Z návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vyplýva, že celkové výdavky na zdravotníctvo sú v roku 2025 rozpočtované na úrovni 9,6 miliardy eur. Výdavky na zdravotníctvo tak medziročne vzrastú o 691 miliónov eur, čiže o 7,76 percenta oproti schválenému rozpočtu na tento rok. Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský hovorí, že rozpočet síce operuje s nárastom, no z pohľadu prevádzky je to imaginárne číslo. Rozpočet má podľa neho v sebe aj potenciálnu prevádzkovú dieru, ale zrejme aj ukryté peniaze, ktoré pôjdu na dlhy štátnych nemocníc.
Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v budúcom roku úroveň 9,60 miliardy eur. Medziročne tak stúpnu o 691 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií, ktorý už schválila aj vláda. Suma pre zdravotníctvo predstavuje 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Oproti roku 2017 výdavky na verejné zdravotné poistenie narastú do roku 2027, teda za desať rokov, o 103 percent, zatiaľ čo HDP podľa prognózy za rovnaké obdobie porastie o 80 percent.
Potenciálna prevádzková diera
Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že modus operandi rozpočtu je podobné, ako posledné roky. „Komunikuje sa miliardový nárast, respektíve osempercentná zmena oproti minuloročnému rozpočtu. Z pohľadu prevádzky je to však imaginárne číslo. Keď sa pozrieme na porovnanie očakávanej skutočnosti tohto roka s rozpočtom na budúci rok z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia, tak je nárast sotva na úrovni očakávanej inflácie,“ vysvetľuje analytik z INESS.
Celkové výdavky na verejné zdravotné poistenie oproti schválenému rozpočtu na tento rok medziročne rastú o 523 milióna eur na celkovú sumu 8,5 miliardy eur. To predstavuje rast o 6,56 percenta. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy eur s medziročným rastom o 525 miliónov eur (6,84 %) oproti schválenému rozpočtu 2024 a programovej vyhláške.
Rozpočtový cieľ je pre výdavky na zdravotnú starostlivosť určený na 8,2 miliardy eur. Preto bude musieť rezort zdravotníctva nájsť úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. „Tieto opatrenia budú nevyhnutné vzhľadom na limity celkových verejných výdavkov, vďaka ktorým môže štát zabezpečiť finančnú udržateľnosť a efektívne využívanie jeho zdrojov,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Na položku úspor upozornil aj Vlachynský, tie podľa neho nie sú konkretizované. „Rozpočet tak má v sebe rovno zabudované potenciálnu prevádzkovú dieru. Samozrejme, nikde nie je nepísané, že rozpočet na zdravotníctvo nevyhnutne musí každoročne narásť o toľko alebo toľko percent. Problém je však v tom, že rozpočtu vláda následne neprispôsobuje očakávania v sektore ani z pohľadu poskytovateľov, ani z pohľadu pacientov. Očakávam preto, že opäť budeme svedkami priebežného dofinancovávania,“ myslí si.
Skryté peniaze pre nemocnice?
Výdavky určené pre zdravotnícke zariadenia ministerstva zdravotníctva budú v roku 2025 na úrovni 3,21 miliardy eur. Výdavky na bežnú prevádzku sa rozpočtujú vo výške 3,13 miliardy eur, pričom najväčší podiel na úrovni 61,8 percent tvoria osobné výdavky. V hodnotovom vyjadrení ide o 1,98 miliardy eur. Na zabezpečenie prístrojového vybavenia nemocníc, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení a modernizácie sa vyčlenilo 71,9 milióna eur.
V rozpočte sa však nespomínajú dlhy štátnych nemocníc, ktoré sa pohybujú na úrovni zhruba 800 miliónov eur. Spomína sa však 750 miliónov eur na dotáciu do štátnych aktív z kapitoly všeobecnej pokladničnej správy. Zdravotnícky analytik upozorňuje, že tieto peniaze teda nie sú v kapitole zdravotníctva a nemusí sa to zdravotníctva ani týkať. „Ak by som mal hádať, tak časť zdrojov z tejto položky bude použitá na oddlženie nemocníc a možno rekapitalizáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP),“ myslí si Vlachynský.
Európska komisia (EK) ešte vlani v apríli zažalovala Slovensko na súdnom dvore za to, že slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb. Komisia navyše upozornila, že napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní.
Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej už môže požadovať peňažné sankcie. Pokuta môže byť stanovená na úrovni takmer 700-tisíc eur. Okrem toho môže Komisia Slovensku nariadiť platiť aj penále, ak krajina nevyrieši problém s neskorými platbami faktúr.
Miroslav Homola