S problémami duševného zdravia sa stretáva viac ako 80 miliónov Európanov. Päťdesiattisíc z nich potom každý rok spácha samovraždu, pričom v EÚ je samovražda druhou najčastejšou príčinou úmrtia dospievajúcich. Okrem ľudských tragédií si psychické ochorenia vyberajú daň aj na ekonomike – podľa nedávnych zistení vedcov kvôli duševným problémom prichádza európska ekonomika ročne o 170 miliárd eur. O potrebe spoločnej komplexnej stratégie v tejto oblasti prehovorili včera pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia europoslanci aj zástupca Európskej komisie.
Písal sa jún 2023, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová doplnila európsku zdravotnú úniu o nový pilier – komplexný prístup k duševnému zdraviu. Išlo o deklaratórny krok, ktorým bolo duševné zdravie postavené na roveň zdravia fyzického. O niektorých z dvadsiatich iniciatív, ktorými Komisia odvtedy podporila úsilie členských štátov v boji za zlepšenie duševného zdravia svojich občanov, na včerajšej schôdzi Európskeho parlamentu stručne pohovoril podpredseda Komisie Margaritis Schinas.
Zhoršovanie psychického stavu európskej populácie opísal ako „tichú epidémiu“ a dal ju do súvislosti s covidovou pandémiou a z nej vychádzajúcimi obmedzeniami. „Dotkla sa najmä najzraniteľnejších občanov, totiž mladých a starších,“ uviedol Schinas. Práve na deti a mládež, ktorých psychické zdravie je podľa Komisie ohrozené najmä v dôsledku digitálnych technológií a sociálnych sietí, mieri jedna z iniciatív. „Musíme poskytovať školským orgánom nástroje na prevenciu,“ povedal podpredseda Komisie.
Ďalším problémom je zaistenie dostatku špecialistov, ktorí sa budú duševnému zdraviu venovať. Aj na tento účel Komisia spolupracuje s členskými štátmi. „Tento rok sme vytvorili multidisciplinárne projekty, na ktorých sa zúčastňuje tridsať krajín, vrátane Ukrajiny,“ dodal Schinas. Súčasťou stratégie ale má byť aj snaha prelomiť stigmu a diskrimináciu, ktoré sa s duševnými ochoreniami často spájajú. „Je načase, aby v Európe všetci chápali, že je v poriadku nebyť v poriadku, a na tom musíme ďalej pracovať,“ konštatoval Schinas. Prvotné je ale zlepšenie prístupu k pomoci, pretože naprieč európskymi krajinami sú stále veľké rozdiely v dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti.
Dôraz na prevenciu aj zaistené financovanie
„Musíme zabezpečiť Európanom – vo veľkých aj malých mestách – prístup k pomoci a zároveň musíme bojovať proti stigmatizácii,“ podporil slová podpredsedu Európskej komisie predseda podvýboru pre verejné zdravie (SANT) Adam Jarubas. Za svoju frakciu ľudovcov uvítal pozornosť, akú Ursula von der Leyenová venuje témam duševného zdravia, najmä pokiaľ ide o zdravie mladých v digitálnej dobe. Posteskol si však nad tým, že stále nie sú vydávané dostatočné prostriedky na vzdelávanie nových profesionálov. Jarubas tiež využil príležitosť a zopakoval, že posilňovaniu duševného zdravia v Európe by pomohlo aj to, keby bol podvýbor SANT plnohodnotným výborom. Okrem toho za celú frakciu vyzval na vydanie európskeho akčného plánu pre boj s duševnými ochoreniami, v čom ho podporilo mnoho ďalších europoslancov.
Jedným z nich bol aj český europoslanec Ondřej Knotek (Patrioti pre Európu), ktorý ocenil, že sa oblasti duševného zdravia venuje stále viac pozornosti, nezodpovedá tomu ale podľa neho dostupnosť starostlivosti. „Je to skutočne rastúci problém a týka sa celej populácie, vrátane detí,“ povedal. Vyzval preto, aby podľa vzoru Európskeho plánu boja proti rakovine vznikol ucelený plán boja za duševné zdravie, ktorého súčasťou bude aj prevencia a ktorý pomôže nasmerovať budúce ekonomické nástroje na pomoc členským štátom realizovať tento spoločný plán.
Bez peňazí to nepôjde
Vznik komplexnej spoločnej stratégie pre oblasť duševného zdravia podporili aj ďalší europoslanci. Medzi nimi Aurelijus Veryga (konzervatívci a reformisti) či Estelle Ceulemansová (socialisti a demokrati), ktorá dodala, že by v takomto dokumente mali byť okrem iného stanovené rozpočtové záväzky.
Duševné zdravie je často prehliadané aj podľa slovinskej europoslankyne Ireny Jovevovej (Renew Europe). „Vedie to k stigmatizácii a nedostatku pracovníkov v tejto oblasti,“ zhodnotila situáciu. Pozadu nezostala ani 1. podpredsedníčka podvýboru SANT Tilly Metzová (Zelení). „Je načase vypracovať európsku stratégiu pre psychické zdravie s jasnými cieľmi, časovým plánom a rozpočtom. Stratégiu, ktorá bude mobilizovať Komisiu a členské štáty na všetkých relevantných frontoch, aby konali,“ vyzvala na záver.
-fk-
