Skríning rakoviny prsníka na Slovensku nie je dobre organizovaný. Na jednej strane sa veľa mamografických vyšetrení robí zbytočne, no zároveň sa na mamografiu nedostane veľa žien, ktoré by ju potrebovali. Kľúčové je správne identifikovať cieľovú skupinu, upozornili na schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru zástupkyne Národného onkologického inštitútu (NOI) a pacientskych organizácií Amazonky, Ružová stužka a Europa Donna Slovakia. Zmeny treba urobiť na základe dát, tie však chýbajú.
Mamografický skríning je momentálne hradený z verejného zdravotného poistenia ženám od 50 do 69 rokov. Výskyt karcinómu prsníka sa však posúva do čoraz nižších vekových kategórií a staršie ženy môžu byť tiež ohrozené. Podľa riaditeľky NOI Jany Trautenberger Ricovej by sa skríning mal rozšíriť na vekovú kategóriu 45 až 74 rokov. „Bolo by to možné spraviť novelou zákona 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorej návrh je vypracovaný viac ako dva a pol roka, ale stále sa nedostal do parlamentu,“ podotkla Trautenberger Ricová.
Treba zachytiť ženy s rizikom
Ženám od 20 do 40 rokov je každé dva roky z verejných zdrojov hradené preventívne sonografické vyšetrenie prsníkov. Národný onkologický inštitút a pacientske organizácie však upozorňujú na problémy tohto postupu. „Vyšetrenie je hradené mladým nerizikovým ženám, ale táto citlivá metóda mnohokrát zbytočne zachytávané nezhubné nálezy. Je zastaraná, neefektívna a svojím spôsobom aj zbytočná, keďže interval dvoch rokov je na zachytenie vzniku onkologického ochorenia veľmi dlhý. No kapacita zdravotníckych zariadení, ktoré robia ultrazvukové vyšetrenia, je aj tak zahltená zdravými ženami a nedostanú sa tam symptomatické. Chceme zmeniť tento spôsob skríningu a skôr vyhľadávať geneticky zaťaženú mladú populáciu, ktorá potrebuje iný prístup,“ zdôraznila riaditeľka NOI.
„V rámci skríningu je možné cez genetickú konzultáciu vyhľadávať vysokorizikovú skupinu, ktorá potrebuje inú starostlivosť. Ženy, ktoré majú v rodine rakovinu, sú automaticky odporúčané na konzultáciu na skríningové pracovisko za účelom zistenia miery rizikovosti. Ak žena nie je vysokoriziková, nemá nárok na mamografické vyšetrenie častejšie ako dva roky,“ vysvetlila konzultantka NOI pre skríning karcinómu prsníka Alena Kallayová. Spolu s Ricovou obe pôsobia v organizácii Ružová stužka.
Skríningové pracoviská
Národný onkologický inštitút je od roku 2018 integrálnou súčasťou Národného onkologického ústavu v Bratislave. Ide o klinicko-výskumnú vzdelávaciu platformu, ktorá napĺňa aktivity Národného onkologického programu. Tiež odborne garantuje stránku onkokontrola.sk, ktorá šíri osvetu o skríningoch medzi laikmi, podporuje činnosť pacientskych organizácií aj skríningových pracovísk. „Nestíhame vždy vo všetkom suplovať úlohy štátu. Spolu s Amazonkami propagujeme nové skríningové pracoviská, aby o nich ľudia vedeli,“ poznamenala Trautenberger Ricová.
Na Slovensku je 23 preverených skríningových mamografických pracovísk, no aj po vzore Českej republiky by ich malo by byť 30 až 35. Riaditeľka NOI vysvetlila, že keď má žena na takomto pracovisku pozitívny nález, následne sa nestratí v systéme, je zaslaná na prsníkovú komisiu, kde sa odborníci dohodnú, ako ju liečiť, ďalej k onkológovi a na doliečovacie pracovisko.
Mamografia sa však vykonáva aj na iných pracoviskách, nielen spomínaných preverených 23, a tie nemusia byť dobre kontrolované. „Ak bude schválená novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, bude možné urobiť kontrolu týchto pracovísk a je pripravený štandard pre diagnostické pracoviská. Tie, ktoré to nebudú dodržiavať, diagnostiku nebudú môcť robiť. Kontrolujeme ich aj teraz. Pokiaľ nejaké pracovisko nemá žiadny záchyt ochorenia alebo ho má veľmi vysoký, robí sa tam audit a rieši, čo sa deje. Funguje to už štvrtý rok,“ povedala Trautenberger Ricová.
Problémy s pacientskou cestou
Aktuálne platné štandardy pre skríningové pracoviská sú podľa riaditeľky NOI neprehľadné a vôbec nie sú záväzné. Predsedníčka občianskeho združenia Amazonky, združujúceho pacientky, ktoré sa liečia na rakovinu prsníka alebo sú v remisii, Dominika Kormanová, doplnila, že cesta pacientky je momentálne veľmi náročná, plná prekážok a žena je stratená v systéme. „Preto chceme byť súčasťou rozhodovacích procesov, ako je to bežné v iných krajinách,“ povedala na schôdzi zdravotníckeho výboru. Onkologička Miroslava Malejčíková pre Zdravotnícky denník povedala, že na Slovensku ročne pribudne vyše 3000 novodiagnostikovaných pacientiek a u približne 300 z nich ide o diagnózu v pokročilom metastatickom štádiu.
Predstaviteľky pacientskych organizácií pri rozhovoroch so ženami zisťujú, že ženy sa necítia dostatočne informované o onkologických ochoreniach, o kontrole a skríningoch. „Najmä staršie ženy, teda riziková skupina, by očakávali, že o tom budú informované vo verejnoprávnych médiách. Myslím si, že by výrazne stúpla návštevnosť skríningových vyšetrení,“ povedala Jana Trautenberger Ricová.
Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) považuje za správne rozšíriť skríning, ale aj zrušiť niektoré vyšetrenia, ktoré sú zbytočné. „Budeme s tým pracovať, keď sa bude sa vypracovávať nový Národný onkologický program na roky 2026-2030,“ avizuje. Peter Stachura (KDH) upozornil, že mnohí ľudia so symptómami rôznych ochorení sa nedostanú k všeobecnému lekárovi, gynekológovi a ďalším preto, lebo títo lekári sú zahlcovaní preventívnymi vyšetreniami podľa tabuliek, ktoré roky nikto nerevidoval. „Nemáme dáta o existujúcich skríningoch, aby sme vedeli, či majú benefity pre pacientov,“ doplnil.
Spolu s Františkom Majerským (tiež KDH) predložili do parlamentu návrh zákona, v ktorom navrhli redukovať frekvenciu a obsah preventívnych prehliadok. Argumentovali tým, že v súčasnej situácii, keď Slovensku chýbajú personálne kapacity a stále sa zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, je nevyhnutné, aby sa racionalizovali prebytočné vyšetrenia a lekári prvého kontaktu mali viac času na sekundárnu, terciárnu a kvartérnu prevenciu a diagnostiku a liečbu chronických ochorení. Podľa Baláža tento poslanecký návrh vyvolal nespokojnosť u niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tvrdí, že problém budú musieť podchytiť autority, ktoré budú mať aj isté oponentúry a nemá sa to riešiť cez poslanecký návrh.
Skríning nie je len urobenie testu
Tomáš Szalay (SaS) poukázal na to, že dostupnosť mamografie je už dnes problematická, úhrada za ňu (na niektorých pracoviskách 10 eur, na iných 30 za vyšetrenie) je podhodnotená a nezodpovedá ani nákladovej cene. „Ak skríningy rozšírime, nezvýšime ešte nedostupnosť a frustráciu populácie?“ pýta sa. V súčasnosti chodí na skríningovú mamografiu len tretina (32 percent) asymptomatických žien. „Je dobré, že sú ľudia pozývaní na skríning zdravotnými poisťovňami, pretože bez pozvánok by ich zrejme prišlo ešte menej,“ zhodnotil Szalay.
Momentálne sú na Slovensku zavedené tri hradené skríningy – rakoviny prsníka, krčka maternice a skríning kolorektálneho karcinómu. Existujú pilotné programy pre skríningy rakoviny pľúc a prostaty. Národný onkologický inštitút a pacientske organizácie, okrem rozšírenia vekového intervalu u rakoviny prsníka, odporúčajú u skríningu rakoviny krčka maternice uprednostniť test na HPV pred cytológiou (o tomto spôsobe v rozhovore pre Zdravotnícky denník hovoril prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha). Podľa nich by sa nemal robiť každé tri roky, ale každých päť rokov, v súlade s európskymi odporúčaniami. V súčasnosti je cytológia hradená ženám od 23 do 64 rokov a niektorí gynekológovia ju podľa zástupkýň NOI s obľubou robia každý rok, nie každé tri roky. „Je to nadvyšetrovanie a neefektívne míňanie peňazí,“ vysvetlili.
Skríning je momentálne riadený komisiou ministerstva zdravotníctva, v ktorej je sedem pracovných skupín pre rôzne diagnózy. Podľa právneho predpisu však minister nie je viazaný odporúčaniami komisie a ide len o poradný orgán. NOI podporuje vznik Národného skríningového centra, vrátane určenia kompetencií a legislatívnej aj finančnej podpory. Súčasná komisia je podľa predstaviteliek inštitútu absolútne nedostatočná.
Na Slovensku ročne pribudne 40-tisíc onkologických pacientov a za päť rokov náklady na onkologickú liečbu stúpli o 28 percent. Pohybujú sa v miliónoch eur. 30 až 50 percent nádorových ochorení je pritom preventabilných. Dôležitý je ich včasný záchyt a moderná liečba. Na záver odborníčky zhodnotili, že skríning nie je len urobenie nejakého testu. Jeho základom musí byť dobrá identifikácia cieľovej populácie, zahŕňa pozývanie, dobre nastavený skríningový test, diagnostiku a liečebný follow-up. Je dôležité zbierať dáta a vyhodnocovať celý skríningový proces. Október je mesiacom kampaní a zvyšovania povedomia o rakovine prsníka. Symbolom je ružová farba a ružová stužka.
Lucia Hakszer