Ministerstvo zdravotníctva avizuje, že spúšťa reformu Záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Hlavným cieľom je efektívne využívať zdroje na pomoc pacientom. Štátny tajomník Michal Štofko na utorkovom tlačovom brífingu povedal, že rezort za tým účelom zriadil Komisiu pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá mala v uplynulých mesiacoch niekoľko zasadnutí. Odborníci z praxe v reforme upozornili na niekoľko problémov. Lekárom vadí zvýšenie kompetencií pre záchranárov, ale tí poukázali na to, že z personálneho hľadiska je to nutné.
Spustenie reformy záchrannej služby je jeden zo záväzkov z programového vyhlásenia vlády. Zástupcovia rezortu zdravotníctva hovoria, že práve sa skončilo vnútrorezortné pripomienkové konanie. Návrh komplexne predstavia všetkým stakeholderom a médiám a čoskoro sa začne medzirezortné pripomienkové konanie.
Michal Štofko hovorí, že na novej komisii participuje Slovenská spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof (SSUMaMK) a ako pozorovatelia bez hlasovacieho práva sú prizvané aj Únia miest Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska. Zástupcovia spoločnosti urgentnej medicíny však v stanovisku kritizovali, že zákon nešpecifikuje, kto môže byť členom komisie, kritéria sú nejasné a navyše je rizikové, aby malá skupina ľudí mala taký výrazný vplyv na fungovanie celého systému Záchrannej zdravotnej služby. Podľa SSUMMK to môže ohroziť kvalitu poskytovania urgentnej starostlivosti.
Komunikácia štátu s lekármi a záchranármi je zatiaľ chabá
Projektový manažér reformy na ministerstve zdravotníctva Gaston Ivanov predstavil harmonogram zmien. Avizoval, že okrem spoločnosti urgentnej medicíny ich budú komunikovať aj s profesijnou komorou záchranárov, s hlavnými odborníkmi a v medzirezortnom pripomienkovom konaní budú mať príležitosť vyjadriť sa aj ďalší aktéri. „Pôjde to štandardným legislatívnym procesom ďalej. Účinnosť zákona chceme od 1. januára, ale ide len o zákonný rámec, ku ktorému budú postupne vydávané vykonávacie predpisy. Implementácia reformy je plánovaná počas celého roka 2025 s presahom do roka 2026,“ avizoval Ivanov. „Navrhované zmeny sú širšie a nič nie je definitívne, komunikujeme so všetkými relevantnými stakeholdermi. Máme k dispozícii prvý návrh siete ZZS a ešte validujeme jeho výsledky. V najbližšom období budeme komunikovať aj s úniou miest a združením miest a obcí, Asociáciou nemocníc Slovenska a ďalšími a zapracujeme ich pripomienky,“ vysvetlil.
Prezident Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof Attila Gányovics, ktorý pracuje ako lekár na záchranke v Rimavskej Sobote, minulý týždeň v otvorenom liste konštatoval, že s odbornou spoločnosťou bola doteraz len jedna online diskusia na túto tému. „Zástupcom ministerstva sme predostreli naše výhrady k daným bodom. Ďalšiu komunikáciu s nimi považujeme za nedostatočnú, doteraz neboli naše výhrady a návrhy prerokované alebo nejakým spôsobom zapracované do legislatívnych zmien,“ poukázal Gányovics. Výbor SSUMMK sa podľa neho tejto problematike intenzívne venuje a úzko spolupracuje s hlavným odborníkom rezortu zdravotníctva pre urgentnú medicínu Marcelom Brennerom, ktorý má rovnaký názor. „Sme si plne vedomí, že systém fungovania Záchrannej zdravotnej služby potrebuje určité zmeny, ale tie zmeny majú viesť k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti našich pacientov a kolegov pracujúcich v systéme ZZS,“ uviedol.
Navrhované nové odborné kompetencie záchranárov výbor spoločnosti urgentnej medicíny označil za vysoko nadhodnotené vzhľadom na obsah ich špecializačnej prípravy. Ďalej spoločnosť nesúhlasí s vytvorením nového typu zdravotníckeho pracovníka, tzv. asistenta prepravy, ktorý má byť súčasťou plánovaných posádok „ambulancie špecializovanej prepravy“. Tá by mala byť vysielaná k neemergentným výjazdom. Podľa urgentných lekárov budú títo asistenti de facto laici s niekoľkotýždňovým kurzom bez adekvátneho zdravotníckeho vzdelania a ak sa vyskytnú neočakávané problémy, môže byť nebezpečné pre pacienta. „Ak sa takéto tímy zavedú, mal by v nich byť aspoň jeden záchranár so zdravotníckym vzdelaním,“ uviedla odborná spoločnosť.
Záchranári: lekári neponúkajú riešenia
Slovenská komora zdravotníckych záchranárov (SKZZ) zase vydala stanovisko k listu lekárov a jej zástupcovia tvrdia, že nerozumejú snahám „bojovať“ proti kompetenciám zdravotníckych záchranárov a ich logicky sa rozširujúcemu postaveniu v záchrannej službe. Vyjadrenia v otvorenom liste podľa záchranárov nereflektujú realitu v záchrannej zdravotnej službe na Slovensku a vyznievajú skôr ako prianie, nie ako návrh na riešenie. „K nahrádzaniu posádok s lekárom za posádky čisto záchranárske dochádza kontinuálne od poslednej veľkej reformy záchraniek spred dvadsiatich rokov. Je potrebné uviesť, že napríklad v roku 2005 tvorili posádky s lekárom 34 percent siete ZZS, pričom aktuálne v roku 2024 je to už len 25 percent. Je potrebné si nezatvárať oči pred skutočnosťou, že je problematické naprieč celým Slovenskom obsadiť pozície lekárov v ZZS, čo následne vedie k enormnému počtu nadčasových hodín lekárov a rastu ceny ich práce,“ poukázala komora záchranárov s tým, že to netvrdia oni, ale opakovane samotní poskytovatelia ZZS. V tom prípade je otázne aj to, ako sa dodržiava zákonník práce.
„V skratke, lekári v ZZS, a nielen tam, jednoducho chýbajú. Tieto pozície sú následne obsadzované aj lekármi bez príslušnej špecializácie, čo je síce v súlade s legislatívou, ak sú následne zaradení do špecializačného štúdia, no je možné polemizovať o kvalite poskytovanej starostlivosti bez príslušnej atestácie a praxe,“ podotkli záchranári. Doplnili, že posádok záchranky s lekárom je čoraz menej nielen na Slovensku a ich nahrádzanie čisto záchranárskymi posádkami je v najbližších rokoch neodvrátiteľné. „Aj preto SKZZ od roku 2013 trvá na dodržaní personálneho normatívu dvoch zdravotníckych záchranárov v posádke Rýchlej zdravotnej pomoci, lebo len tak v horizonte 10 až 15 rokov bude možné na Slovensku plynule prejsť na systém záchrannej služby zložený zo záchranárov a lekárov v čisto stretávacom systéme (rendez-vous),“ konštatoval prezident komory záchranárov František Majerský v stanovisku.
Nemyslí si, že je vhodné, aby urgentní lekári hodnotili kompetencie záchranárov. „Je to úloha najmä akreditovaných vzdelávacích inštitúcií, ministerstva zdravotníctva, hlavného odborníka pre zdravotnícke záchranárstvo (Mariána Hudáka), Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či samotných zamestnávateľov v oblasti ZZS. Tieto inštitúcie považujeme za tie, ktoré môžu priniesť objektívne svetlo do danej problematiky,“ tvrdí Majerský. Spoločnosť urgentnej medicíny podľa neho nepredstavila žiadne konštruktívne a konkrétne riešenia, ktoré by do systému ZZS pritiahli viac lekárov.
Ďalšia linka?
Zdravotnícki záchranári tvrdia, že cieľom rozširovania ich kompetencií má byť to, aby pacient pri akútnych stavoch včas dostal adekvátnu liečbu, vrátane dostatočného tlmenia bolesti zodpovedajúceho poznatkom medicíny v 21. storočí. Komora záchranárov tiež víta, že v reforme je navrhované zriadiť telefonickú linku, ktorá bude filtrovať neakútnych pacientov. Podľa spoločnosti urgentnej medicíny by bolo zavedenie ďalšej linky (popri 155 a 112) mätúce a nemusí to mať želaný efekt. Linka by pravdepodobne mala mať číslo 116117.
„Súhlasíme aj so zavádzaním indikátorov kvality v záchrannej zdravotnej službe a hodnotenia jej činnosti, ktoré sa napriek zákonnej povinnosti platnej viac ako 15 rokov stále nedostali do praxe a nie sú spätnou väzbou pre poskytovanie služby zachraňujúcej životy a zdravie obyvateľom Slovenskej republiky,“ skonštatovali záchranári. Svoje výhrady predložili na rokovaniach poradného orgánu ministra zdravotníctva a podľa Majerského sú pripravení na ďalšiu odbornú diskusiu.
(luh)
