjadrím,“ povedal pre Zdravotnícky denník predseda zdravotníckeho parlamentného výboru Vladimír Baláž (Smer-SD).
Len zmena právnej formy nie je riešením
Niektorí šéfovia štátnych nemocníc sú pri hodnotení návrhu na ich transformáciu zdržanliví, iní zase tento úmysel hodnotia komplexnejšie. „Téma právnej formy poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, resp. transformácia nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR zo štátnych príspevkových na akciové spoločnosti má viacero uhlov pohľadu. Zjednodušene – rámcovo povedané, jeden je legislatívno-právny a druhý je ekonomický. Prvý má vplyv na riadenie spoločnosti, teda jej orgány a z toho vyplývajúce zodpovednosti a druhý, ktorý zároveň súvisí s prvým, má vplyv na objem disponibilných zdrojov. V zásade to však znamená, že bude potrebné systém v type lôžkovej zdravotnej starostlivosti výrazne dofinancovať,“ uviedla pre Zdravotnícky denník riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica Miriam Lapuníková.
Podľa jej slov je však potrebné povedať, že samotné dofinancovanie systém nezachráni, pretože to samo o sebe neprinesie zvýšenie kvality ani efektívnosti, v ktorých je veľký priestor na zlepšenie a majú vplyv na udržateľné, ekonomicky a medicínsky efektívne prevádzkovanie. „Vzhľadom k tomu s vysokou pravdepodobnosťou nie je len zmena právnej formy riešením stavu štátnych nemocníc. Toho času reálne nedisponujeme dostatkom informácií, ktoré by predstavovali proces transformácie, ciele, stratégie a úlohy v čase, takže nevieme dať relevantnú odpoveď na všetky otázky,“ dodala Lapuníková.
Podľa šéfky banskobystrickej nemocnice je však zmena právnej formy časti nemocníc „silne politickou témou“, ktorá má argumenty na obidvoch stranách. „Verím, že svoju rolu v tejto diskusii zohrá aj fakt, že zdravie je zmiešaný statok, teda, zjednodušene povedané, na ňom musí záležať jednotlivcovi, ale aj štátu. Zároveň verím, že skutočnosť dobrej praxe vo svete a hlavne v Európe, ktorá nám je kultúrne blízka, bude v politickom rozhodnutí zohľadnená,“ uzavrela.
Iné štátne nemocnice buď nemajú o transformácii dosť informácií, alebo sa odvolávajú na komptenciu rezortu zdravotníctva. „Všetky pripravované konsolidačné opatrenia, ako aj iné zmeny riadenia zdravotníckych zariadení sú v plnej kompetencii nášho zriaďovateľa a UNLP Košice nie je oprávnená sa k nim vyjadrovať,“ uviedla napríklad košická nemocnica. Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky zase uvádza, že zatiaľ o tejto zmene nemá žiadne informácie. Fakultná nemocnica Trenčín tvrdí, že je pripravená poskytnúť plnú súčinnosť ministerstvu zdravotníctva pri príprave opatrení, ktorých cieľom bude zabezpečiť lepšie hospodárenie zdravotníckych zariadení.
Bez dofinancovania to nepôjde
Dlh štátnych nemocníc sa pohybuje na úrovni zhruba 800 miliónov eur. Európska komisia (EK) ešte vlani v apríli zažalovala Slovensko na súdnom dvore za to, že slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb. Komisia navyše upozornila, že napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní. Podľa súdu bola priemerná dĺžka splatnosti 400 dní v roku 2015, 460 dní v roku 2017 a neskôr až 750 dní. V rokoch 2021 a 2022 stále presahovala 60 kalendárnych dní – 204 dní v období od decembra 2021 do júna 2022 a 232 dní za obdobie do decembra 2022.
Súd tak skonštatoval, že Slovensko porušuje smernicu o oneskorených platbách a musí bezodkladne splniť rozsudok súdu. Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej už môže požadovať peňažné sankcie. Pokuta môže byť stanovená na úrovni takmer 700-tisíc eur. Okrem toho môže Komisia Slovensku nariadiť platiť aj penále, ak krajina nevyrieši problém s neskorými platbami faktúr.
Transformácia nemocníc tak nebude možná bez ich dofinancovania. „S aktuálnym dlhom nie je možné nemocnice transformovať, to by sme ich stransformovali rovno do bankrotu. Treba ich rekapitalizovať,“ potvrdil v rozhovore pre Zdravotnícky denník analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Nemocnice sa ako akciové spoločnosti podľa neho nebudú môcť zadlžovať tak, ako doteraz. Zákon to neumožňuje. „Nastupujú k slovu veci ako predlženie, úpadok, konkurz či bankrot. Transformáciu si musíme predstaviť nie ako čarovný prútik, ale ako bič. Ten začne po chrbtoch plieskať manažment a akcionára hneď, ako sa finančná situácia začne zhoršovať. Dodatočné peniaze ale tento bič nevyčaruje,“ dodal.
Miroslav Homola
