Ilustračné foto: Freepik

Kvôli stresu a preťaženosti prichádza európska ekonomika o 170 miliárd eur ročne. Firmy duševné zdravie zamestnancov neriešia

Duševné problémy zamestnancov stoja podľa vedcov ekonomiku Európskej únie ročne 170 miliárd eur. Jedným z hlavných dôvodov je pracovný stres a preťaženosť. Stres prispieva asi k polovici všetkých zameškaných dní v práci. Z výskumov európskych inštitúcií vyplýva, že firmy duševné zdravie neriešia dostatočne, preto je dôležité zamerať sa na prevenciu a podporu, informoval v tlačovej správe hovorca českého Národního ústavu duševního zdraví (NUDZ) Jan Červenka. Duševné zdravie na pracovisku je témou tohtoročného Svetového dňa duševného zdravia, ktorý pripadá na 10. októbra, teda tento štvrtok.

Podľa dát výskumníkov 60 percent svetovej populácie pracuje a až 15 percent dospelých v produktívnom veku má nejaké duševné ochorenie. „Pracovný stres je pritom jedným z kľúčových rizikových faktorov pre duševné zdravie. V roku 2022 trpelo v Európskej únii stresom, depresiou a úzkosťou 27 percent pracovníkov,“ uviedol klinický psychológ a metodik vo výskumnom programe Verejného duševného zdravia NUDZ Tomáš Jelínek. Duševné zdravie má vplyv aj na ekonomiku, pretože dôsledkom jeho zhoršenia je nižšia produktivita a absencie v zamestnaní.

Podľa riaditeľa NUDZ Petra Winklera síce existujú príklady dobrej praxe i politiky v tejto oblasti, rovnako ako pomerne spoľahlivá evidencia o efektivite a ekonomických prínosoch programov na podporu duševného zdravia v zamestnaní, avšak zamestnávatelia v ČR i v Európe programy prevencie spravidla nemajú. V niektorých prípadoch, keď už si problémy uvedomujú, napríklad kvôli samovražde na pracovisku, nízkej produktivite práce alebo vysokej miere vyhorenia v top manažmente, začnú siahať po skratkovitých riešeniach, ktoré nepomáhajú. „To sa často deje pod vplyvom ’wellbeing priemyslu’, ktorý ponúka až vnucuje jednoduché, ale drahé a nefunkčné riešenia. Pomohla by národná nebo medzinárodná certifikácia zamestnávateľov podporujúcich duševné zdravie, ktorá by jasne odlíšila kvalitné programy,” dodal Winkler.

Duševnému zdraviu sa venuje napríklad web opatruj.se, prevádzkovaný NUDZ. Okrem testov tu návštevníci nájdu i tipy, ako sa zbaviť stresu z práce. „Dôležité pritom je robiť takú prácu, ktorá je pre človeka zmysluplná a naplňujúca. Taká práca človeka viac baví a je motivovaný k lepším výsledkom. Zásadná je tiež pracovná atmosféra: kolegovia, medzi ktorých takpovediac zapadnete, inšpiratívne vedenie a súlad vašich hodnôt s tými, ktoré propaguje spoločnosť, pre ktorú pracujete,“ doplnil Jelínek.

NUDZ tento rok chystá spustenie projektu HARMONY (Healthy And Resilient Mindset with Organized, Nurturing digital tools for Your mental health), na ktorom sa podieľa konzorcium inštitúcií z ôsmich európskych štátov. Má pomôcť zlepšiť znalosti a zručnosti v prevencii a podpore duševného zdravia na pracoviskách. „Tomu má pomôcť spolupráca medzi vysokými školami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a kvalifikácie, výskumnými inštitúciami, odborníkmi na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, poskytovateľmi služieb a ďalšími aktérmi na trhu práce,“ vysvetlil Jelínek. Projekt sa zameriava na podporu malých a stredných podnikov, vzniknúť má i nástroj využívajúci umelú inteligenciu, ktorý má pomôcť s prevenciou vypuknutia duševných problémov alebo s ich zhoršením.

Od minulého roku je v NUDZ spustený projekt Prevence a podpora duševního zdraví dospělé populace v ČR. Jeho cieľom je poskytnúť organizáciám návod, ako mapovať situáciu v oblasti duševného zdravia, wellbeingu a spokojnosti zamestnancov a ponúknuť im možné riešenia v prevencii stresu, vyhorenia a pri poskytovaní prvej pomoci pri prejavoch najbežnejších duševných problémov, ako sú depresie, úzkosti, ale aj nadužívanie alkoholu. „Neoddeliteľnou súčasťou takých programov je vzdelávanie vedúcich pracovníkov pre zlepšenie ich postojov v oblasti otvorenej komunikácie a destigmatizácie témy duševného zdravia na pracovisku,“ uviedla koordinátorka odborných aktivít NUDZ Slavomíra Pukanová.

-čtk-