Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v budúcom roku úroveň 9,60 miliardy eur. Medziročne tak stúpnu o 691 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením jeho nového šéfa Kamila Šaška (Hlas-SD) však tvrdí, že schválený rozpočet zatiaľ nepokrýva niektoré položky, ktoré sú z pohľadu rezortu dôležité. Šaško chce preto hľadať spôsoby, ako získať viac prostriedkov na nové lieky, vyriešenie problémov nemocníc či náklady spojené so starnutím obyvateľstva. Získať viac peňazí z rozpočtu, ktorý zastrešuje minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), však nebude ľahké. Podľa Kamenického to je podmienené buď zvýšením príjmov štátu, alebo škrtmi v rozpočte. Šaško tiež priznal, že rozpočet nadväzuje na konsolidáciu, čomu sa musia prispôsobiť aj priority rezortu zdravotníctva.
Z návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vyplýva, že celkové výdavky na zdravotníctvo sú v roku 2025 rozpočtované na úrovni 9,6 miliardy eur. Ide tak o 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Rozpočet predpokladá, že oproti roku 2017 výdavky na verejné zdravotné poistenie narastú do roku 2027, teda za desať rokov, o 103 percent, zatiaľ čo HDP podľa prognózy za rovnaké obdobie porastie o 80 percent.
„Rozpočet priamo nadväzuje na konsolidáciu verejných financií. Jednou z jeho zásadných úloh je vrátiť našu štátnu kasu na udržateľnú cestu po rokoch nezodpovedného šafárenia. Tomu sa, žiaľ, musia prispôsobiť aj priority jednotlivých rezortov, vrátane zdravotníctva. Žiaden minister nikdy nie je spokojný s návrhom rozpočtu, pretože si vie predstaviť množstvo nových a rozvojových projektov, ktoré by za priaznivejších finančných okolností vedel uskutočniť,“ cituje Šaška komunikačný odbor rezortu zdravotníctva pre Zdravotnícky denník.
Podľa jeho slov schválený rozpočet zatiaľ nepokrýva niektoré položky, ktoré sú z pohľadu ministerstva zdravotníctva dôležité. „Budem preto hľadať spôsoby, ako získať viac prostriedkov na nové lieky, vyriešenie problémov nemocníc či náklady spojené so starnutím obyvateľstva,“ cituje ministra komunikačný odbor.
Štátnu kasu má v rukách Kamenický zo Smeru, ktorý tvrdí, že dohoda na zmenách v rozpočte musí byť založená na kompromise. Zároveň tvrdí, že plánovaný deficit meniť nechce. Ak bude chcieť ministerstvo zdravotníctva viac peňazí, musí buď navrhnúť, kde by sa mohli zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, alebo sa budú musieť urobiť škrty v inej oblasti rozpočtu. Na tom sa však musí dohodnúť koalícia.
Ani slovo o dlhoch nemocníc
Výdavky určené pre zdravotnícke zariadenia ministerstva zdravotníctva budú v roku 2025 na úrovni 3,21 miliardy eur. Výdavky na bežnú prevádzku sa rozpočtujú vo výške 3,13 miliardy eur, pričom najväčší podiel na úrovni 61,8 percent tvoria osobné výdavky. V hodnotovom vyjadrení ide o 1,98 miliardy eur. Na zabezpečenie prístrojového vybavenia nemocníc, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení a modernizácie sa vyčlenilo 71,9 milióna eur.
V rozpočte sa však nespomínajú dlhy štátnych nemocníc, ktoré sa pohybujú na úrovni zhruba 800 miliónov eur. Zdravotnícky denník sa rezortov financií a zdravotníctva pýtal, či sú na tento účel vyčlenené peniaze. Kamenického ministerstvo odkázalo, že otázku treba klásť len rezortu zdravotníctva. Ten na otázku o peniazoch pre nemocnice priamo neodpovedal. „Vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2025. Rokovania o detailoch medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva naďalej pokračujú, o ich výsledku budeme včas informovať,“ uviedlo komunikačné oddelenie.
Európska komisia (EK) ešte vlani v apríli zažalovala Slovensko na súdnom dvore za to, že slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb. Komisia navyše upozornila, že napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní.
Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej už môže požadovať peňažné sankcie. Pokuta môže byť stanovená na úrovni takmer 700-tisíc eur. Okrem toho môže Komisia Slovensku nariadiť platiť aj penále, ak krajina nevyrieši problém s neskorými platbami faktúr.
Odborári majú vlastný návrh šetrenia
Rozpočet počíta aj s konsolidačnými opatreniami. Ráta sa s trojpercentným nárastom platov zdravotníckeho personálu. Mzdy zdravotníkov porastú o 170 miliónov eur oproti očakávanej skutočnosti predošlého roka. Zmena v mechanizme odmeňovania zdravotníkov v budúcom roku spomaľuje rast z 9,7 percenta na tri percentá pre lepšie zarábajúcich pracovníkov v zdravotníctve a na 6,3 percenta pre sestry a niektoré ďalšie profesie. Od roku 2026 budú mzdy zdravotníckych pracovníkov naďalej rásť v súlade s priemernou mzdou.
Zdravotníci naprieč celým sektorom odmietajú navrhnuté konsolidačné opatrenia a vyzvali prezidenta Petra Pellegriniho, aby ich v súčasnom znení nepodpísal. Hlava štátu po minulotýždňovom stretnutí so zástupcami zdravotníkov vyzvala vládu, aby sa ich požiadavkami zaoberala a hľadala kompromis. Deklaroval, že od rokovaní bude závisieť, či legislatívu podpíše.
Lekárske odborové združenie (LOZ), s ktorým aktuálne rokuje o kompromise aj Šaško, ukázalo vlastný návrh šetrenia. V zdravotníctve sa podľa odborárov dá ušetriť 241 miliónov pre tento rok a budúci rok je možné ušetriť ďalších 308 miliónov eur. LOZ sa odvoláva na dokument ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií zo septembra 2022. „Z tohto dokumentu je možné vyčítať, že sa dajú ušetriť financie pri centrálnom nakupovaní liekov, optimalizácii cien a množstva vyšetrení, napríklad pri magnetickej rezonancii, či zákonnej povinnosti zdravotných poisťovní pokryť minimálne oprávnené náklady na liečbu pacienta v nemocnici,“ konštatuje predseda LOZ.
V dokumente, na ktorý sa odvolávajú odborári, sa hovorí aj o tom, že náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní. Nízke platby sú pripisované najmä súkromným poisťovniam. Podľa dokumentu sú kvôli tomu nemocnice zanedbané a nemajú peniaze na údržbu.
Šaško sa pozrie na zdravotné poisťovne
Celkové budúcoročné výdavky na verejné zdravotné poistenie oproti schválenému rozpočtu na tento rok medziročne vzrastú o 523 milióna eur na celkovú sumu 8,5 miliardy eur. To predstavuje rast o 6,56 percenta. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy eur s medziročným rastom o 525 miliónov eur (6,84 percenta) oproti schválenému rozpočtu 2024 a programovej vyhláške.
„Súčasťou výdavkov na verejné zdravotné poistenie sú aj iné výdavky, ktoré obsahujú povinné príspevky vybraným inštitúciám a tiež výdavky na prevádzku zdravotných poisťovní. Rozpočet zohľadňuje predpokladaný vplyv starnutia a s ním spojený nárast chorobnosti, zvýšené užívanie liekov ako aj vyššiu potrebu využívania zdravotnej starostlivosti,“ píše sa v návrhu rozpočtu.
Aj samotný Šaško pri nástupe do funkcie uviedol, že sa chce venovať finančným tokom v sektore. Ako sám uviedol, najviac mu „červená kontrolka bliká“ pri zdravotných poisťovniach. Preto sa chce spoločne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pozrieť na spôsoby, akými poisťovne spravujú peniaze občanov. „Zdravotníctvo určite potrebuje efektivitu a pokojne aj úsporu tam, kde sa so spoločnými peniazmi narába nehospodárne,“ cituje ministra jeho komunikačná odbor.
Už schválený rozpočet však počíta aj s tým, že rezort bude musieť šetriť. Rozpočtový cieľ je pre výdavky na zdravotnú starostlivosť určený na 8,2 miliardy eur. Preto bude musieť rezort zdravotníctva nájsť úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. „Tieto opatrenia budú nevyhnutné vzhľadom na limity celkových verejných výdavkov, vďaka ktorým môže štát zabezpečiť finančnú udržateľnosť a efektívne využívanie jeho zdrojov,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Miroslav Homola
