Aj zdravotníci a medici musia dbať na svoje duševné zdravie. Na psychiku môžu byť náročné aj pohotovostné služby

Zdravotníci, ktorí sa starajú o pacientov, môžu mať rôzne pracovné a osobné problémy, tak ako všetci ostatní ľudia, a treba ich podporovať, aby sa starali o svoje duševné zdravie. Na psychiku môžu byť náročné aj pohotovostné služby v nemocniciach a narušený spánkový režim. Pre Zdravotnícky denník to zdôraznila prednostka Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková.

Téme duševného zdravia na pracoviskách nielen v zdravotníctve bol venovaný tohtoročný Svetový deň duševného zdravia vo štvrtok 10. októbra. Svetová federácia za duševné zdravie ktorá tento deň organizuje, vyzýva zamestnávateľov po celom svete, aby dbali na zdravie svojich zamestnancov.

„V nemocnici sú pacienti, ale aj veľký tím zdravotníkov a o ich duševné zdravie sa tiež treba starať a poskytovať im podporu,“ pripomenula Izáková. Zdravotníkom radí, aby si nezabudli dobíjať baterky. „Vždy ma až strasie, keď sa niekoho spýtam, ako relaxuje, a on odpovedá: Ja nerelaxujem,“ dodala. Jej univerzálne odporúčanie pre každého na udržanie duševného zdravia je, nech robí veci, ktoré ho tešia, neostáva iba v online priestore, ale zažíva obyčajné medziľudské vzťahy.

Tému starostlivosti o duševné zdravie zdravotníkov spomenula v rozhovore pre Zdravotnícky denník aj predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová. „Je to psychicky extrémne náročná práca a pokiaľ sa lekári a sestry nestarajú o svoje duševné zdravie a systém nepodporuje ich zdravé fungovanie, teda je v ňom vysoký tlak na výkon a nezdravé medziľudské vzťahy, môže to sekundárne spôsobovať aj ťažkosti v ich komunikácii alebo vyhorenie,“ konštatovala.

Z pravidelného prieskumu Slovenskej akadémie vied Ako sa máte Slovensko? vyplýva, že pätina ľudí na Slovensku má ťažkosti s duševným zdravím alebo psychickou pohodou, avšak môže ich byť oveľa viac. Mnohí z nich totiž nevyhľadajú odbornú pomoc. Psychiatrička Veronika Režnáková pripomenula: „Duševnými ťažkosťami môže trpieť ktokoľvek z nás. Želám si, aby sme nerozmýšľali tak, že sme my verzus tí chorí.“

Mohlo by vás zajímat

Slovensko je v telemedicíne ďalej ako Česko. Obe krajiny narážajú na problémy so spoľahlivosťou údajov či úhradami poisťovní

Zlepšenie adaptácie študentov

Na duševné zdravie ale treba dbať už pri príprave na povolanie. „Mám radosť, že Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) dnes venuje veľkú pozornosť duševnému zdraviu. Keď prišli prváci, mali podujatie týkajúce sa duševného zdravia a venoval sa im aj spolužiak z vyššieho ročníka. Sprevádzal ich budovami a odovzdal časť skúseností, aby neboli pri nástupe do školy takí nervózni. Na UK máme poradňu duševného zdravia a na lekárskej fakulte aj projekt Buddies, ktorý spočíva v sprevádzaní prváka starším spolužiakom, aby dokázali ľahšie riešiť problémy,“ hovorí Ľubomíra Izáková.

Ďalšou aktivitou, ktorá sa na fakulte venovala tejto problematike, bola diskusia venovanú duševnému zdraviu a technikám na upokojenie. Istým dôkazom, že škola sa témou zaoberá, je podľa nej aj strom prianí, ktorý vyrástol vo vestibule lekárskej fakulty aj na ďalších fakultách. Od mája tohto roka bol už na 14 rôznych miestach. Podľa psychiatričky je obsypaný rôznymi pozitívnym odkazmi, kde si študenti navzájom dobíjajú vybité baterky. O tom svedčí napríklad veľmi konkrétny odkaz na strome: „Prajem všetkým, aby urobili biochémiu.“

„Téma starostlivosti o duševné zdravie sa čoraz viac dostáva do popredia a je pre nás veľmi aktuálna. Uvedomujeme si, že štúdium medicíny predstavuje pre mnohých študentov zásadnú zmenu, ktorá so sebou prináša množstvo náročných situácií – od zmeny prostredia až po vysoké akademické nároky,“ povedal prodekan Lekárskej fakulty UK Ivan Varga na štvrtkovej tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Strom je podľa neho miestom pozitívnej energie, ktorý by mal byť na každom pracovisku. Nachádzajú sa na ňom aj odkazy v angličtine, keďže univerzita má mnohých zahraničných študentov, pre ktorých môže byť adaptácia ešte ťažšia. Podobné stromy v rámci projektu Stromy prianí „vyrástli“ aj na iných fakultách vysokých škôl, stredných školách a dokonca jednej základnej škole. Niekoľko ich pribudlo aj vo firmách a štátnych inštitúciách.

Starostlivosť nie je dobre koordinovaná

„Prvý strom sme zasadili v bratislavskom obchodnom centre a najskôr sme sa obávali, či ľudia vedia šíriť aj to pozitívne, lebo všetci vieme, že šíria veľa negatívneho najmä v online priestore. Ale za päť mesiacov naši dobrovoľníci upratujúci strom pri ňom strávili viac ako 100 hodín práce, ľudia napísali vyše 2 000 odkazov a vyskytlo sa veľmi málo škodcov, ktorí písali niečo nepekné,“ hovorí Izáková. Podľa skúseností dobrovoľníkov mnohí ľudia mali ostych, pozerali z diaľky a bolo ich treba pozývať, nech si odkazy prídu prečítať, prípadne niečo sami napísať. Ukazuje to, že ľudia sa stále boja alebo hanbia hovoriť o duševnom zdraví.

Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský však hovorí, že ak má človek priestor a možnosť, dokáže rozprávať aj o tejto téme. „Psychiatri riešia tie najťažšie problémy, ale je aj veľa iných možností, komunity, jednotlivci, školy, učitelia aj študenti sa môžu podporovať navzájom. Potrebujeme aj laické programy a ľudí so skúsenosťou. V skutočnosti existuje veľa možností, ale nie sú dobre skoordinované a zorganizované,“ podotkol Vršanský.

Liga prevádzkuje kluby Nezábudka, linku dôvery Nezábudka, projekt Odpíšeme ti a robí aj školenia pre zamestnávateľov, aby vytvárali bezpečné prostredie pre zamestnancov. Na stromoch prianí sú uvedené aj kontakty na linky pomoci pre všetkých, ktorí to potrebujú.

Lucia Hakszer