Sekcia implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem na Ministerstve zdravotníctva SR eviduje dve doručené žiadosti o poskytnutie prostriedkov na vybudovanie psychiatrických stacionárov v rámci predĺženej výzvy, o ktorej sme minulý týždeň informovali v Zdravotníckom denníku. Výzva je otvorená do 9. novembra a vyhodnotenie žiadostí o poskytnutie prostriedkov ministerstvo predpokladá do januára 2025. Dodrží tak 90-dňovú lehotu stanovenú Systémom implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR. Pre Zdravotnícky denník to uviedli z komunikačného odboru rezortu.
Prostriedky budú úspešným žiadateľom vyplácané po uzatvorení zmluvy. Ministerstvo zdravotníctva upresnilo aj informácie o plánovaných počtoch nových komunitných psychiatrických zariadení: „Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je podporiť realizáciu siedmych psychiatrických stacionárov pre dospelých, ôsmich psychiatrických stacionárov pre deti a adolescentov, troch centier pre poruchy autistického spektra a jedenástich psychosociálnych centier.“
Zároveň ale konštatuje, že evidujú nedostatok záujemcov o vybudovanie psychiatrických stacionárov pre deti a adolescentov. Práve preto pristúpili k predĺženiu výzvy. Nevedno, či to pomôže. Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku, prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák aj predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová tvrdia, že financovanie reformy starostlivosti o duševné zdravie je nedostatočné a chýbajú aj odborníci poskytujúci starostlivosť.
Psychiatrický stacionár a psychosociálne centrum
Psychiatrický stacionár je zariadenie poskytujúce komunitnú zdravotnú starostlivosť, zohľadňuje prirodzené prostredie a sociálnu situáciu človeka. Komunitná zdravotná starostlivosť spravidla vyžaduje zapojenie podporného tímu, ktorého členmi sú napríklad osoby so skúsenosťou s ochorením, takzvaní peer konzultanti, zástupcovia neziskových organizácií, sociálni pracovníci, školskí zamestnanci a iní. Stacionár má pomôcť pri pracovno-sociálnej reintegrácii pacienta. Ide však stále o vysokoprahové zariadenie, kde sa poskytuje systematická veľmi intenzívna epizodická každodenná liečba počas všetkých pracovných dní. Trvá maximálne tri mesiace v roku.
Na podobných princípoch ako psychiatrické stacionáre fungujú psychosociálne centrá, ktoré sú však nízkoprahové zdravotnícke zariadenia, je v nich vyššia podpora sociálnych služieb a starostlivosť sa poskytuje počas niekoľkých hodín niektorých pracovných dní, kým sa nedosiahne liečebný cieľ.
Spoločná európska výzva
Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia 10. októbra vyzvalo 33 európskych organizácií vrátane slovenskej Ligy za duševné zdravie Európsku komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku stratégiu pre duševné zdravie s jasným harmonogramom a primeraným rozpočtom, ako aj ukazovateľmi na monitorovanie a koordináciu pokroku na európskej úrovni a úrovni členských štátov. Celá výzva je dostupná tu.
Európska stratégia pre duševné zdravie by podľa organizácií mala riešiť sociálno-ekonomické a environmentálne determinanty duševného zdravia v rôznych oblastiach politiky, zabezpečiť rovnosť prístupu k podpore duševného zdravia aj pre zraniteľné, marginalizované a diskriminované skupiny, navrhnúť spolu so sociálnymi partnermi legislatívnu iniciatívu na riadenie psychosociálnych rizík a pohody na pracovisku a klásť v tejto oblasti zvláštny dôraz na zdravotníkov a opatrovateľov. Tiež prispieť k deinštitucionalizácii starostlivosti o duševné zdravie a zabezpečiť prechod na komunitnú, dostupnú a cenovo dostupnú starostlivosť o duševné zdravie, financovať výskum a inovácie v súlade s psychosociálnym modelom duševného zdravia a robiť ďalšie opatrenia.
Jednotlivé členské štáty by podľa výzvy mali rozvíjať práve komunitnú starostlivosť a tiež vypracovať akčné plány alebo stratégie v koordinácii s opatreniami na úrovni Európskej únie s prístupom k duševnému zdraviu, ktorý sa nebude týkať len zdravotníctva, ale aj zamestnanosti, vzdelávania, digitalizácie a umelej inteligencie, kultúry, životného prostredia a klimatických faktorov, ako sa odporúča v záveroch Európskej rady o duševnom zdraví.
Od Európskeho parlamentu organizácie požadujú zriadenie medziskupiny pre duševné zdravie, aby sa zabezpečila formálna štruktúra na podporu výmeny názorov o duševnom zdraví medzi rôznymi politickými skupinami a posilnila spolupráca medzi europoslancami a občianskou spoločnosťou.
Lucia Hakszer
