Pravidlá vyrovnaného hospodárenia musia rešpektovať aj zdravotníci. Mnohí majú napríklad viacero úväzkov naraz. Vláda by však nemala konsolidovať financie na úkor ich platov, navyše bez predchádzajúcej diskusie s nimi. K výpovediam lekárov sa pre Zdravotnícky denník vyjadrili poslanci parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) a Marek Krajčí (Slovensko).
Peter Stachura považuje mnohé požiadavky lekárskych odborárov za zmysluplné a nevyhnutné. Napríklad stabilizovanie štátnych nemocníc, zmenu ich financovania a centrálne obstarávanie. „Tieto zmeny však nepôjdu bez rešpektovania pravidiel vyrovnaného hospodárenia aj zo strany zdravotníkov,“ upozornil. Vyrovnané hospodárenie nemocníc sa totiž nedá dosiahnuť len navyšovaním príjmov, treba aj strážiť výdavky. A to sa podľa Stachuru týka aj aktuálnych benefitov zdravotníkov. „Napríklad kolektívnych zmlúv, súbehu úväzkov, alebo flexibilnej pracovnej doby,“ tvrdí.
Poslanec a lekár hovorí, že svoje opodstatnenie majú aj požiadavky týkajúce sa vzdelávania, navyšovania počtu sestier a študentov medicíny. Predovšetkým je potrebné veľmi rýchlo stabilizovať situáciu so sestrami, ktoré však neprichádzajú po štúdiu pracovať do slovenského systému.
Výpovede zdravotníkov či už z nadčasovej práce alebo zo zamestnania sa podľa Stachuru dali očakávať. Podotkol, že vláda pri konsolidácii mala hľadať riešenia ako rezort zdravotníctva stabilizovať, a nie konsolidovať na úkor platov zdravotníkov. Vývoj situácie je podľa neho ťažké predpokladať. Tvrdí, že hromadné výpovede zdravotníkov budú opäť traumatizovať spoločnosť: „Je to veľmi silný vyjednávací nástroj v rukách odborárov a tlak na vládu, aby im ustúpila, bude nesmierne veľký. Tak vysoký počet výpovedí sa nedá dlhodobo nahradiť.“ Pripomenul, že KDH navrhovalo odstupňovanú výpovednú lehotu zdravotníkov podľa odpracovaných rokov, tak ako to je štandardom v niektorých západných krajinách. Tá by mohla brániť podobným situáciám.
Memorandum stabilizovalo stav zdravotníkov
Marek Krajčí (Slovensko) po utorkovom oznámení Lekárskeho odborového združenia (LOZ), že lekári podávajú hromadné výpovede, povedal: „Ďakujeme LOZ, lekárom a ďalším zdravotníkom, že vyvíjajú tlak na túto vládu, ktorá za posledný rok neurobila nič pre slovenského pacienta.“
Odborári protestovali aj v čase keď bolo pri moci práve dnešné hnutie Slovensko, vtedajšie OĽANO. Ministrom zdravotníctva bol Vladimír Lengvarský, ktorý po kauze s nákupom ruskej vakcíny Sputnik V nahradil vo funkcii ministra práve Krajčího. Ten podal demisiu v marci 2021. Na jeseň 2022 protesty LOZ viedli k podpisu memoranda medzi odborármi a vládou Eduarda Hegera (OĽANO). Odborári memorandum považujú za záväzné aj po výmenách vlád a poukazujú na to, že väčšinu záväzkov v ňom predstavitelia štátu neplnia.
Podľa Krajčího ministerstvo zdravotníctva prihráva zákazky súkromníkom a tým ožobračuje slovenského pacienta. Spôsobuje to chátrajúce štátne nemocnice, na ktoré poukázali aj odborári. Vláda by sa podľa Krajčího mala vzdať „nezmyselného škrtania zo životnej úrovne zdravotníkov“ a nemala by zasahovať do zákona presadeného v roku 2022, ktorý má pozitívne výsledky v oblasti stabilizácie zdravotníckeho personálu na Slovensku. Krajčí dodal, že tento pozitívny vplyv potvrdila analýza košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Za veľký problém pri konsolidácii verejných financií považuje to, že vládna koalícia nediskutovala s tými, ktorých sa konsolidácia dotkne.
„Súhlasím s LOZ aj v tom, že transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti je cesta do pekla. Nemôžme ďalej odovzdávať slovenské zdravotníctvo do rúk finančných skupín, musí sa zachovať jeho verejný charakter,“ tvrdí Krajčí.
Zákaz privatizácie nemocníc môže byť problém
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa vyjadril, že téma transformácie nemocníc uňho momentálne nie je na stole, ale treba hľadať mechanizmy na zabránenie ďalšiemu zadlžovaniu. Rôzni aktéri v zdravotníctve dlhodobo poukazujú, že štát ako vlastník nemocníc nedokáže hospodáriť efektívne. Šaško vyhlásil, že ak existujú obavy zo skrytej privatizácie, je pripravený hľadať 90 hlasov poslancov na prijatie ústavného zákona, ktorý by vylúčil akúkoľvek formu privatizácie štátnych nemocníc. Krajčí na to zareagoval: „Aj keby sa zakázala privatizácia štátnych nemocníc ústavným zákonom, pri ich prechode na akciové spoločnosti by sa stali subjektmi obchodného práva a mohlo by dochádzať ku konfliktu s ústavou.“
Lekári z nemocníc na celom Slovensku začali od utorka 29. októbra podávať výpovede z pracovného pomeru. Ako povedal predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský na tlačovej konferencii, evidujú výpovede vyše 2700 nemocničných lekárov z viac ako tridsiatich slovenských nemocníc. Sú medzi nimi univerzitné, fakultné i súkromné nemocnice. Len v bratislavských nemocniciach je to asi 500 výpovedí.
„Ako výpovede prispejú k tomu, aby bolo viac sestier? Ako pomôžu, aby sa nezavárali oddelenia? A ako zabránia odchodu mladých lekárov do zahraničia?“ opýtal sa Kamil Šaško. V stredu sa má stretnúť s riaditeľmi nemocníc, aby s nimi prediskutoval vzniknutú situáciu. Taktiež plánuje odštartovať sériu okrúhlych stolov na zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva.
V ankete Zdravotníckeho denníka k výpovediam nemocničných lekárov ďalší poslanci vyzvali premiéra Roberta Fica, aby prebral zodpovednosť za zdravotníctvo. Všeobecní lekári a nemocnice poukázali aj na to, že odborári a vláda musia dospieť ku kompromisu v štýle niečo za niečo a že LOZ berie pacienta ako rukojemníka. Vyzvali na ďalšie rokovania.
Lucia Hakszer
