Aká je životnosť ministrov a ministeriek zdravotníctva? Najdlhšie sa vo funkcii udržal Mečiarov človek

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) v piatok 4. októbra oznámila, že odstupuje z funkcie šéfky rezortu. Dôvodom demisie je podľa jej slov najmä konsolidačný balíček, ktorý sa dotkne aj zdravotníctva. Na svojom poste pôsobila necelý rok. Keďže jej demisia ešte stále nie je oficiálne prijatá, je možné, že bude vo funkcii dlhšie. V histórii samostatnosti Slovenska sa pritom na stoličke ministra vystriedalo 21 ľudí. Ministerstvo zdravotníctva je povestné tým, že na jeho čele sa žiadny minister či ministerka dlho neohreje. Dôvodom je najmä fakt, že zdravotníctvo dlhodobo sužujú problémy a potrebuje dodatočné financie. Zdravotnícky denník urobil krátky prehľad toho, kto všetko sedel na stoličke šéfa rezortu zdravotníctva a ako dlho sa tam udržal.

Slovensko sa oficiálne stalo samostatnou republikou v januári 1993. V tom čase bola pri moci strana HZDS a na jej čele stál Vladimír Mečiar. Na čele ministerstva zdravotníctva bol od júna 1992 až do novembra 1993 člen vládnej strany Viliam Soboňa. Vo funkcii vydržal necelého jeden a pol roka. Hneď po ňom prevzala rezort Irena Belohorská (HZDS). Na tomto poste pôsobila do marca 1994, kedy padla vtedajšia vláda. Rezortu šéfovala vyše troch mesiacov.

Najdlhšie pôsobiacim ministrom bol Javorský

Moci sa potom ujala vláda Jozefa Moravčíka (Demokratická únia Slovenska). Ministerstvo zdravotníctva tak do decembra 1994 viedol Tibor Šagát z vládnej strany. Aj keď sa v tom čase opäť dostala k moci HZDS, Šagát sa stal opäť ministrom zdravotníctva v roku 1998 za stranu SDK a v rámci prvej vlády Mikuláša Dzurindu, pričom úradoval až do júla 2000. Celkovo tam pôsobil na poste ministra jeden a pol roka. Od decembra 1994 až do októbra 1998 šéfoval zdravotníctvu Ľubomír Javorský (HZDS). Ide o najdlhšie pôsobiaceho ministra zdravotníctva, ktorý vo funkcii pôsobil necelé štyri roky.

Za SDK ešte od roku 2000 do októbra 2002 úradoval minister Roman Kováč. Na poste tak vydržal viac ako dva roky. Počas druhej Dzurindovej vlády šéfoval ministerstvu zdravotníctva Rudolf Zajac. Za jeho úradovania prešlo zdravotníctvo reformou. Zajacova reforma pritom bola prvá a posledná veľká systémová reforma zdravotníctva. Analytický inštitút INESS pripomenul, že autori reformy predstavili teoretické základy v podobe Enthovenovho systému manažovanej konkurencie, teóriu naplnili nástrojmi pre slovenské reálie v podobe konkurencie poisťovní a poskytovateľov, nezávislého úradu pre dohľad a ďalších. Zajac bol v úrade celkovo 3,7 roku, čo ho radí na druhú priečku najdlhšie pôsobiacich ministrov zdravotníctva.

V roku 2006 sa moci prvýkrát ujal Robert Fico (Smer-SD). Prvé dva roky viedol ministerstvo zdravotníctva nominant Smeru Ivan Valentovič. Ďalšie dva roky šéfoval rezortu Richard Raši (vtedy Smer-SD, teraz Hlas-SD). Po voľbách v roku 2010 vládla koalícia strán na čele s Ivetou Radičovou. Jej vláda však po dvoch rokoch padla. Počas jej fungovania však ministerstvo zdravotníctva viedol Ivan Uhliarik za KDH. Po predčasných voľbách vládol v krajine opäť Fico s jednofarebnou vládou Smeru. Až do novembra 2014 viedla ministerstvo zdravotníctva nominantka Smeru Zuzana Zvolenská. Zvyšné dva roky Ficovej vlády bol na čele rezortu zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru).

Fico mal sedem ministrov

V roku 2016 sa moci opäť ujala vláda na čele so Smerom a jej predsedom Ficom. Vo funkcii ministra zdravotníctva sa ocitol nominant Smeru Tomáš Drucker. Vo funkcii pôsobil len do marca 2018. Ministrom tak bol necelé dva roky. Na jeho miesto nastúpila ďalšia nominantka Smeru Andrea Kalavská. V decembri 2019 však podala demisiu po rozpore s premiérom Ficom. Dôvodom bola jej podoba reformy zdravotníctva, s ktorou predseda Smeru nebol stotožnený. Do konca volebného obdobia, ktoré sa skončilo v roku 2020, ju zastupoval predseda vlády Peter Pellegrini. Ten bol zároveň premiérom potom, ako Fico odstúpil z funkcie po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Po voľbách v roku 2020 sa moci opäť ujali strany, ktoré boli dovtedy v opozícii. V tom čase však svet zasiahla aj pandémia covid-19, s čím sa musel vysporiadať najmä minister zdravotníctva. Funkcie sa hneď na začiatku ujal Marek Krajčí z vtedajšej vládnej strany OĽaNO. Vo funkcii pôsobil takmer jeden rok. Odstúpil po tlaku verejnosti, opozície a koaličných strán. Dôvodom bol okrem iného aj nákup vakcín proti covidu-19, ktoré pochádzali z Ruska. Bolo mu vyčítané aj samotné manažovanie pandémie. V marci 2021 tomuto rezortu len dočasne šéfoval Eduard Heger (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati). Hneď v apríli sa úradu ujal nestraník a nominant strany OĽaNO Vladimír Lengvarský. Zdravotníctvu šéfoval necelé dva roky. V tom čase sa už rozpadala vtedajšia vládna koalícia a rezort musel dočasne opäť viesť Heger. Po nástupe úradníckej vlády v máji 2023 rezort prebral minister Michal Palkovič (teraz šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou).

Mohlo by vás zaujímať

Vláda prerokovala správu NKÚ o financovaní MOM. Priniesla závažné zistenia

Po vlaňajších októbrových voľbách získala ministerstvo zdravotníctva strana Hlas-SD, za ktorú do úradu nastúpila Dolinková. Demisiu síce oznámila 4. októbra tohto roka, no prezident Peter Pellegrini ju prijme až vtedy, keď bude vidieť od predsedu vlády adekvátnu náhradu. „Nebudem prijímať jej demisiu okamžite a poverovať vedením ministerstva niektorého člena vlády, kým sa nenájde jej nástupca,“ povedal prezident.

Zoznam ministrov zdravotníctva:

(mhl)