Budova MZ SR. Foto: Miroslav Homola

Rezort financií ukázal návrh rozpočtu. Na zdravotníctvo pôjde v budúcom roku 9,60 miliardy eur

Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v budúcom roku úroveň 9,60 miliardy eur. Medziročne tak stúpnu o 691 miliónov eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú dosiahnuť 59,9 miliardy eur a výdavky 66,5 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR predložilo ministerstvo financií.

Z návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vyplýva, že celkové výdavky na zdravotníctvo sú v roku 2025 rozpočtované na úrovni 9,6 miliardy eur. Ide tak o 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Rozpočet predpokladá, že oproti roku 2017 výdavky na verejné zdravotné poistenie narastú do roku 2027, teda za desať rokov, o 103 percent, zatiaľ čo HDP podľa prognózy za rovnaké obdobie porastie o 80 percent.

Výdavky na zdravotníctvo tak medziročne vzrastú o 691 miliónov eur, čiže o 7,76 percenta oproti schválenému rozpočtu na tento rok. Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva a z prostriedkov plánu obnovy. „Zdravotníctvo aj naďalej zostáva prioritou slovenskej verejnej politiky pre jeho potenciál zlepšiť kvalitu života, ale tiež samotnú veľkosť sektora aj priestor zlepšiť výsledky. Výdavky pre sektor zdravotníctva rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky,“ uvádza rezort financií.

V tomto roku sa úpravou legislatívy zaviedlo pevné percento pri spôsobe výpočtu poistného plateného štátom. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 sa v rámci platby za poistencov štátu pre zákonom vymedzené kategórie osôb navýšili zdroje o 204 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2024. Celková platba tak na rok 2025 predstavuje sumu 2,32 miliardy eur. Ide o najväčšiu časť výdavkov v kapitole zdravotníctva. Skupina poistencov štátu je pritom najpočetnejšou skupinou poistencov. Patria medzi nich dôchodcovia, nezamestnaní, deti, matky na materskej či študenti.

Verejné zdravotné poistenie

Súhrn verejných zdrojov, ktoré sú primárne určené na úhradu zdravotnej starostlivosti, predstavuje verejné zdravotné poistenie. Sú to finančné zdroje, ktoré sa cez zdravotné poisťovne dostávajú k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Celkové výdavky na verejné zdravotné poistenie oproti schválenému rozpočtu na tento rok medziročne rastú o 523 milióna eur na celkovú sumu 8,5 miliardy eur. To predstavuje rast o 6,56 percenta. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 8,19 miliardy eur s medziročným rastom o 525 miliónov eur (6,84 %) oproti schválenému rozpočtu 2024 a programovej vyhláške.

„Súčasťou výdavkov na verejné zdravotné poistenie sú aj iné výdavky, ktoré obsahujú povinné príspevky vybraným inštitúciám a tiež výdavky na prevádzku zdravotných poisťovní. Rozpočet zohľadňuje predpokladaný vplyv starnutia a s ním spojený nárast chorobnosti, zvýšené užívanie liekov ako aj vyššiu potrebu využívania zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí rezort financií.

Limit na tento rok bol prekročený

Očakávaná skutočnosť roka 2024 prekročila výdavky na zdravotnú starostlivosť o 221 miliónov eur oproti programovej vyhláške, ktorá určuje sumy pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. K navýšeniu došlo najmä vo výdavkoch určených na lieky a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Medziročný nárast medzi rokmi 2023 a 2024 je očakávaný v sume 954 miliónov eur.

„Výdavky na lieky prekračujú stanovený rozpočet opakovane z dôvodu nenaplnenia očakávaných úspor na generických a biosimiliárnych liečivách a taktiež absencie riadenia kategorizačného procesu. Novelami zákona o liekoch z roku 2018 a 2022 sa zjednodušil proces kategorizácie inovatívnych liekov hradených zo zdravotného poistenia, s cieľom obmedziť preplácanie modernej liečby vo výnimkovom režime, ktorý závisel od posúdenia zdravotnej poisťovne. Táto legislatívna zmena však mala priniesť aj úspory, do ktorých výšky sa mali nové liečivá kategorizovať. Proces kategorizácie však prebieha nezávisle od prijatého rozpočtu a výdavky na výnimkové lieky neklesli, ale narástli zo 43 miliónov eur v roku 2019 na 71 miliónov eur v roku 2023,“ vysvetľuje ministerstvo v návrhu.

V prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti napriek rozpočtovanému dofinancovaniu na úrovni 261 miliónov eur s cieľom zabrániť novým záväzkom po lehote splatnosti dochádza naďalej k prekročeniu alokovaných zdrojov. Z celkovej sumy bolo štátnym nemocniciam garantovaných prostredníctvom programovej vyhlášky 191 miliónov eur a zostatok bol vyčerpaný v zdravotnom systéme bez priradenia konkrétnemu segmentu.

Konsolidácia a úspory

Rozpočet počíta aj s konsolidačnými opatreniami. Ráta sa s trojpercentným nárastom platov zdravotníckeho personálu. Mzdy zdravotníkov porastú o 170 miliónov eur oproti očakávanej skutočnosti predošlého roka. Zmena v mechanizme odmeňovania zdravotníkov v budúcom roku spomaľuje rast z 9,7 percenta na tri percentá pre lepšie zarábajúcich pracovníkov v zdravotníctve a na 6,3 percenta pre sestry a niektoré ďalšie profesie. Od roku 2026 budú mzdy zdravotníckych pracovníkov naďalej rásť v súlade s priemernou mzdou.

Rozpočtový cieľ je pre výdavky na zdravotnú starostlivosť určený na 8,2 miliardy eur. Preto bude musieť rezort zdravotníctva nájsť úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. „Tieto opatrenia budú nevyhnutné vzhľadom na limity celkových verejných výdavkov, vďaka ktorým môže štát zabezpečiť finančnú udržateľnosť a efektívne využívanie jeho zdrojov,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva.

Slovensko má podľa rezortu financií spomedzi krajín s podobne vysokými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť aj po zohľadnení demografickej štruktúry obyvateľstva. Dojčenská úmrtnosť zostáva výrazne vyššia ako priemer v krajinách Európskej únie (EÚ). Podobne zaostáva aj očakávaná dĺžka života, najmä u mužov. Výsledky krajín EÚ ukazujú dlhodobý potenciál, aké výsledky môžu dosahovať dobre fungujúce zdravotné systémy vyspelých krajín.

Peniaze na nemocnice a inštitúcie

Výdavky určené pre zdravotnícke zariadenia ministerstva zdravotníctva budú v roku 2025 na úrovni 3,21 miliardy eur. Výdavky na bežnú prevádzku sa rozpočtujú vo výške 3,13 miliardy eur, pričom najväčší podiel na úrovni 61,8 percent tvoria osobné výdavky. V hodnotovom vyjadrení ide o 1,98 miliardy eur. Na zabezpečenie prístrojového vybavenia nemocníc, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení a modernizácie sa vyčlenilo 71,9 milióna eur.

Prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva je zabezpečené financovanie Úradu verejného zdravotníctva a jeho 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva na úrovni 73,1 milióna eur. Štátny ústav pre kontrolu liečiv bude mať k dispozícii sumu 8,36 milióna eur. Národné centrum zdravotníckych informácií by malo dostať príspevok v sume 30,6 milióna eur. Na financovanie činnosti operačných stredísk sa navrhuje výška príspevku v sume 27,8 milióna eur zo zdravotných poisťovní.

Financovanie Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve je zabezpečené prostredníctvom príspevku z výberu poistného zdravotnými poisťovňami. Na rok 2025 sa rozpočtujú celkové výdavky na úrovni 2,23 milióna eur. Celkové výdavky pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa predpokladajú v sume 28,2 milióna eur, z toho príspevok na činnosť predstavuje 27,8 milióna eur. Výdavky na administratívu a ostatné činnosti v kapitole zdravotníctva predstavujú sumu 228 miliónov eur.

Miroslav Homola