Nadrezortná spolupráca a koordinácia v oblasti prevencie zdravotných rizík na Slovensku aj v Česku zlyháva. Počas záverečného panelu štvrtého ročníka medzinárodnej konferencie Ekonomika prevencie, ktorá sa konala v Prahe, sa na tom zhodli tieňoví ministri zdravotníctva, poslanci českých a slovenských parlamentných zdravotníckych výborov, Kamal Farhan a Tomáš Szalay. Záverečný panel konferencie zaoberal aj preventívnymi aktivitami z pohľadu spolupráce Európskej únie s členskými krajinami a ich agentúrami. Českí europoslanci Ondřej Knotek a Tomáš Zdechovský priblížili európsky pohľad na vec.
Rečníci panelu sa dotkli aj oblasti vzdelávania v prevencii zdravotných rizík, spoločenskej zodpovednosti a úloh iných rezortov ako rezort zdravotníctva, v prevencii a spolupráci pri napĺňaní cieľov. Hneď na úvod však zhodnotili, že táto spolupráca v praxi nefunguje.
„Na Slovensku sa z mnohých vecí robí problém niekoho iného. Ministerstvá si prehadzujú problémy napríklad medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami. Prakticky vôbec nefunguje koordinácia a medzirezortná spolupráca, pretože by to znamenalo, že nejaký rezort by musel pustiť svoje finančné a ľudské zdroje. Omnoho jednoduchšie je povedať, že niečo nie je náš problém,“ nešetril kritikou slovenský poslanec Tomáš Szalay (SaS). Ako príklad povedal, že na Slovensku zlyhali plány na vytvorenie protialkoholických izieb, ktoré vyžadovali dohodu medzi ministerstvami zdravotníctva a vnútra. Podobne ďalšie veci, pre ktoré bola potrebná spolupráca zdravotníctva so sociálnymi vecami alebo školstvom.
Kamal Farhan (ANO) tvrdí, že v Česku to nie je lepšie a rovnako sa objavuje rozpor medzi zdravotníctvom, sociálnymi vecami a školstvom. „U nás to vidieť napríklad na reforme psychiatrickej starostlivosti. Som presvedčený, že to je manažérska vec, ale nevieme to riadiť, kooperovať a zrealizovať akčné plány. Musí to niekto uchopiť, v reforme psychiatrie je dobré, že si to na starosť zobral premiér, pretože keby sa to nechalo na jednotlivých rezortoch, tak z toho doteraz nič nie je. Pokiaľ plány niekto neuchopí a nevloží do reformy prostriedky, bude sa to posúvať veľmi pomaly,“ povedal Farhan.
Aká je vôbec motivácia?
„Kedysi som si myslel, že ten rezortizmus sa dá preseknúť tým, že ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí by sa spojili, ale bola to naivná predstava. Tá mentálna bariéra medzi nimi je dlhé roky zakorenená,“ vyhlásil na konferencii tieňový minister zdravotníctva Szalay. Dodal, že nemá odpoveď, ako to vyriešiť, keďže by si to vyžadovalo obrovské zásahy do zdravotníctva aj do sociálnych vecí.
Podľa jeho českého kolegu Farhana sa aj v ich krajine o spojení týchto rezortov už dávno rozprávalo a ešte sa aj bude rozprávať, ale nikdy k tomu nedôjde. Na otázku, ako v Česku postupuje reforma prevencie, hovorí, že nič extra sa nedeje. „Začala počas minulej vlády, teraz ide ďalej v súčasnej, ale nikto to poriadne nerieši, takže ani budúca vláda nemá veľmi v čom pokračovať,“ povedal Farhan. Szalay mu pritakal: „Prevenciu má každá vláda v programe, je to povinná jazda. Na Slovensku máme veľmi veľa národných plánov a stratégií prevencie, ale ich odpočtovanie je už horšie. Prevenciu vždy prebijú akútne problémy, ktoré treba riešiť.“
Doplnil, že motivácia vlád robiť prevenciu chýba, pretože efekty investície do prevencie sa prejavia až vtedy, keď budú pri moci úplne iní ľudia. „Čo sa týka individuálnej motivácie k prevencii, človek môže byť motivovaný udržaním vlastného zdravia, ale nie vždy je to dostatočné. U ďalších aktérov, teda lekárov, učiteľov, ministrov alebo iných politikov je motivácia otázna. V dôsledku toho potom v prevencii chýbajú konkrétne kroky aj manažérske zručnosti,“ tvrdí slovenský poslanec.
Úlohu má vzdelávanie aj ekonomické benefity
Na individuálnej úrovni treba podľa poslanca Farhana deti viesť k športu a mala by to robiť škola. „Treba v tejto veci realizovať edukačné programy,“ hovorí. Szalay, ktorý je krajským lekárom Bratislavského samosprávneho kraja, na konferencii porozprával, že v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva robili prieskum na stredných školách v kraji, z ktorého vyplynulo, že situácia nie je dobrá. Veľa detí a mladých ľudí má problém napríklad s obezitou. Obaja politici považujú aktivity inštitúcií v tejto oblasti za nedostatočné.
Sú presvedčení, že je to práve otázka motivácie. „Treba deti motivovať, ponúknuť im športoviská a rôzne aktivity. Chýbajú nám súťaže a aktivity vhodné pre všetky deti, nielen deti so športovým talentom. V školách na telocviku treba zapojiť všetkých, nielen tých, ktorí majú radi loptové hry,“ zdôraznil Tomáš Szalay. Slovenský minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) nedávno pripustil, že by sa v školách zaviedla zdravoveda ako predmet, ale podľa Szalaya môže nastať klasický problém, na úkor počtu hodín akého iného predmetu sa zdravoveda bude vyučovať.
Ako najdôležitejšie determinanty zdravia populácie Szalay označuje predovšetkým socioekonomické faktory, genetiku a životné prostredie. „Dostupnosť zdravotníckych služieb prispieva k zdraviu populácie najviac z piatich percent,“ zhodnotil. „Aby sme stav zlepšovali, neexistuje jednotné riešenie pre celú krajinu. Napríklad očkovanie proti HPV (ľudskému papilomavírusu, ktorý spôsobuje viaceré druhy rakoviny, predovšetkým rakovinu krčka maternice, poznámka redakcie) je veľmi nesúrodo rozšírené v jednotlivých okresoch. Riešenia musia byť lokálne a dbať na špecifiká daného regiónu,“ povedal lekár a poslanec Szalay. K prevencii podľa neho treba ľudí motivovať ekonomicky.
Na Slovensku mnohých ľudí motivovali napríklad benefity zdravotných poisťovní, poskytované vtedy, keď mal človek absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania. Pre potrebu konsolidácie verejných financií sa však tieto benefity zrušili.
Podľa čoho majú poisťovne platiť?
Na Slovensku majú zdravotné poisťovne po splnení určitých podmienok dovolené tvoriť zisk. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) však môže tvoriť aj stratu a je zo štátneho rozpočtu následne opakovane dofinancovaná. „Domnievam sa, že keby boli všetky poisťovne súkromné a motivované ziskom, starali by sa veľmi dobre o to, aby boli ich poistenci v čo najlepšom zdraví a aby mali zisk, nie stratu,“ načrtol Tomáš Szalay. VšZP, ktorá má starší a chorľavejší poistný kmeň, financuje poistencom najnákladnejšiu starostlivosť, ale podľa Szalaya sa ani nesnaží zodpovedne hospodáriť. Časté výmeny v jej vedení potierajú akúkoľvek kontinuitu. „Minister Rudolf Zajac (za SDKÚ v rokoch 2002 – 2006, poznámka redakcie) vo svojej reforme chcel v napríklad to, aby si zdravotné poisťovne mohli konkurovať a poskytovať nemocenské poistenie. Tým by boli viac motivované skvalitňovať svoje služby,“ spomína Szalay. S príchodom prvej vlády Roberta Fica však bola reforma zdravotníctva zastavená.
Na otázku moderátora konferencie, šéfredaktora Zdravotníckeho denníka Tomáša Cikrta, čo by robili inak, keby boli ministrami zdravotníctva, pravicový politik Szalay odpovedal, že rezort financií by mal dávať peniaze do zdravotníctva na základe plnenia určitých indikátorov: „Zdravotné poisťovne by mali povedať poskytovateľom starostlivosti: Keď splníte tieto úlohy, ktoré sme dostali od rezortu financií, budúci rok dostanete trebárs o pol miliardy viac. Mali by to byť indikátory, ktoré vieme nejako vyhodnotiť: napríklad zaočkovanosť 12-ročných detí proti HPV, zaočkovanosť dôchodcov proti pneumokokom alebo chrípke.“ Keby indikátory neboli splnené, peniaze pre zdravotníctvo by sa podľa neho mali krátiť. Zdôraznil, že na Slovensku štát doteraz nesformuloval, čo od zdravotníctva vlastne chce, preto doň len nalieva peniaze, konkrétne 8 miliárd ročne, bez nejakého efektu.
Kamal Farhan zareagoval, že takéto krátenie financií si celkom nevie predstaviť, pretože na premiéra by sa hneď vrhlo množstvo rôznych záujmových skupín. „Zdravotníctvo peniaze potrebuje a poisťovne by mali mať väčší vplyv na to, ako rozdeľujú zdroje, ale nešiel by som tou cestou, že dostanú peniaze len keď niečo splnia. Nefungovalo to za žiadnej vlády,“ hovorí.
Slovenské aj české zdravotníctvo je podľa ústav jednotlivých štátov pre pacientov bezplatné, hoci v praxi sa o bezplatnosti nedá hovoriť. „U nás je teraz pravicová vláda, ale aj tak nie je schopná zlegalizovať poplatky,“ podotkol Farhan. „U nás sú zase vo vláde sociálni demokrati a prišli s tým, že z nemocníc sa majú stať akciové spoločnosti. 20 rokov to odmietali, ale teraz hovoria o poplatkoch z dôvodu ekonomickej nevyhnutnosti,“ kontroval mu Szalay. „Raz to narazí aj u nás,“ zhodnotil český tieňový minister.
Na záverečnú otázku, čo by robili inak, ak by sa skutočne stali ministrami zdravotníctva, Tomáš Szalay zopakoval, že v prvom rade musí štát zadefinovať to, čo od zdravotníctva chce a aké indikátory treba napĺňať. Kamal Farhan odporúča nevymýšľať žiadne nové plány, ale realizovať tie, ktoré sú už vymyslené. Tiež musí byť jasne definované, kto je za ich napĺňanie zodpovedný.
Dá sa vychádzať z európskych stratégií
Štvrtého panelu konferencie Ekonomika prevencie sa na diaľku zúčastnili aj českí europoslanci Ondřej Knotek a Tomáš Zdechovský. „Keď človek žije zdravo, mal by mať isté bonusy. Schvaľujem motivačný systém aj možnosť, aby tento človek mal úľavy na zdravotnom poistení. To je ale politika, ktorej sa všetky štáty boja,“ podotkol Zdechovský. Čo sa týka rôznych výhod, mali by podľa neho mať podobu benefitov, podobných ako tie, ktoré boli nedávno zrušené na Slovensku. „Minulý rok išlo do prevenčných programov niekoľko miliárd, ale pokiaľ ľudia nebudú chcieť, nič sa nezmení,“ povedal europoslanec.
Celá európska populácia podľa neho zápasí s rovnakými problémami a na úrovni Európskej únie (EÚ) by sa mali najmä šíriť dáta a príklady dobrej praxe. „Hovoríme, že Česi málo športujú, ale podľa európskych prehľadov na tom Česko s obezitou nie je až tak zle. Je to podobné v celej EÚ, treba o tom viac hovoriť a šíriť viac príkladov toho, že šport zlepšuje fyzické aj psychické zdravie. Najmä počas pandémie covidu sme videli, že keď sa ľudia nehýbali, začali mať psychické problémy,“ dodal Zdechovský.
Europoslanec Ondřej Knotek, ktorý pôsobí v podvýbore pre verejné zdravie (SANT) povedal, že zdravotníctvo je predovšetkým v kompetencii členských štátov, ale EÚ organizuje iniciatívy prevencie, ktoré chce rozširovať: „Ucelená európska preventívna stratégia je vytvorená v boji proti rakovine a v tomto volebnom období by sme chceli vytvoriť aj stratégie boja s kardiovaskulárnymi ochoreniami, chronickou chorobou obličiek a s cukrovkou.“ Podľa Knotka by tak mohlo podchytiť 80 až 90 percent príčin predčasných úmrtí v rámci plánu, ktorý by smeroval prostriedky do prevencie a včasnej diagnostiky. „Peniaze ušetrené na liečbe by sa dali využiť napríklad na génové terapie vzácnych ochorení. Tieto stratégie existujú, aby sa o ne členské štáty EÚ mohli oprieť vo svojich operačných programoch,“ objasnil.
(luh)
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně ČR, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Všeobecnej zdravotnej poisťovni SR a spoločnostiam Tiscali Media, ALK, Ewing, EUC, AKESO, Sprinx, Národní sportovní agentuře a športovému klubu Dukla.
